Ursula K. Le Guin a jej Hainský cyklus I.

Hainský cyklus

Hainský cyklus pozostáva z viacerých sci-fi románov a príbehov od Ursuly K. Le Guin. Odohráva sa v alternatívnej histórii / budúcej histórii, v ktorej civilizácie ľudských bytostí na planétach obiehajúcich okolo niekoľkých blízkych hviezd, vrátane Terry (Zeme), sa prvýkrát vzájomne objavujú a vytvárajú diplomatické vzťahy, vytvárajúc konfederáciu pod vedením najstaršieho ľudského sveta Hain. V tejto histórii sa ľudské bytosti nevyvíjali na Zemi, ale boli potomkami medzihviezdnych kolonistov, ktorých vyslal už dávno Hain. Potom nasledovalo dlhé obdobie, keď sa medzihviezdne cesty zastavili. Niektoré rasy majú nové genetické znaky, ktoré sú výsledkom starodávnych Hainských experimentov v oblasti genetického inžinierstva, vrátane ľudí, ktorí môžu snívať v bdelosti, androgénnych ľudí, ktorí sa raz mesačne dostanú do aktívnej sexuality a podobne. V súlade so svojim štýlom Le Guin využíva rôzne sociálne a environmentálne prostriedky, aby preskúmala antropologické a sociologické výstupy ľudskej evolúcie v rôznych prostrediach.

Hainské romány The Left Hand of Darkness ( 1969, č. Levá ruka tmy) a The Dispossessed (1974, č. Vyděděnec) získali literárne ocenenia, rovnako ako novely Word for World Is Forest (1972, č. Svět je les, les je svět) a poviedka "The Day Before the Revolution" (1974).

Samotná Le Guin zavrhla myšlienku "Hainského cyklu" a na svojej webovej stránke napísala, že "jednotlivé knihy z tohto prostredia nie sú cyklus alebo sága, netvoria koherentnú históriu a jasné spojenia". Ja tam tie spojenia samozrejme vidím, niekedy len náznakovo, a niektoré z nich sú docela temné.

Keďže tento príspevok by bol asi veľmi dlhý, rozhodol som sa ho rozdeliť do dvoch častí. V tejto prvej časti spomeniem síce všetky zväzky vydané pôvodne v origináli ale popíšem len tie, ktoré obsahujú romány či novely. Zväzky obsahujúce poviedky neboli u nás vydané, poviedky z nich sa však nachádzajú v rôznych antológiách či časopisoch so SF & F tematikou. Tie by som následne rozobral v nasledujúcej časti.

Ursula K. Le Guin: Rocannonův svět

Rocannon's World, 1966

Román vyšiel len v českom preklade.

Gaverel Rocannon pokračuje v etnologickej misii na planéte Fomalhaut II. Vďaka Rocannonovi bola táto planéta umiestnená pod "prieskumné embargo" s cieľom chrániť pôvodné kultúry. Na planéte sa nachádza nepriateľ Ligy všetkých svetov - Faraday.  Ten sa pustil do medzihviezdnej vojny a vybral si tento "primitívny" svet ako miesto tajnej základne. Keď nepriateľ zlikviduje jeho loď a spoločníkov, Rocannon sa rozhodne nájsť svoju základňu, aby mohol upozorniť Ligu na jeho prítomnosť...

Ursula K. Le Guin: Rocannon's World

Román i keď je uvádzaný chronologicky ako prvý, nadväzuje na príbeh opísaný v poviedke Semleyin náhrdelník (túto poviedku taktiež obsahuje české vydanie tejto knihy) a odohráva sa aj na tej istej planéte. Vďaka časovej dilatácii si tu Rocannon zachoval svoj vek, zatiaľ čo čas na planéte pokročil o pár desaťročí.

Ursula K. Le Guin: Rocannonův svět

Text trpí buď ešte autorkinou spisovateľskou nevyzretosťou (je to román, ktorého prvé vydanie vyšlo v roku 1966, teda ešte pred fantasy ságou o Zememorí. Patrí teda do jej rannej tvorby.) alebo prekladom. Toto neviem posúdiť. Dej je jednoduchý a priamočiary ako zo šestákového románu, skáče z miesta na miesto. Príbeh je naivný a určený skôr pre detského čitateľa v tej dobe. Dnes by deti už asi veľmi nezaujal. Stavba príbehu má typické fantasy prvky a je vsadená do rámca sci-fi sveta Hain.

