 |
| XB-1 2017/09 |
Z inak priemerného čísla vystupujú u mňa do popredia dve poviedky. Sú nimi predovšetkým punkovo ladená Nanosekunda a věčnost českej proveniencie od Pavla Housera a evolučná hard sci-fi Ne tak úplně Taterona kempi od Ryana Norrisa proveniencie zahraničnej.
Frederik Pohl a Cyril M. Kornbluth: Setkání | ✮✮✮ | 13.06.2018
The Meeting (1972)
Poviedka pre rodinné typy s psychicky hendikepovanými deťmi. Ťažká filozofia a výber z dvoch možností, z ktorých ani jedna nie je optimálna. Fantastický motív vyskytujúci sa až v závere pôsobí ako rana kladivom po temene tvojej hlavy. Čo je normálnosť? Sú normálne zdravé deti na ulici? Je normálny svet psychicky postihnutého dieťaťa? Možno to záleží od toho, koho očami sa pozeráš...
Poviedka mala silnú výpoveď ale viac by ma zaujala ak by nebola písaná z pohľadu otca, ale z pohľadu postihnutého syna...
Eric Brown: Tři už jsou kolektiv… | ✮✮✮ | 13.06.2018
Three’s a Crowd (2007)
Tretia nadväzujúca poviedka z pera tohto autora snažiaceho sa o klasický pulpový výraz ako z 30. rokov 20. storočia v žiadnom prípade nenudila. Máš tu strašne sexy androidku pobehujúcu po vesmírnej lodi len v šortkách a so striedmo zahaleným poprsím. Jej zadoček je vraj božský. Hlavného pilota, zároveň aj hlavného hrdinu nenechávajú tieto jej kvality ľahostajného, až do tej miery, že zabúda na samotnú akciu, čo mu vyčíta jeho žiarlivá kolegyňa. Nechýbajú samozrejme mimozemšťania akéhosi pomnožného tvaru, nechutne pichľaví so svojimi bodlinami, vrhajúci kyselinu z ústneho aj ritného otvoru...
Vo svojej kategórii je poviedka kvalita ako sa patrí. Nič jej nechýba. Zhltneš ju raz-dva. S vedou to síce nemá nič spoločné ale zabavíš sa. Zlatá klasická fantastika. Vďaka za tento typ poviedky. Nemá síce na vyššie hodnotenie, zato má svoje čaro...
Ryan W. Norris: Ne tak úplně Taterona kempi | ✮✮✮✮ | 21.06.2018
Not Quite Taterona kempi (2016)
Spočiatku ma táto hard sci-fi poviedka príliš nechytila, ale ako autor postupne zaplňoval skladačku, začalo to byť zaujímavé. Ako sa píše v medailóniku, Ryan Norris sa zaoberá evolučnými vzťahmi hlodavcov a v tomto duchu sa nesie aj poviedka. Tá má niekoľko rovín alebo časových úsekov.
- Vedátor skúmajúci hlodavcov v afrických lokalitách a pokúšajúci sa jazykom DNA napísať odkaz prípadným mimozemšťanom, ak sem priletia, keď už tu žiadne ľudstvo nebude. Opíše svoj jeden deň...
- Žiadni mimozemšťania nie sú, no napísaný odkaz pretrval a 50 miliónov rokov po zániku ľudstva sa ho pokúša lúštiť vedátor rasy, ktorá v evolučnom rebríčku nahradí ľudí. Tou rasou sú vzdialení príbuzní krýs :)
- 210 miliónov rokov po udalostiach z (2.) na odkaz narazí ďalší dominantný druh...
Napokon hodnotím poviedku ako veľmi dobrú napriek slabšej čítavosti. Čo stráca v čítavosti nahrádza svojou výpoveďou...
Matúš Bella: Krev a křemík | ✮✮✮ | 21.06.2018
Dobre zvládnutá spaceopera. Vesmírne lode, skoky, androidi, bojové panciere, rôzne úrovne vedomia, paľba zo zbraní rôznych kalibrov, nekromantka, telepatickí otrokári a kopec akcie - tej je tu viac ako dosť... U mňa dobré...
Pavel Houser: Nanosekunda a věčnost | ✮✮✮✮✮ | 21.06.2018
Ten chľast normálne zo stránok presakuje, text je ním teda poriadne napitý. Na podobné texty som bol zvyknutý skôr u punkových fanzinov. Teraz neviem, či niektoré časti Prahy boli len fabuláciou alebo sa skutočne vyskytujú. Slovné zvraty, undergroundové (opak popkultúrnych :) odkazy a myšlienkové kotrmelce nemali chybu. Text bol tentoraz podružný ale tá anarchistická forma nemala chybu... Čistý PUNK bez prívlastkov ;)
Josef Pecinovský: Průsmyk | ✮✮ | 21.06.2018
Opäť meandre času. Tentokrát je v tom historický Hanibal. Nemôžem si pomôcť, forma ani obsah mi jednoducho nesedia...
RÍŠA, V. a kol.: XB-1 2017/09. Praha : Časopis XB1, s.r.o., 4.9.2017. ISSN 1804-6606
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára