Hodina mŕtvych očí: Keď ilúzie o hrdinstve končia v ohni plameňometu...

 

Die Stunde der toten Augen (Nem 1957)

Jeden z najlepších vojnových románov! Román Hodina mŕtvych očí, publikovaný v roku 1957, autorovi priniesol medzinárodný úspech. Je čiastočne autobiografický a zaoberá sa rastúcim rozčarovaním, ktoré zažívala značná časť mladých Nemcov na konci druhej svetovej vojny. Vyrastali v prostredí jasne prezentovanej totalitnej ideológie, ktorá v nich vzbudila pocit výnimočnosti a nadradenosti nad ostatnými národmi. Až každodenná realita vojny v prostredí narastajúcich vojenských neúspechov postupne narušila ich pocit výnimočnosti a u mnohých, vrátane autora knihy, vyvolala zmenu názoru, ktorá však viedla k ich primknutiu k inému druhu totality.

Hodina mŕtvych očí (SK 1963)

Harry Thürk: Hodina mŕtvych očí | ✮✮✮✮

Die Stunde der toten Augen (Nem 1957)

Hodina mŕtvych očí (SK 1963)

Hodina mrtvých očí (CZ 1960, 1961, 1963, 1966, 1971, 1982, 2008)

Román Harryho Thürka Hodina mŕtvych očí (v origináli Die Stunde der toten Augen) nie je len ďalším príbehom z frontu. Od svojho vydania v roku 1957 sa stal jedným z najkontroverznejších a zároveň najúspešnejších diel východonemeckej literatúry. Autor, ktorý sám slúžil v elitnej 1. výsadkovej tankovej divízii Hermanna Göringa, pretavil svoje traumatické zážitky z Mazurska do textu, ktorý svojou brutalitou a úprimnosťou šokuje aj dnes.

Dej ťa zavádza do zimy 1944/45 do fiktívnej východopruskej dediny Haselgarten. Tá slúži ako základňa pre osemčlennú skupinu parašutistov – elitných zabijakov vycvičených v diverzii, kladení mín a „pol tucte spôsobov zabíjania“. Ich úlohou sú nebezpečné vojnové operácie za nepriateľskými líniami. Thürk však neopisuje víťazstvá, ale skôr morálny rozklad a fyzické utrpenie. Sleduješ misie, ktoré končia zmasakrovaním celých jednotiek, a návraty, ktoré neprinášajú úľavu, len ďalšiu traumu. Symbolom tohto rozkladu je moment, keď mladý vojak Thomas Binding omdlie pri pohľade na krvavú šťavu z konzervy – uvedomí si, že rovnakým nožom predtým chladnokrvne zabíjal ľudí.

Thürk stavia do kontrastu rôzne charaktery, ktoré vojna zomlela do tragických podôb: Thomas Binding je citlivý knihovník, ktorý spočiatku verí v národný socializmus. Prechádza hlbokou traumou, vojna mu zanecháva „mŕtve oči“. Werner „Zado“ Zadorowski je bývalý vrhač nožov, cynik a sarkastický veterán. Stáva sa otcovskou postavou pre Bindinga, skrýva cit pod maskou drsnosti. Klaus Timm je seržant, stelesnenie nacistického „vraždiaceho stroja“. Bezohľadne vyžaduje efektivitu, zomiera pri vražde civilistov. Anna je vojnová vdova, obeť rasového prenasledovania. Predstavuje nevinnú obeť, ktorá doplatí na šialenstvo vojakov.

To, čo robí tento román výnimočným, je jeho jazykový štýl. Thürk sa nevyhýba naturalistickým opisom „rozbitých lebiek a roztrhaných tiel“. Jeho rozprávač je vševediaci, chladný a objektívny, čo len umocňuje hrôzu opisovaných udalostí. Ústredným motívom sú jazvy na duši. Postavy v románe postupne strácajú schopnosť cítiť empatiu alebo radosť. Stávajú sa z nich živé mŕtvoly s „mŕtvymi očami“, ktoré už nedokážu vnímať svet inak než cez optiku prežitia a zabíjania.

„Nemôžeš o tom príliš premýšľať. Už nemáš na výber. Nemôžeš vyskočiť z idúceho vlaku.“ – Werner Zadorowski

Hoci bola kniha v NDR (Východnom Nemecku) obrovským hitom, režim k nej mal ambivalentný vzťah. V rokoch 1958 až 1960 bola dokonca skonfiškovaná a odstránená z knižníc. Dôvody boli politické: Postava Varasina, Sovietskeho dôstojníka, ktorý sa skrýva u nemeckej farmárky, bola pre vtedajšiu cenzúru ideologicky problematická. Autorovi vyčítali, že až príliš súcití so svojimi spolubojovníkmi z elitných hitlerovských jednotiek, namiesto toho, aby ich jednoznačne odsúdil ako zločincov. Napriek tomu (alebo možno práve preto) sa kniha stala legendárnou v literárnom podzemí a po páde železnej opony v roku 1994 opäť dobyla rebríčky bestsellerov.

Hodina mŕtvych očí je trpkou pripomienkou toho, že vojna nemá víťazov, len preživších, ktorí sú navždy poznačení. Thürk neponúka hrdinstvo, ale márnosť. Záverečná scéna, v ktorej vlastní vojaci upália hlavných hrdinov plameňometom len kvôli nesprávnym uniformám, je jednou z najsilnejších protivojnových metafor v modernej literatúre.

Hodina mrtvých očí (CZ 1966)

Poznámky

Die Stunde der toten Augen je protivojnový román východonemeckého spisovateľa Harryho Thürka, vydaný v roku 1957, ktorý sa v NDR stal veľmi úspešný. Po novom vydaní v roku 1994 sa román niekoľko týždňov umiestnil na čele rebríčkov bestsellerov. Podľa autora, ktorý sám slúžil ku koncu vojny v 1. výsadkovej tankovej divízii Hermanna Göringa na Mazursku, do svojej tvorby začlenil autobiografické zážitky spolu s fiktívnymi, naratívnymi prvkami. Ústrednou témou jeho románu sú jazvy, ktoré vojna zanecháva na dušiach mladých a dôverčivých ľudí.

V rokoch 1958 až 1960 bola kniha Die Stunde der toten Augen skonfiškovaná a odstránená z knižníc vo východnom Nemecku, pretože ministerstvo zahraničných vecí považovalo román za ideologicky problematický. Urážlivým prvkom bola postava Varasina, ktorý nachádza útočisko u „nacistickej“ Nemky Anny, a autorova oddanosť svojim bývalým spolubojovníkom, ktorá bola interpretovaná ako pronacistická. Konfiškácia bola súčasťou jej úspechu, pretože dielo sa stalo populárnym titulom v undergroundovej literatúre. To sa zmenilo až vtedy, keď sa kniha stala povinným čítaním v československej armáde.

Plánovaná filmová adaptácia príbehu v roku 1959 s názvom Haus im Feuer (Dom v plameňoch) bola sovietskymi vojenskými úradmi zakázaná, pretože postava poručíka Varasina bola považovaná za príliš problematickú.

THÜRK, H.: Hodina mŕtvych očí. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1963. 364 s.