Púštne červy Duny: Uzavretie ságy na pomedzí eposu a hollywoodskeho trháku

Sandworms of Dune (Ang 2007)

Púštne červy Duny je ôsma, záverečná časť série Duna, ktorú už Frank Herbert nestihol dokončiť. Ne-loď Ithaka letí vesmírom, no nedokáže unikať pred Nepriateľom večne – napokon mu musí čeliť.

Mysliace stroje, ktoré utrpeli v služobníckom džiháde porážku, neboli zničené, len vyhnané do exilu – a teraz sa vrátili. Dokážu opätovne vzkriesení hrdinovia a hrdinky na palube Ithaky zachrániť ľudstvo pred vyhladením? Román Púštne červy Duny vychádza z poznámok, ktoré zanechal Frank Herbert a odpovie na otázky, o ktorých fanúšikovia Duny diskutujú už dávno. Odkiaľ sa vzali Ctené matre? Ako bude vyzerať budúcnosť planéty Arrakis? Kto je skutočný Kwisatz Haderach? A tá najdôležitejšia: Ako sa skončí súboj medzi človekom a strojom?

Píseční červi Duny (CZ 2008)

Brian Herbert, Kevin J. Anderson: Píseční červi Duny | ✮✮✮

Sandworms of Dune (Ang 2007)

Píseční červi Duny (CZ 2008, 2016, 2023)

Púštne červy Duny (SK 2025)

Púštne červy Duny od autorského dua Brian Herbert a Kevin J. Anderson predstavujú monumentálny pokus o nemožné: uspokojivo uzavrieť jednu z najkomplexnejších a najuznávanejších sci-fi sérií všetkých čias. Román, vychádzajúci z poznámok pôvodného autora Franka Herberta k plánovanej Dune 7, prináša dlho očakávané odpovede a definitívne rozuzlenie. Pri detailnejšom pohľade však kniha odhaľuje výrazný totálny a filozofický odklon od pôvodného diela, ktorý u dlhoročných fanúšikov vyvoláva zmiešané pocity.

Hlavným znakom tohto finále je snaha o grandióznosť. Kniha je doslova preplnená udalosťami, frakciami a konfliktmi. Sleduješ paralelné snahy o prežitie na palube lode Ithaca, Murbellinu snahu zjednotiť Starú ríšu, infiltráciu Tvarových tanečníkov a blížiacu sa apokalypsu v podobe mysliacich strojov Omniusa a Erasma.

Púštne červy Duny - ilustračný obrázok

Zatiaľ čo Frank Herbert písal politické, ekologické a sociologické traktáty zabalené do sci-fi kulís, Herbert mladší s Andersonom menia Dunu na akčnú space operu. Dôkazom je neustále siahanie po extrémoch.

Namiesto bežného korenia máš ultrakorenie. Namiesto tradičných piesočných červov sa geneticky tvoria morské červy a neskôr gigantické superčervy. Zbrane neničia len armády, ale rovno celé planéty. Tento prístup - čím väčšie, tým lepšie - občas pôsobí lacno a popiera subtílnosť a intrigy, ktorými bola Duna povestná.

Jedným z najväčších kritických bodov knihy je nadmerné využívanie tleilaxanskej technológie gholov. Loď Ithaca sa mení na akési múzeum najväčších hitov Duny. Oživenie Paula Atreida, Lady Jessicy, Chani, Stilgara, Liet-Kynesa, baróna Harkonnena či dokonca historických postáv ako Serena Butlerová pôsobí skôr ako snaha o fan servis než organický vývoj deja.

Keď sa postavy dokážu kedykoľvek vrátiť a prostredníctvom traumy získať svoje spomienky, smrť stráca svoju váhu a emocionálny dopad. Duel medzi dvoma verziami Paula (Paul a Paolo) tak paradoxne nepôsobí ako osudový stret, ale skôr ako komiksová šarvátka.

Pôvodná séria sa vyhýbala čiernobielym konfliktom. Každá frakcia (Bene Gesserit, Tleilaxania, Vesmírna gilda) mala svoje legitímne motivácie, morálne šedé zóny a tajné plány. V Piesočných červoch z Duny sú hlavnými antagonistami mysliace stroje (Omnius) a zmutovaní Tvaroví tanečníci (Khrone), ktorých motivácie skĺzavajú k plochej túžbe po vyhladení a dominancii.

Samotné riešenie týchto obrovských hrozieb je navyše často skratkovité a spolieha sa na "Deus ex machina". Veštica času (Norma Cenva) sa doslova zjaví, vymaže Omniusa z existencie a presunie ho do inej dimenzie. Gigantickú a neporaziteľnú sieť Tvarových tanečníkov zlikviduje robot Erasmus jednoduchým prepnutím mentálneho bezpečnostného spínača, ktorý do nich vopred zabudoval.

Takéto skratky uberajú na napätí a pôsobia, akoby si autori nevedeli rady, ako inak rozpliesť tak masívny konflikt, ktorý sami vybudovali.

Púštne červy Duny (SK 2025)

Napriek kritike treba uznať, že kniha úspešne plní svoj primárny účel. Prináša rozuzlenie. Odhalenie Duncana Idaha ako ultimátneho Kwisatza Haderacha je vlastne logickým a zaslúženým vyvrcholením jeho oblúka. Postava, ktorá prešla tisícročiami utrpenia a znovuzrodenia, sa stáva mostom, ktorý namiesto ďalšieho krviprelievania volí mier a symbiózu medzi organickým a syntetickým životom.

Epilóg je vyslovene katarzný. Vidieť Paula Atreida konečne žiť pokojný život s Chani, bez ťarchy galaktického džihádu či predurčenosti, je dojemné. Záchrana Qelsa a liečenie Rakisu dávajú nádej, že vesmír sa konečne vymanil z cyklu deštrukcie.

Piesočné červy z Duny sú knihou kompromisov. Ak túžiš po odpovediach, veľkolepých vesmírnych bitkách a stretnutí so starými známymi postavami, ide o uspokojivú bodku za siahodlhým eposom. Ak však očakávaš myšlienkovú provokáciu, filozofické podtexty a rafinovanosť Franka Herberta, môžeš zostať sklamaný. Zložité šachové partie plné politiky nahradil hlasný blockbusterový záver, ktorý síce sériu bezpečne dovezie do cieľa, no po ceste stráca kúsok svojej pôvodnej duše.

Poznámky

Sandworms of Dune je sci-fi román amerických spisovateľov Briana Herberta a Kevina J. Andersona, druhá z dvoch kníh, ktoré napísali na záver pôvodnej série Duna od Franka Herberta, a chronologicky posledná kniha príbehu. Je založená na poznámkach, ktoré Frank Herbert zanechal k Dune 7, jeho plánovanému siedmemu románu v sérii Duna. Román bol vydaný 7. augusta 2007.

Sandworms of Dune bol pôvodne pracovný názov štvrtého románu o Dune, ktorý bol nakoniec vydaný ako God Emperor of Dune. Sandworms of Dune je názov nahrávky z roku 1978, ktorá obsahuje čítania pasáží z prvých troch románov o Dune, ktoré sa týkajú piesočných červov, od Franka Herberta.

HERBERT, B. a ANDERSON, K. J..: Píseční červi Duny. 1. vyd. Praha : Baronet, 2008. 567 s. ISBN: 978-80-7384-097-6