Svjatogor - Smrť a iniciácia staroruského bohatiera

Svjatogor - Smrt a iniciace staroruského bohatýra (CZ 2017)

Smrť a zasvätenie staroruského bohatiera. Báje o hrdinovi Svjatogorovi sú neoddeliteľnou súčasťou tradície ruskej ľudovej epiky. Opisujú stretnutie mladého hrdinu Ilju Muromca s jeho starým mentorom, umierajúcim obrom Svjatogorom. Mladý hrdina preberá Svjatogorovu moc a postavenie tým, že prijíma jeho životnú silu, a stáva sa tak najdôležitejším hrdinom ruských epických piesní.

Autor v knihe uvádza čitateľa do štúdia bylinnej epiky, ponúka prístupný výklad strhujúceho a podivuhodného mytologického príbehu o neodvratnej smrti starého hrdinu a snaží sa nájsť možné odpovede na otázku, prečo si ho ľudia na ruskom severe rozprávali. K dôkladnej analýze variantov piesní o Svjatogorovi a ich indoeurópskych paralel je priložená aj komentovaná príloha obsahujúca tridsaťsedem verzií textu tejto byliny v origináli a v českom preklade.

Svjatogor

Jiří Dynda: Svjatogor - Smrt a iniciace staroruského bohatýra | ✮✮✮✮✮

Svjatogor - Smrt a iniciace staroruského bohatýra (CZ 2017)

Ruské byliny – epické folklórne piesne o mocných bohatieroch – v našom priestore na dlhý čas takmer úplne vymizli z centra pozornosti. Monografia Svjatogor - Smrt a iniciace staroruského bohatýra od českého religionistu a slavistu Jiřího Dyndu je preto nielen vítaným oživením tejto tematiky, ale predovšetkým mimoriadne hlbokým a erudovaným ponorom do sveta staroruskej ústnej tradície.

Ústredným motívom knihy je mýtus o bohatierovi Svjatogorovi. Na rozdiel od všeobecne známeho Ilju Muromca je Svjatogor vo folklóre archaickou, až tajuplnou postavou. Je to obrovský starý hrdina, akýsi pozostatok dávnych čias, trpiteľ, ktorý už nedokáže uniesť váhu vlastnej sily a postupne ho už neunesie ani samotná zem. Jeho kroky tak nevyhnutne smerujú k vlastnému zániku.

Dynda vo svojej knihe detailne analyzuje kľúčový moment ruskej epiky – stretnutie tohto umierajúceho giganta a mladého, nastupujúceho bohatiera Ilju Muromca. Tento stret nie je obyčajným súbojom nepriateľov, ale komplexným iniciačným rituálom. Mladý hrdina od starého mentora preberá nielen jeho životnú silu (často symbolizovanú vdýchnutím jeho dychu či prebratím zbraní), ale aj jeho postavenie. Autor pútavo rozoberá, prečo si ľudia na ruskom severe tento mýtus v rôznych obmenách rozprávali, a presvedčivo ho interpretuje ako archetypálne odovzdanie moci medzi starou, dožívajúcou mytologickou generáciou obrov a novou, o niečo ľudskejšou generáciou hrdinov, ktorí nastolujú nový poriadok.

Kniha je logicky koncipovaná do dvoch odlišných, no vzájomne sa vynikajúco doplňujúcich celkov:

• Prvá časť: Jiří Dynda sa tu prejavuje ako mimoriadne sčítaný odborník. Neostáva iba izolovaný pri ruskom folklóre, ale púšťa sa do širokých indoeurópskych komparácií. Hľadá paralely v iných bohatierskych ságach a mýtoch, čím svjatogorovský príbeh zasadzuje do oveľa širšieho kontextu vývoja náboženstiev a hrdinskej epiky. Napriek zjavnému vedeckému základu si text zachováva vynikajúcu čitateľnosť, autorov štýl je plynulý a myšlienky podáva s jasnosťou.
• Druhá časť: Pre mnohých bádateľov a nadšencov bude najväčším pokladom práve druhá polovica knihy. Dynda tu zozbieral, roztriedil a komentoval až 37 rôznych verzií piesní o Svjatogorovi. Čitateľ má k dispozícii bilingválny text – pôvodný originál (často odrážajúci špecifiká severoruských dialektov) a jeho preklad do češtiny. Táto nesmierna prekladateľská práca umožňuje čitateľovi nahliadnuť priamo do ústnej tradície a na vlastné oči vidieť, ako sa mýtus v čase, pamäti a priestore neustále menil a formoval.