Očakával som nejaké vyústenie a ukončenie liniek, ktoré autorka rozohrala vo svojich poviedkach z tohto sveta. Tie sa mi zdajú zväčša oveľa lepšie spracované. Autorka tu v skratke a nepriamo spomenula len tri: už spomenutý Semleyin náhrdelník, neúspešný experiment opísaný v poviedke Příběh Shobiů, keď sa rýchlosť pohybu v priestore skracujúca na okamih dá použiť len na neživé predmety, tu použitý na inú činnosť úplne v závere a schopnosť mimo-zmyslovej komunikácie, ktorá sa vyskytla v novele Planéta exilu, a ktorú tu Rocannon nadobudol.

Je veľmi ťažké hodnotiť. Ale s prihliadnutím na dobu vzniku, stavu fantasy literatúry v tom čase a rannosť autorkinej tvorby hodnotím knihu ako dobrú.

Súčasťou románu je aj poviedka:

Semleyin náhrdelník

The Dowry of Angyar, 1964

Poviedka bola taký mix rozprávky a science-fiction. Nebolo to zlé ale text na mňa pôsobil trochu naivne, ako keby bol určený pre malé deti. Niečo ako: princezná sa zobudí nasadne na svojho rozprávkového okrídleného tátoša a vydá sa hľadať určitú vec. Pritom stretne trpaslíkov a bude aj UFO, rakety a motorové približovadlá.

Tí trpaslíci sú tu dve také trochu zakrslé rasy, z ktorej jedna dostala prostriedky na svoj technologický rozvoj. Princezná je samozrejme tak krásna, že je z nej hotový aj Rocanon, ktorého hormóny spochybňujú výber uprednostňovanej rasy, ktorej predávajú svoje poznatky a ľutuje, že neuprednostnili tých vysokých, krásnych so zlatými vlasmi.

Ak by to bolo trochu inak písané, mohla to byť docela dobrá sci-fi, šľahnutá fantasy a červenou knižnicou. Takto to priemer určite neprekračuje a aj to len s odretými ušami…

Vcelku sa mi zdal tento prvý zväzok vrátane poviedky najslabší zo všetkých textov z tohto univerza. Od tejto chvíle to bude už len lepšie.

LE GUIN, U. K.: Rocannonův svět. 1. vyd. Plzeň : Laser, 1992. 112 s. ISBN 80-85601-20-6

Ursula K. Le Guin: Planéta exilu

Planet of Exile, 1966

Je súčasťou antológie rovnomenného názvu, nebola vydaná samostatne. Vyšla len v slovenčine.

Dej tejto novely sa odohráva na planéte Gamma Draconis III. Planéta a jej mesiac sa navzájom obiehajú. Jedna fáza mesiaca tu trvá 400 dní. Súčasne táto dvojitá planéta obieha okolo slnka, čo trvá 60 fáz. 1 Rok tu má 24000 dní, dĺžku jedného života. Teda človek tu pol života prežije v zime a pol života v teple.

Ursula K. Le Guin: Planet of Exile

Obyvateľstvo na planéte je na dosť nízkej úrovni. Ľudia tu nevedia ešte použiť koleso. Žijú prevažne ako pastieri alebo kočovníci. Sú nedôverčiví a nepriateľskí. Asi pred 50-timi generáciami tu pristála loď s prišelcami z vesmíru. Boli to ľudia nášho typu. Ich DNA sa líšila od DNA pôvodných obyvateľov v jednom jedinom reťazci, čo malo za následok nemožnosť vzájomného kríženia.

Ursula K. Le Guin: Planéta exilu

Autorka tu rozohráva hru o vplyve prostredia na vývoj DNA a podmienkach vytvorených na vzájomnú kompatibilitu. Jednoducho, či sa môže DNA adaptovať na nové prostredie. Príbeh je vsadený do konfliktu medzi usadlými a kočovnými obyvateľmi ale aj medzi domorodcami a prišelcami z vesmíru, zanechaných tu okolnosťami napospas osudu. Príbeh je ozvláštnený aj schopnosťou neverbálnej mimo-zmyslovej komunikácie u prišelcov, ktorí tu ešte nemajú k dispozícii komunikátor a technologicky kvôli adaptácii na miestne podmienky klesajú stále nižšie.

Vo svojej dobe mohla byť novela možno dosť prelomová. Autorka sa radí k tzv. Novej vlne. Dnes sú už ale niektoré jej koncepty prežité alebo spracované na trochu vyššej úrovni. Toto sa odzrkadľuje aj na texte samotnom. V čase vydania knihy by som ju možno bral ako výbornú, dnes ako dobrú…

SMIKOVÁ, A.: Planéta exilu. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1988. 406 s.

Ursula K. Le Guin: Mesto ilúzií

City of Illusions, 1967

Kniha nebola doposiaľ preložená do slovenčiny ani do češtiny.

