sobota 14. júla 2018

Panteón slovanských bohov II. - ROD: Prapôvodca a stvoriteľ všehomíra

Rod
Najstarším, najvyšším a prapôvodným mužským božstvom Slovanov bol Rod (známy aj ako Rožaj, Radaj či Ríd). Už kresťanské spisy z 12. až 13. storočia, namierené proti pohanstvu, spomínajú Roda ako Boha, ktorého uctievali všetky slovanské národy.

Boh plodnosti a stvoriteľ svetov

Rod bol bohom oblohy, búrky a plodnosti. Tradovalo sa, že jazdí na oblakoch a zosiela na zem životodarný dážď, z ktorého sa rodí nový život. V niektorých prameňoch sa tvrdí, že ho sprevádzali Rožanice. Bol pánom zeme a všetkého živého – skutočným pohanským Bohom-tvorcom. 

Veľkosť tohto božstva dodnes potvrdzuje náš jazyk. Koreň „rod“ je základom slov ako rodina, národ, pôrod, narodenie, úroda, príroda či ruského výrazu pre prameň – rodnik.

Rod a stvorenie sveta
Rod a stvorenie sveta

Podľa mýtov Rod na počiatku existoval v mori chaosu, z ktorého vytvoril tri základné svety:

  • Prav: Svet bohov a zákonov.
  • Jav: Viditeľný svet ľudí.
  • Nav: Podsvetie a svet duchov.

Spolu so svojimi synmi, Belobogom (stelesnenie svetla) a Černobogom (stelesnenie tmy), sformoval našu Zem – matku Mokoš.

Prejavy a inkarnácie božstva

Keďže Rod sa nemohol prejaviť priamo, tvoril prostredníctvom iných entít. Najskôr stvoril Ladu (bohyňu lásky a materstva), pre ktorú následne stvoril muža – boha Svaroga a jeho bratov Perúna a Velesa.

V slovanskom ponímaní je svet postavený na dualite:

  1. Svetlá strana: Perún, Veles a Svarog sú vnímaní ako vtelenia Beloboga. Spoločne tvoria jednotu v božstve Triglav (niekedy symbolizovanom ako trojhlavý vták Mater Sva).
  2. Temná strana: Černobog sa prejavuje prostredníctvom synov, ako sú Kaščej, Nij či Dij.

Tieto sily medzi sebou zvádzajú večný boj (deň a noc, teplo a chlad). Ak však prevaha Černoboga prekročí únosnú mieru a vesmír začne chladnúť, Rod sa prebudí zo svojho spánku, aby nastolil rovnováhu.

Symbolika a uctievanie

Slovania si Roda nepredstavovali v ľudskej podobe, pretože sa nikdy priamo neukazoval. Jeho kapištia (svätyne) sa nachádzali na vyvýšených miestach a otvorených priestranstvách.

  • Idoly: Mali falickú podobu, často vo forme červeného stĺpa, čo symbolizovalo plodivú silu.
  • Prírodné symboly: Staré duby na kopcoch alebo Zlaté vajce, ktoré sa podľa výkladov nachádza v strede Všehomíra.
  • Zvieracia podoba: Sokol, ktorý vypúšťa do vesmíru iskry vedomia.

Rod v odbornej literatúre a moderných prúdoch

Na území Slovenska je tradícia Roda menej výrazná. Historik Michal Téra ho spomína skôr okrajovo, zatiaľ čo Miro Žiarislav Švický uprednostňuje Svaroga, ktorému pripisuje mnohé Rodove vlastnosti. Komplexne sa mu venuje Peter Weleslaw Kuzmišin v knihe Bohovia starých Slovanov.

Zaujímavé sú moderné interpretácie:

  • Vladimír Kurovskij: Chápe Roda ako ucelený organizmus celého sveta (Rod-Najvyšší). Hmota je podľa neho „telom“ tohto božstva.
  • Slovansko-árijské védy (A. Chinevič): Rozlišujú medzi Rodom-Prarodičom (nepoznateľný zdroj bohov) a Bohom-Rodom (personifikácia predkov a pokrvného príbuzenstva). Tu sa objavuje aj postava Ra-M-Chu ako pôvodného stvoriteľa a nové pojmy ako „Rasa“.

Zdroje

  1. TÉRA M.: PERUN Bůh Hromovládce 2. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2017. 382 s. ISBN 978-80-7465-253-0
  2. KUZMIŠÍN, P. W.: Bohovia starých Slovanov. 2. vyd. Bratislava : Eugenika, 2017. 296 s. ISBN 978-80-8100-434-6
  3. KUROVSKIJ, V.: Živa. 2. vyd. Bratislava : Eugenika, 2018. 336 s. ISBN 978-80-8100-420-9
  4. KUROVSKIJ, V.: Jarga. 2. vyd. Bratislava : Eugenika, 2018. 376 s. ISBN 978-80-8100-474-2
  5. KUROVSKIJ, V.: Rodosvit. 1. vyd. Bratislava : Eugenika, 2016. 334 s. ISBN 978-80-8100-455-1
  6. ŠVICKÝ M.Ž: Návrat Slovenov v duchu a slove. 3. vyd. Kokava : DIVA, 2016. 232 s. ISBN 978-80-97155-03-2
  7. CHINEVIČ, A.J.: Slovansko-Árijské védy Kniha štvrtá: Slavianstvo. 1. vyd. TARTARIA, 2017. 305 s. ISBN 978-80-972265-4-1
Predchádzajúca časť: Panteón slovanských bohov I. - Úvod
Nasledujúca časť: Panteón slovanských bohov III. - RA-M-CHA, INGL a RAMCHAT

2 komentáre:

  1. Článek se bohužel drží spíše romantizující linie Borise Rybakova, který z Roda udělal slovanský monoteistický ekvivalent boha-stvořitele. Musíme si ale přiznat, že kritická historiografie (např. Klejn nebo Gieysztor) je mnohem opatrnější. V raných pramenech, jako je Slovo svatého Řehoře, vystupuje Rod spíše v plurálu nebo ve dvojici s Rožanicemi. Jde o archaický kult předků a osudu, nikoliv o demiurga, který by stál nad Perunem. Je třeba rozlišovat mezi historickými prameny a moderní novopohanskou interpretací.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Veľmi oceňujem zmienku o Rožaniciach. Práve paralela medzi slovanským Rodom a Rožanicami na jednej strane a antickými Parcami či severskými Nornami na strane druhej, mi dáva najlepší kľúč k pochopeniu jeho funkcie. Rod nebol vzdialeným bohom vesmíru, ale bohom biologickej kontinuity. Bol prítomný pri každom pôrode a určoval osud jednotlivca. V slovenskom folklóre sa jeho stopa stratila skôr než u východných Slovanov, no koncept rodu ako posvätnej rodovej línie u nás pretrval hlboko do kresťanskej éry.

    OdpovedaťOdstrániť