Kniha je primárne zameraná na religionistov, slavistov, etnológov a študentov histórie, no vďaka prístupnému jazyku ju ocenia aj bežní záujemcovia o staroslovanské náboženstvo a mytológiu. 

Okrem toho predstavuje ohromný prínos pre čitateľov modernej fantasy literatúry. Ak máte radi napríklad populárnu sériu Bohatier od slovenského autora Juraja Červenáka (kde sa okrem Ilju Muromca objavuje aj samotný obor Jegor Svjatogor), táto monografia vám poskytne fascinujúci "pohľad za oponu" na to, z akých skutočných historických a folklórnych koreňov tento žáner vyrastá.

Jiřímu Dyndovi sa podarilo napísať komplexnú, informačne hutnú a pritom nesmierne pútavú knihu, ktorá v stredoeurópskom priestore dlhodobo chýbala. Svjatogor - Smrt a iniciace staroruského bohatýra je precíznou ukážkou modernej a poctivej akademickej práce. Nejde síce o oddychové čítanie na jeden večer (najmä kvôli viac než 500-stranovému rozsahu a množstvu odborných odkazov), no je to mimoriadne hodnotná publikácia, ku ktorej sa budete s radosťou vracať vždy, keď zatúžite porozumieť archetypom ukrytým v dávnych príbehoch našich predkov.

Kto bol Svjatogor?

Svjatogor (rus. Святогор) patrí k najstarším, najzáhadnejším a najtragickejším postavám staroruských bylín (epických piesní). Zatiaľ čo hrdinovia ako Ilja Muromec či Dobryňa Nikitič predstavujú „novú“ generáciu ľudských bohatierov, ktorí bránia Kyjevskú Rus, Svjatogor je akýmsi reliktom z dávnych, mytologických čias.

Svjatogor je opísaný ako gigant nesmiernej sily. Jeho meno doslova odkazuje na „Svätú horu“ (Svjataja gora). Je taký obrovský a ťažký, že ho samotná „Matka vlhká zem“ (Matka Syra Zemlja) nedokáže uniesť. Keď kráča, zem sa pod ním prebára, lesy sa ohýbajú a rieky vylievajú z korýt. Kvôli tejto svojej neprirodzenej ťažobe nemôže žiť v bežnom svete s ľuďmi, ale je odsúdený túlať sa po vysokých horách, ktorých kamenné masívy jeho váhu znesú.

Napriek svojej neprekonateľnej sile nevykonáva Svjatogor žiadne klasické hrdinské skutky. Nebojuje proti zlu, nebráni vlasť pred nájazdníkmi. Jeho sila je pre neho samotného skôr prekliatím a bremenom. Predstavuje slepú, archaickú prírodnú silu, ktorá je síce ohromujúca, ale pre ľudskú spoločnosť nepoužiteľná.

Jeden z najslávnejších príbehov hovorí o jeho stretnutí s najznámejším ruským bohatierom, Iljom Muromcom. Keď Ilja uvidí Svjatogora, pokúsi sa na neho zaútočiť, no jeho údery obrovi pripadajú len ako uštipnutie komára. Svjatogor bez väčšej námahy schytí Ilju aj s jeho koňom a strčí si ich do vrecka. Neskôr sa však spriatelia a stanú sa pokrvnými bratmi.

Vrcholom mýtu o Svjatogorovi je jeho smrť, ktorá má silný iniciačný a symbolický charakter. Počas spoločného putovania s Iljom narazia na vrchole hory na obrovskú kamennú (alebo železnú) truhlu s nápisom, že do nej má ľahnúť ten, komu je určená. Ilja si do nej ľahne prvý, ale je mu príliš veľká. Keď si do truhly ľahne Svjatogor, sadne mu ako uliata. Zrazu sa veko samo od seba (alebo nešťastnou náhodou) zatvorí a už sa nedá otvoriť. Uväznený obor si uvedomí svoj koniec. Ešte predtým, než úplne zomrie, dýchne cez škáru v truhle na Ilju Muromca. Týmto dychom mu odovzdá časť svojej nesmiernej sily, ako aj svoj magický meč.