Ursula K. Le Guin: City of Illusions

Román sa odohráva na Zemi, tiež známej ako Terra, v budúcnosti, dvanásť storočí po tom, ako nepriateľ zvaný Shing prelomil silu Ligy všetkých svetov a obsadil Zem. Domorodí ľudia na Zemi boli početne zdecimovaní a žijú oddelene, vzdialení od seba, v nezávislých vidieckych obciach alebo nomádskych kmeňových spoločnostiach. Shingovia preventívne kontrolujú týchto ľudí pomocou rôznych stratégií nepriamej kontroly. Tie zahŕňajú rozdelenie a ovládanie, ako aj klamlivú telepatickú duševnú kontrolu známu ako mind-lying. Naopak, vnútorne pravdivá telepatia je známa ako mindspeech.

Pred začiatkom príbehu hlavná postava, ktorá je potomkom protagonistov z novely Planéta exilu, sa podieľala na havárii lode a keďže Shingovia neuznávajú zabíjanie resp. neveria v smrť?, jeho pamäť bola vymazaná a hlavný hrdina bol vypustený do lesa. Ako začína príbeh, musí vyvinúť novú seba-identitu ex nihilo teda od nuly.

Román som preletel v origináli len zbežne, vyzerá zaujímavo. Počkám si však radšej na preklad do slovenčiny alebo češtiny.

LE GUIN, U. K.: City of Illusions. 1. vyd. New York : Ace Books, 1967. 160 s.

Ursula K. Le Guin: Levá ruka tmy

The Left Hand of Darkness, 1969

Kniha bola vydaná už dvakrát v českom preklade.

Genry Aii je jediným zástupcom ľudstva v tomto románe. Ako vyslanec ekumeny (čo je akési spoločenstvo planét) sa dostáva na Gethen, zimnú planétu. Cieľom jeho misie je zmluva o pripojení Gethenu k ekumene. A ako už to tak pri strete dvoch rôznych kultúr býva, nič nie je tak jednoduché ako sa na prvý pohľad môže zdať. Getheňania sú síce morfologicky podobní ľuďom, ale jedna významná odlišnosť tu je - sú obojpohlavní a každý mesiac sa z nich na pár dní stáva muž alebo žena...

Ursula K. Le Guin: The Left Hand of Darkness

Je to oveľa lepšie ako Rocanonův svět, lepšie ako Planéta exilu a iné ako Svět je les, les je svět. Poviedku o tejto planéte už autorka jednu na konte má: Dospívání v Karhide. Na rozdiel od nej ma tento román pohltil.

Ursula K. Le Guin: Levá ruka tmy

Román má niekoľko nedostatkov. Technika je tu popisovaná očami zo 60. rokov minulého storočia, teda počítače Ekumeny sú ešte na dierne pásky a pod.. Technický vývoj na planéte napriek jej totálnej izolácii v podstate kopíruje vývoj na ostatných planétach len je spomalený, jazdí sa tam na autách atď. Opäť tu autorka konfrontuje dva protikladné politické systémy: na jednej strane je monarchia, na druhej strane akýsi kolektivistický systém riadený 33 oligarchami. Autorka to ale dostatočne vyváži treťou silou, čo je akási obdoba taoizmu, dejom, opisom postáv, zvykov, prostredia a zdramatizovaním dlhších pasáží, v ktorých sa naoko nič nedeje. Myslím tým útek z obdoby gulagu a následný pochod smrti cez zľadovatenú pustatinu. Výborné čítanie.

LE GUIN, U. K.: Levá ruka tmy. 1. vyd. Praha : Argo, 1995. 248 s. ISBN 80-901-829-3-3
LE GUIN, U. K.: Levá ruka tmy. 2. vyd. Praha : Argo, 2009. 232 s. ISBN 978-80-257-0162-1

Ursula K. Le Guin: Svět je les, les je svět

The Word for World is Forest, 1972

Noveleta vyšla len ako súčasť antológie poviedok Experiment člověk a len v českom preklade. Po prvýkrát vôbec bola uverejnená v Spojených štátoch v roku 1972 ako súčasť antológie Again, Dangerous Visions, a publikovaná ako samostatná kniha v roku 1976 vydavateľstvom Berkley Books.

Ursula K. Le Guin: The Word for World Is Forest

Príbeh sa zameriava na kolóniu vojenskej ťažby dreva založenej na fiktívnej planéte Athshe ľuďmi zo Zeme (ďalej len "Terra"). Kolonisti zotročili úplne neagresívnych domorodých Athešanov a zaobchádzali s nimi veľmi tvrdo. Nakoniec jeden z domorodcov, ktorého manželka bola znásilnená a zabitá vojenským kapitánom terranov, vedie vzburu proti nim a podarí sa mu ich primäť k opusteniu planéty. Avšak v tomto procese sa vlastná mierová kultúra po prvý raz prejavuje masovým násilím.

