Robert A. Heinlein

 

Robert Anson Heinlein (1907-1988)

Robert Anson Heinlein (7. júla 1907 – 8. mája 1988) bol americký spisovateľ, ktorý spolu s Isaacom Asimovom a Arthurom C. Clarkom tvoril takzvanú „Veľkú trojku“ autorov vedeckej fantastiky 20. storočia. Často je označovaný ako „dekan sci-fi“ (Dean of Science Fiction writers). Heinlein nielenže definoval hard sci-fi (vedecky presnú fantastiku), ale ako prvý autor žánru prenikol do stredného prúdu a na stránky prestížnych mainstreamových magazínov. Jeho diela sú známe kladením dôrazu na vedu, inžinierstvo, ale predovšetkým na zložité sociálne, politické a filozofické témy.

Mladosť a služba v námorníctve

Heinlein sa narodil v meste Butler v štáte Missouri, ale vyrastal v Kansas City. Hlboko ho ovplyvnilo tradičné americké prostredie a hodnoty Stredozápadu. Jeho životným snom bola kariéra v armáde. V roku 1925 nastúpil na prestížnu Námornú akadémiu Spojených štátov (Annapolis), ktorú úspešne ukončil v roku 1929 ako dôstojník.

Slúžil na viacerých plavidlách, vrátane prvej modernej americkej lietadlovej lode USS Lexington. Jeho vojenská kariéra však netrvala dlho – v roku 1934 ochorel na tuberkulózu. Hoci sa vyliečil, bol z námorníctva trvalo prepustený do invalidného dôchodku. Táto skúsenosť v ňom však zanechala hlboký rešpekt k armáde, povinnosti a disciplíne, čo sa neskôr stalo kľúčovým motívom jeho tvorby.

Po odchode z armády vystriedal niekoľko povolaní: študoval fyziku a matematiku na UCLA, pracoval v bani na striebro a pôsobil v realitách. Intenzívne sa tiež angažoval v ľavicovej politike (bol aktívnym podporovateľom hnutia EPIC Uptona Sinclaira) a v roku 1938 dokonca neúspešne kandidoval do štátneho zhromaždenia v Kalifornii.

Literárne začiatky a Zlatý vek sci-fi

Keď Heinlein potreboval splatiť hypotéku, rozhodol sa zapojiť do literárnej súťaže magazínu Thrilling Wonder Stories. Namiesto toho však svoj prvý príbeh, Life-Line (1939), predal Johnovi W. Campbellovi, legendárnemu editorovi časopisu Astounding Science Fiction, za oveľa vyššiu sumu. Heinlein sa okamžite stal literárnou hviezdou a jedným z hlavných ťahúňov takzvaného „Zlatého veku sci-fi“.

Počas druhej svetovej vojny svoju autorskú činnosť prerušil. Pracoval ako civilný inžinier vo výskumnom laboratóriu námorníctva vo Philadelphii, kde mu robili spoločnosť jeho kolegovia a priatelia z literárnej brandže – Isaac Asimov a L. Sprague de Camp.

Povojnové obdobie a mládežnícke romány (Juvenílie)

Po vojne Heinlein urobil bezprecedentný krok – prestal písať pre lacné „pulpové“ magazíny a začal publikovať v prestížnych periodikách ako The Saturday Evening Post. Tým dokázal, že sci-fi môže byť rešpektovanou a výnosnou literatúrou.

Od roku 1947 začal písať sériu románov pre mládež (takzvané juvenílie) pre vydavateľstvo Scribner's. Knihy ako Space Cadet (Vesmírny kadet), Starman Jones (Hviezdny Jones) alebo Have Space Suit—Will Travel (Mám skafander, môžem cestovať) definovali celú generáciu mladých čitateľov. Hoci boli určené mládeži, Heinlein v nich nikdy neznižoval latku – jeho hrdinovia museli využívať matematiku, logiku a kritické myslenie, aby prežili.

Spolupráca s vydavateľstvom Scribner's sa skončila koncom 50. rokov po spore o jeho najkontroverznejší román, čo Heinleinovi otvorilo dvere k najslávnejšej ére jeho kariéry.

Vrcholná tvorba a ideologický prerod

Heinlein sa postupne transformoval z liberála éry New Dealu na nekompromisného obhajcu libertarianizmu, individualizmu a silnej armády. Tieto postoje sa naplno prejavili v jeho najslávnejších dielach.

• Hviezdna pechota (Starship Troopers, 1959): Román, ktorý odštartoval žáner modernej military sci-fi. Kniha je z veľkej časti filozofickým traktátom o občianskej povinnosti, volebnom práve (ktoré si v knihe treba zaslúžiť vojenskou alebo štátnou službou) a povahe sily. Dielo vyvolalo obrovské kontroverzie a Heinlein bol mnohými kritikmi nespravodlivo obviňovaný z fašizmu a militarizmu.
• Cudzinec v cudzej zemi (Stranger in a Strange Land, 1961): Totálny obrat o 180 stupňov. Príbeh Valentinea Michaela Smitha, človeka vychovaného Marťanmi, ktorý sa vracia na Zem. Kniha ostro kritizuje náboženstvo, konzumerizmus a monogamiu. Paradoxne, autor Hviezdnej pechoty sa týmto románom stal ikonou hnutia hippies a kontrakultúry 60. rokov. Z tohto diela pochádza slovo „grok“ (hlboko a inštinktívne niečomu porozumieť), ktoré sa dostalo aj do anglických slovníkov.
• Mesiac je drsná milenka (The Moon Is a Harsh Mistress, 1966): Majstrovské dielo o vzbure trestaneckej kolónie na Mesiaci proti Zemi. Román je manifestom pravicového libertarianizmu. Vystupuje v ňom prebudená umelá inteligencia (superpočítač Mike) a spopularizoval sa tu akronym TANSTAAFL (There Ain't No Such Thing As A Free Lunch – Nič také ako obed zadarmo neexistuje), ktorý definuje Heinleinov ekonomický svetonázor.

Neskorá tvorba, inovácie a odkaz

Vo svojich neskorších dielach (ako Time Enough for Love, The Cat Who Walks Through Walls) Heinlein vytvoril rozsiahly multiverzálny svet prepojený spoločným dejovým oblúkom (World as Myth). Jeho neskoršie texty však často čelili kritike za nadmerné filozofovanie, dlhé dialógy a bizarné riešenia sexuálnych tabu, vrátane incestu.

Počas svojho života Heinlein získal štyri ceny Hugo za najlepší román (a ďalšie tri retro-Hugos) a v roku 1974 sa stal vôbec prvým nositeľom titulu Grand Master (Veľmajster), ktorý udeľuje asociácia sci-fi spisovateľov SFWA.

Robert A. Heinlein zomrel 8. mája 1988 na zlyhanie srdca. Jeho odkaz je absolútne masívny. Ovplyvnil celú plejádu moderných autorov (od Joea Haldemana po Orsona Scotta Carda), vniesol do žánru prísnu technickú presnosť a dokázal, že vedecká fantastika nie je len o strojoch a mimozemšťanoch, ale predovšetkým o testovaní hraníc ľudskej spoločnosti. Pripisujú sa mu aj viaceré technologické predpovede a prvenstvá (napríklad koncept vodnej postele či mechanických manipulátorov zvaných „waldo“).