Smrť Svjatogora nie je len obyčajným koncom jedného hrdinu. V mytológii (čo výborne analyzuje aj religionista Jiří Dynda vo svojej knihe) predstavuje odovzdanie moci a generačnú výmenu. Starý, chaotický a predimenzovaný svet titanov, pre ktorý už na zemi nie je miesto, musí ustúpiť a zomrieť, aby uvoľnil priestor novej ére. Ilja Muromec ako zástupca tejto novej éry – ľudských, kresťanských hrdinov organizovanej spoločnosti – preberá od predchádzajúceho veku silu a legitimizuje tak svoj status ochrancu ríše.

Kto bol Ilja Muromec?

Ilja Muromec je bezpochyby najslávnejším a najznámejším zo všetkých staroruských bohatierov. Zatiaľ čo Svjatogor reprezentoval dávnu, predľudskú mytologickú éru, Ilja Muromec je zosobnením ideálneho „ľudského“ hrdinu a ochrancu spoločnosti. Jeho príbeh je hlboko zakorenený vo východoslovanskom folklóre a bylinách, pričom spája prvky pohanského hrdinstva s kresťanským étosom.

Ilja Muromec

Ilja sa narodil v roľníckej rodine v dedine Karačarovo neďaleko mesta Murom. Jeho príbeh začína veľmi netradične: od narodenia bol paralyzovaný a celých 33 rokov sedel na peci, neschopný pohnúť nohami. Jeho osud sa zmenil až vtedy, keď do domu prišli potulní mnísi (tzv. kaliky). Tí ho požiadali, aby im priniesol vodu. Ilja, zázračne vyliečený ich slovami a vierou, sa zrazu postavil. Po vypití posvätnej vody nezískal len schopnosť chodiť, ale aj nadľudskú bohatiersku silu.

Hneď po svojom uzdravení odchádza Ilja do Kyjeva, aby slúžil kniežaťu Vladimírovi (často nazývanému Vladimír Krásne Slnko). Na rozdiel od iných bohatierov, ako bol napríklad aristokrat Dobryňa Nikitič, je Ilja hrdinom z ľudu. Nebojuje pre slávu alebo bohatstvo, ale výlučne pre ochranu slabých, pravoslávnej viery a vlasti pred vonkajšími nepriateľmi (často personifikovanými ako Tatári alebo iné stepné kmene).

Jeho najslávnejším hrdinským skutkom hneď na prvej ceste do Kyjeva bolo porazenie Zlodeja Slávika (Solovej-razbojnik). Táto mytologická bytosť (napoly človek, napoly vták alebo démon) sedela na deviatich duboch a svojim zdrvujúcim hvizdom dokázala zrovnať so zemou lesy a zabíjať všetko živé. Ilja ho však postrelil do oka, zviazal ho a priviezol na kniežací dvor do Kyjeva.

Ilja Muromec nie je len slepo poslušným vojakom. V mnohých bylinách sa dostáva do ostrej konfrontácie so samotným kniežaťom Vladimírom. Keď ho knieža nespravodlivo urazí alebo nedocení jeho zásluhy (napríklad ho nepozve na hostinu), Ilja neváha prejaviť svoj hnev, odíde z dvora a dokonca začne z Kyjeva strhávať zlaté kríže a kopule. Knieža si nakoniec vždy uvedomí, že bez Ilju je Kyjev bezbranný, a musí ho s pokorou prosiť o návrat.

Fascinujúcim faktom je, že Ilja Muromec má pravdepodobne reálny historický predobraz. Historici a bádatelia ho stotožňujú s mníchom menom Ilia Pečerskij, ktorý žil v 12. storočí. Zaujímavé je, že jeho mumifikované ostatky sú dodnes uložené v jaskyniach slávnej Kyjevsko-pečerskej lavry v Kyjeve. Moderné lekárske výskumy týchto ostatkov v 20. storočí potvrdili, že tento muž mal na svoju dobu mimoriadne robustnú stavbu tela (bol nezvyčajne vysoký), mal stopy po mnohých vojnových zraneniach (najmä v oblasti hrudníka) a – čo je najzaujímavejšie – vykazoval známky vážneho ochorenia chrbtice, ktoré mohlo v mladosti spôsobiť dočasné ochrnutie nôh.

DYNDA, J.: Svjatogor - Smrt a iniciace staroruského bohatýra. 1. vyd. Praha : Pavel Mervart, 2017. 536 s. ISBN 978-80-7465-242-4