 |
| La Légende des Hommes-Jonas (FR 2000) |
Jedenásty zväzok monumentálnych Kroník Ľadovej spoločnosti od Georgesa-Jeana Arnauda, Legenda o mužoch-Jonášoch (v origináli La Légende des Hommes-Jonas, 2000), predstavuje emocionálne vypätý a temne ladený návrat na miesta, kde sa rodila legenda o ľuďoch žijúcich v symbióze s morskými cicavcami. Uplynulo dvadsať rokov od udalostí, ktoré zmenili tvár Tichého oceánu. Sú to dve dekády, počas ktorých sa Jonášovia – kedysi zúfalí utečenci – stali skutočnými vládcami morských hlbín, zatiaľ čo svet na povrchu podľahol byrokratickému a vojenskému úpadku.
Georges Jean Arnaud: Legenda o mužoch-Jonášoch
La Légende des Hommes-Jonas (2000)
Recenzovať tento zväzok znamená hodnotiť stret dvoch svetov: sveta organickej, takmer mystickej jednoty človeka a veľryby verzus sveta chladnej, koncentračnej mašinérie, ktorú ovláda pomstychtivý despota. Arnaud tu opäť dokazuje, že jeho najväčšou silou je schopnosť vykresliť paralelnú existenciu, v ktorej sa ľudstvo v snahe prežiť mení buď na niečo vznešené, alebo na niečo monštruózne.
Návrat k mŕtvemu mestu a odkaz Reyèsa Albornea
Príbeh sa začína pietnou, no nebezpečnou cestou. Oxelle a jej spoločník Nathos, príslušníci novej generácie Jonášov žijúcich v dokonalej symbióze v útrobách veľryby Roxyane, sa rozhodnú vrátiť do bývalého hlavného mesta Cancer Network – stanice Nopist (North Pacific Iceland Station). Ich cieľ je ušľachtilý, no riskantný: chcú pochovať telesné pozostatky veterinára Reyèsa Albornea a jeho spoločníčky Livie. Títo priekopníci, ktorí pred dvadsiatimi rokmi unikli z bojujúceho Nopistu, si zaslúžia miesto posledného odpočinku v prístavbe starého morského cirkusu, kde sa kedysi zrodila ich nádej.
Po príchode však zisťujú, že Nopist je miestom duchov. Na povrchu sa život vlečie v spomalenom tempe, mesto vyzerá ako mŕtva schránka. No pod touto dekadentnou fasádou vládne v ľadovcovom podloží čulá, desivá aktivita.
Mankiewitz: Despota v tieni veľrybária
Skutočným vládcom tohto miesta je sudca Mankiewitz. Desaťročia žije s jednou jedinou, chorobnou myšlienkou: nenávisťou voči všetkým, ktorých považuje za vinníkov zničenia svojej rodiny. V útrobách ľadovca vybudoval koncentračný tábor, v ktorom nejde len o prácu, ale o prípravu na takzvaný Veľký hon. Mankiewitz nie je len sudca; je to despota, ktorý sa rozhodol premeniť moria na vojnovú zónu.
Keď Oxelle a Nathos pri prieskume okolia narazia na nenápadnú farmu na pestovanie zázvoru, Mankiewitz ich zajme. Sudca pozná potenciál Jonášov. Pod hrozbou okamžitej popravy ich núti k zvrátenému inžinierstvu: musia vyvinúť elektronické relé schopné ovládať psychiku kosatiek a premeniť tieto inteligentné tvory na bezduché bojové stroje.
Revolta v hlbinách a tragická cena slobody
Oxelle a Nathos sa podriaďujú, no len naoko. S pomocou inštalovaného relé sa im podarí implantovať do jednej z kosatiek chaos a vyvolať paniku priamo vo veľrybáriu. V zmätku, ktorý nastane, využijú príležitosť na útek. Vracajú sa na svoju základňu Ghost Orca Station (GOS), no sudca Mankiewitz ich so svojimi zotročenými kosatkami prenasleduje.
Nasleduje zúrivá bitka v mrazivých vodách. Obrie veľryby, chrániace svojich ľudských partnerov, sa bránia s nebývalou zúrivosťou a podarí sa im útočiacu flotilu kosatiek zničiť. Toto víťazstvo má však trpkú príchuť. Veľryba Roxyane, ktorá bola pre Nathosa a Oxelle nielen dopravným prostriedkom, ale verným priateľom a domovom, je v boji smrteľne zranená a krátko po ňom umiera.
Kontext: Prečo je tento zväzok kľúčový pre mytológiu série?
- Symbolika Jonášov: Legenda o mužoch-Jonášoch definitívne upevňuje status Jonášov ako špecifickej „kasty“ Ľadovej spoločnosti. Nie sú to len ľudia žijúci vo veľrybách; sú to dedičia revolúcie, ktorú začal Reyès Alborne. Ich symbióza je zobrazená ako jediná morálne čistá cesta prežitia, ktorá kontrastuje s technologickým zotročovaním prírody, aké praktizuje Mankiewitz.
- Mankiewitz ako zrkadlo totality: Sudca Mankiewitz je v rámci Arnauda jedným z najvýraznejších antagonistov. Jeho koncentračný tábor a posadnutosť premenou kosatiek na zbrane je zrkadlovým obrazom vojenských kást, ktoré neskôr ovládnu Transeurópsku spoločnosť. Arnaud nám týmto dáva lekciu: technológia implantovaná do živého tvora bez úcty k jeho duši vedie vždy k monštruóznosti.
- Budúcnosť pod ľadom: Tento zväzok je dôležitý aj pre pochopenie podzemných spoločností. Odhaľuje, že kým sa povrchová civilizácia utápa v byrokracii a vojnách o uhlie, „podzemie“ – či už pod ľadom alebo v útrobách veľrýb – sa stáva skutočným centrom inovácií a evolúcie.
Legenda o mužoch-Jonášoch je tak v konečnom dôsledku príbehom o tom, že ani ten najdespotickejší vládca nedokáže zlomiť puto, ktoré vzniklo medzi človekom a prírodou, ak je toto puto založené na vzájomnom prežití, nie na ovládnutí.
Poznámky
Celá sága je rozdelená do troch sérií:
- Ľadová spoločnosť - 62 + 2 zväzkov
- Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
- Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov
ARNAUD, G. J.: La Légende des Hommes-Jonas. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir, Fleuve Éditions, 2000. 224 s. ISBN 2-265-06981-7
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára