Ľadová spoločnosť LX.: Hrobky v Antarktíde

Les Tombeaux de l'Antarctique (FR 1991)

Šesťdesiaty zväzok monumentálnej sci-fi ságy Georgesa-Jeana Arnauda, Hrobky v Antarktíde (v origináli Les Tombeaux de l'Antarctique, 1991), je dielom hlbokého smútku, nevyhnutnosti a definitívnych koncov. Ak predchádzajúce časti priniesli nádej na vybudovanie nového sveta z dreva a vody, tento román čitateľovi pripomína, že zrod novej epochy je vždy vykúpený krvou a stratou. Arnaud tu majstrovsky uzatvára niekoľko kľúčových dejových línií. Opona padá nad dlhou históriou Ľadovej spoločnosti a "muži tepla" musia čeliť tragédiám, na ktoré ich žiadna technológia nedokázala pripraviť.

Georges Jean Arnaud: Hrobky v Antarktíde

Les Tombeaux de l'Antarctique (1991)

Z literárneho hľadiska ide o jeden z najtemnejších, najemotívnejších a najfatalistickejších dielov celej série. Názov knihy nie je len geografickým označením; je to mrazivá metafora pre miesto, kde končia sny o mieri, náboženské ilúzie a napokon aj samotní hrdinovia.

Fanatizmus Ľudu chladu a zmrznuté trosky Cechu

V najnehostinnejšej, pustej oblasti Antarktídy, kde nepretržité vetry neúprosne vyrezávajú hlboké brázdy do prastarého ľadu, prežíva zvyšok kmeňov Rouxovcov (Ľudu chladu, inak známych aj ako ryšaví). Rozdelení do dvoch kmeňov v počte sotva päťdesiatich jedincov sa pred prudkými hurikánmi ukrývajú v polozasypaných iglú. Je to krutá existencia – občas tieto krehké úkryty zmetú pohybujúce sa ľadové hory a odnesú so sebou niekoľko nešťastníkov. Napriek tomu v týchto ľuďoch horí nevídaný, kolektívny oheň.

Lien Rag a jeho syn Liensun, chvejúci sa v hrubých, dobre ušitých termálnych oblekoch, sa zúfalo snažia s týmito fanatikmi vyjednávať. Prichádzajú s hroznou správou: Cech harpunárov hrozí, že ich milovaného Mesiáša, Jdriena, do štyridsiatich ôsmich hodín obesí, ak Rouxovia okamžite nezastavia svoju podkopávaciu a sabotážnu činnosť pod ich hlavným mestom (Vodcovskou stanicou) a pozdĺž celej hlavnej siete.

Škody, ktoré Ľud chladu napáchal, sú apokalyptické. Pri prelete vo veľkej výške otcovsko-synovské duo videlo rozsah skazy na stanici Harpunárov. Väčšina budov a obrovských obytných vagónov sa zrútila do hlbokých trhlín. Sklenené strechy a ochranné kupoly boli natoľko zdevastované, že dovnútra prenikol smrteľný polárny chlad s teplotou klesajúcou k mínus päťdesiatim piatim stupňom. Obyvatelia, ktorí nestihli utiecť, živorili v slabo vykurovaných troskách vagónov.

Rouxovia však odmietajú prestať. Ich kolektívna logika je pre "mužov tepla" nepochopiteľná. Pevne veria, že Jdrien, vnímaný ako poloboh, nebude mať najmenší problém dostať sa z tejto dramatickej situácie vlastnými silami. Vyhlásili Cechu vojnu a budú ho neúprosne prenasledovať, kým Harpunári definitívne neopustia Antarktídu. Táto vojna je v ich histórii absolútnym unikátom; nikdy predtým nepodnikli takúto tvrdohlavú, zjednotenú akciu proti inému národu. Poháňa ich posvätná mágia a kolektívna vôľa, ktorú nemôže spochybniť ani jeden člen. Jdrien sa síce vydal vyjednávať s Cechom sám, no Rouxovia na diplomatické výsledky nečakali a rozpútali peklo.

Zlyhanie diplomacie a smrť Mesiáša

Kým Rouxovia bojujú na zemi, Lien Rag a Liensun sa pokúšajú zachrániť Jdriena z pazúrov Harpunárov diplomatickou cestou. Rokovania však zlyhávajú na plnej čiare. Diktátor Caudillo si kladie absurdné a nesplniteľné požiadavky. Tlak situácie navyše vyvoláva ostrý konflikt medzi Lienom Ragom a prezidentkou Yeuze, ktorá sa kategoricky odmieta vzdať akejkoľvek časti východnej Patagónie v prospech Cechu.

