Panteón slovanských bohov V. - VELES

Boh Veles

Podľa ruských prameňov patril Veles k najvýznamnejším bohom staroslovanského sveta. Bol synom Roda a bratom Svaroga a Perúna. Jeho kľúčovou úlohou bolo uviesť do pohybu svet, ktorý stvorili Rod so Svarogom. Veles, známy aj pod prídomkom „dobytčí boh“, vládol divokej prírode a svetu Nav (podsvetiu). Bol mocným mágom, vlkodlakom, tlmočníkom zákonov, učiteľom umení, patrónom cestovateľov a bohom šťastia. Niektoré zdroje ho primárne definujú ako boha smrti a vládcu mŕtvych.

Panteón slovanských bohov V. - VELES

Kontroverzná Velesova kniha

V súčasnosti je medzi novopohanskými a rodnoverskými smermi mimoriadne populárna tzv. Velesova kniha. Verejnosť sa o nej dozvedela v 50. rokoch minulého storočia vďaka emigrantovi Jurijovi Miroljubovovi. Podľa jeho tvrdení išlo o 35 brezových tabuliek popísaných záhadnými symbolmi, ktoré lingvisti (napr. A. Kur a S. Lesnoj) nazvali slovanským predcyrilským písmom. Hoci sa pôvodný text nepodobá na cyriliku ani hlaholiku, nepriamo v ňom možno bádať vplyv slovanských rún.

Poznámka autora: Treba podotknúť, že odborná obec (historici a lingvisti) považuje Velesovu knihu za moderný literárny podvrh z 20. storočia. Napriek tomu má v novodobom slovanskom duchovne silné postavenie.

Kult a zvieracia symbolika

Napriek masovému uctievaniu bol Velesov kult vždy oddelený od ostatných božstiev. Jeho modly a idoly nikdy nestáli v spoločných chrámoch po boku hlavných štátnych či kmeňových bohov (napríklad v Kyjeve stála Perúnova socha na kopci pri paláci, kým Velesova dole na trhovisku).

S jeho obrazom sú úzko späté dve zvieratá: býk a medveď. V chrámoch zasvätených Velesovi žreci často chovali živého medveďa, ktorý hral kľúčovú úlohu pri obradoch a veštení.

Veles v interpretáciách súčasných autorov

Téma Velesovho postavenia a funkcií rezonuje aj v dielach súčasných slovenských a českých bádateľov a spisovateľov:

• Žiarislav (Návrat Slovenov v duchu a slove): Prisudzuje Velesovi kľúčové atribúty, rozoberá etymológiu jeho mena a skôr než vládcu podsvetia ho vníma ako prostredníka a sprievodcu pri vstupe do Raja (Vyrie). Upozorňuje aj na slovenský názov vrchu Velestúr v Kremnických vrchoch.
• Peter Weleslaw Kuzmišin (Bohovia starých Slovanov): Uvádza aj mená ako Vales, Volos, Velinas či Skotij bog. Podľa tejto verzie sa zrodil z nebeskej kravy Zemun. Jeho manželkou sa stala bohyňa zeme Mokoš. Kuzmišin ho definuje ako boha dobytka, úrody, ale aj múdrosti, bohatstva, obchodu a mágie. Opisuje jeho mýtický zápas o vládu na zemi s bratom Perúnom. Zároveň však Veles bojoval proti Černobogovi a temnému Dijovi. Od Svaroga dostal darom pluh, čím sa stal patrónom roľníkov. Jemu zasväteným dňom je streda.
• Michal Téra (Perun – Bůh hromovládce): Vo svojej vedeckej monografii popisuje Velesa ako chtonické (podzemné) božstvo. Kým hromovládny Perún bol bohom elít a bojovníkov, Veles ako boh úrody mal bližšie k bežnému ľudu. Na rozdiel od iných prameňov Téra uvádza, že jeho rodičmi boli Svarog a Mokoš. Spolu s Perúnom patril k ústredným pilierom slovanského panteónu. Téra uvádza zaujímavosť, že v závislosti od lokality mohol byť Veles stotožňovaný s Triglavom či dokonca priamo s Černobogom. V ľudovej kresťanskej tradícii prebrali jeho atribúty sv. Mikuláš, sv. Sáva alebo sv. Juraj.

Alternatívny pohľad z ríše fantázie: Slovansko-árijské védy

Pre kompletnosť a zaujímavosť uvádzam aj tvrdenia Alexandra Chineviča (páter Dij) z jeho Slovansko-árijských véd, ktoré slúžia ako základ učenia ingliizmu. Tieto tvrdenia ponechávam bez komentára, len na ilustráciu toho, kam až môže zájsť moderná interpretácia:

Boh Veles je patrónom chovateľov zvierat a rodovým ochrancom západných Slovanov – Škótov (podľa Chineviča pochádza názov Scotland zo slovného spojenia Zeme Skotov, pričom „Skot“ odvodzuje od Velesovho prídomku Skotij bog). Prastaré slovanské rody, ktoré osídlili Britské ostrovy, nazvali zeme s najlepšími pastvinami na jeho počesť – Wales (t.j. Veles). 

Keďže Veles vládne nebeskému čertogu (znameniu) Vlka v Svarožom kruhu, ktorý susedí s hranicou medzi svetmi svetla a tmy, vyšší bohovia ho poverili strážením Nebeskej brány medzisvetia. Táto brána stojí na Zlatej púti duchovného vývoja, ktorá vedie do nebeského Asgardu, nebeského Vyria a do svetlých siení Volchally.

Záver

Ako vidno, boh Veles si zachováva svoje základné atribúty (dobytok, mágia, podsvetie, bohatstvo) naprieč všetkými interpretáciami. Hlavné nezrovnalosti v prameňoch a moderných výkladoch nastávajú pri otázkach jeho pôvodu a rodinných väzieb. Či už bol Svarogovým synom alebo bratom, a či bola bohyňa Mokoš jeho matkou alebo manželkou, zostáva predmetom diskusií. Táto nejednoznačnosť je však pre mytológiu prirodzená.

Zdroje:

TÉRA M.: PERUN Bůh Hromovládce 2. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2017. 382 s. ISBN 978-80-7465-253-0
KUZMIŠÍN, P. W.: Bohovia starých Slovanov. 2. vyd. Bratislava : Eugenika, 2017. 296 s. ISBN 978-80-8100-434-6
ŠVICKÝ M.Ž: Návrat Slovenov v duchu a slove. 3. vyd. Kokava : DIVA, 2016. 232 s. ISBN 978-80-97155-03-2
CHINEVIČ, A.J.: Slovansko-Árijské védy Kniha štvrtá: Slavianstvo. 1. vyd. TARTARIA, 2017. 305 s. ISBN 978-80-972265-4-1

Predchádzajúca časť: Panteón slovanských bohov IV. - SVAROG
Nasledujúca časť: Panteón slovanských bohov VI. - PERÚN