Do tejto zúfalej a patovej situácie vstupuje príroda – alebo skôr biologická adaptácia. Obrovská Solina (veľryba, v ktorej útrobách symbioticky žije kmeň Jonášov) sa priamo z oceánu priblíži k vznášajúcej sa vzducholodi Liena Raga a Liensuna. Jonášovia ponúkajú nezištnú pomoc a pokúsia sa Jdriena z Harpunárskeho zajatia oslobodiť vlastnými silami.

Tento grandiózny a zúfalý pokus sa však mení na absolútnu tragédiu. Harpunárska obrana zafunguje. Obrovská veľryba je smrteľne zasiahnutá a v agónii umiera v tesnej blízkosti vzducholode. Počas tohto chaosu prichádza osudný moment – Jdrien, zradený fyzikou a vlastnou smrteľnosťou, padá z dvadsaťmetrovej výšky a umiera. Mesiáš, o ktorom si Rouxovia mysleli, že je nezraniteľným polobohom, nachádza svoj koniec v tvrdom antarktickom ľade. Táto smrť vyvolá na celom svete vlnu obrovských emócií a šoku, pričom drvivá väčšina zvyšných Spoločností otvorene a ostro odsúdi Cech harpunárov za ich krutosť.

Púť do mauzólea a koniec jednej epochy

Príbeh Ľudu chladu sa uzatvára tichým, mrazivým epilógom. Je to Jdriel, kto nakoniec nachádza Jdrienovo rozlámané telo. Odmieta ho nechať napospas Harpunárom alebo živlom. Vydáva sa na poslednú, vyčerpávajúcu púť a odnáša Mesiášovo telo do posvätného mauzólea pramatky Jdrou, kde ho s úctou pochová.

Ťarcha žiaľu, fyzického vyčerpania a neznesiteľného utrpenia si však vyberie svoju daň. Jdriel, posledný relikt starej mystiky chladu, po dokončení tohto rituálu kolabuje. Umiera na mieste a je uložený na večný odpočinok priamo vedľa Jdriena a Jdrou. Antarktída sa tak stáva skutočnou hrobkou – nielen pre týchto hrdinov, ale aj pre celú jednu éru mystiky a fanatizmu.

Milosrdenstvo vo vesmíre

A zatiaľ čo Antarktída pochováva svojich padlých, vysoko v temnote vesmíru sa odohráva posledný akt inej, kozmickej tragédie. Obrovský Hviezdny tvor (Bulb – živý satelit) precitol do krutej reality. Uvedomuje si, že jeho sily sú na konci a on sám sa už nikdy nedokáže dostať do Čiernej diery, ktorá slúži ako cintorín jeho druhu. Je však presvedčený, že ak bude mŕtvy, ostatné Hviezdne tvory, ktoré sa objavili na obzore, budú môcť jeho bezvládne pozostatky premiestniť oveľa ľahšie.

Urobí preto to najťažšie rozhodnutie. Požiada svojich jediných ľudských spoločníkov, Gusa a doktora Isaiaha, o ultimátny akt milosrdenstva – o eutanáziu. Chce, aby ho zabili masívnym predávkovaním morfínom z ich lekárskych zásob. Gus, s ťažkým srdcom, svojmu mimozemskému priateľovi vyhovie. Aplikuje mu smrtiacu dávku a následne pripraví systémy: je pripravený spustiť urýchľovače, ktoré mu po smrti tvora umožnia opustiť túto plávajúcu rakvu a dopraviť sa späť na Zem. Hviezdny tvor naposledy vydýchne a zomiera, zatiaľ čo Gus opúšťa svet, ktorý sa mení rýchlejšie, než ktokoľvek dokáže pochopiť.

Poznámky

31. zväzkom vydavateľ Ivo Železný ukončil vydávanie Ľadovej spoločnosti. Ďalšie zväzky, sú prekladané amatérsky, 32. - 43. zväzok bendáskom. Tento zväzok doposiaľ preložený nebol.

36. zväzkom končí originálna séria v rámci edície Anticipation vydavateľstva Fleuve Noir. Ďalšie zväzky sú vydávané už ako súčasť reedície v edícii Fleuve Éditions toho istého vydavateľstva.

Celá sága je rozdelená do troch sérií:

1. Ľadová spoločnosť - 62 + 2 zväzkov
2. Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
3. Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov

ARNAUD, G. J.: Les Tombeaux de l'Antarctique. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir: Fleuve Éditions, 1991. 192 s. ISBN 2-265-04640-X