Román nesie silno proti-koloniálne a anti-militaristické podtexty, čiastočne spôsobené negatívnou reakciou Le Guinovej na vojnu vo Vietname. Tiež skúma témy citlivosti na životné prostredie a vzťahy medzi jazykom a kultúrou. Zdieľa tematiku snívania so svojim románom The Soul of Heaven a metaforu lesa ako vedomia s príbehom v poviedke "Mohutněji než impéria a pomaleji".

Ja len dodávam, že na to, že text bol písaný na objednávku, ako píše autorka v doslove lebo pôvodne chcela písať len o lese a spánku v rámci dobových hypotéz na problematiku snenia v ňom, napísala jeden z najlepších románov z tejto oblasti.

Napínavý príbeh nepustí od začiatku do konca. Nechýba mu úplne nič. Najviac ma dostal koniec, keď mala nastať apokalypsa. Každý tu napokon zožal takú búrku, aký vietor zasial. Bez uvažovania hodnotím ako výborný počin.

Poznámka k technologickým novinkám:
NAFAL: rýchlosť blízka rýchlosti svetla, ktorou tu cestujú vesmírne lode na väčšie vzdialenosti.

Ansibl: Komunikátor, ktorý zabezpečuje spojenie v reálnom čase na vzdialenosti aj niekoľko desiatok svetelných rokov (vynález Certiáncov). Na podobnom princípe bol založený aj pokus o cestovanie nad-svetelnou rýchlosťou opísaný v poviedke Příběh Shobiů.

Železný, I.: Experiment člověk. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1983. 728 s.

Ursula K. Le Guin: Vyděděnec

The Dispossessed, 1974

Kniha vyšla zatiaľ len v českom preklade.

Jedna z autorkiných najlepších kníh, voľne patriaca do cyklu Hain, ocenená cenami Hugo, Nebula a Jupiter.

Dej sa odohráva na dvoch obývaných svetoch, z ktorých ten menší je obežnicou toho druhého. Spoločenské systémy sú výrazne odlišné, a preto i izolované. Hlavný hrdina sa snaží tento stav zmeniť.

Ursula K. Le Guin: The Dispossessed

Obyvateľ planéty Anarres, fyzik menom Shevek, nedokáže nikdy rezignovať na právo na osobitosť a slobodu a preto sa cíti nešťastný ako člen spoločnosti ideálne rovných. Jediným východiskom z tejto situácie sa mu zdá byť emigrácia na susednú, nepriateľskú planétu Urras. Shevek dostane pozvanie a opúšťa vlasť, ale už na palube kozmickej lode získava prvé znepokojivé informácie o planéte Urras. A loď pristáva ...

Ursula K. Le Guin: Vyděděnec

Pozor! Ak si spokojný vo svojej klietke, ideš s prúdom a nič ti nechýba, neber túto knihu do rúk. Ak si ju už vzal, tak ju neotváraj. Ak si ju už otvoril, v žiadnom prípade ju nečítaj! Ak tak spravíš, jej obsah sa na teba vyrúti ako krupobitie guliek z kalašnikova, sem tam sprevádzaný výbuchom semtexu alebo dynamitu.

Kniha je predovšetkým o človeku ako ľudskej bytosti. Potom je hlavne o Anarchii a Anarchizme, Rovnosti a Rovnostárstve. O tom ako v spoločnosti bez vlády predsa len vznikajú napokon mocenské štruktúry, ktoré túto vládu nahrádzajú. Kniha je o večnej byrokracii na jednej strane a heroizme na strane druhej. O izolacionizme ale aj o podmienkach, ktoré umožňujú holé prežitie.

Dej sa odohráva na planéte, kde nič okrem anarchie nemá šancu na prežitie, kde každý systém zlyhá, každý systém založený na autorite. Napokon možno zlyhá aj samotný anarchizmus na planéte, keďže ten sa začína báť samotných anarchistov. Môže byť niečo anarchistickejšie ako samotná anarchia? Samozrejme môže, je to hlavný hrdina románu: anarchista fyzik (strojca teórie o temporalizme), vynálezca ansiblu – čo je komunikátor, ktorý zmení celý vesmír. Ten je tu konfrontovaný so systémom na svojej planéte ale aj s autoritársvom na planéte druhej.

Kniha má silný náboj. Nie je propagandistická. Autorka si zobrala na mušku zopár politických systémov, dosadila do nich ľudí a rozohrala brutálnu hru s čitateľom. Brutálnu nie v zmysle fyzického násilia ale prúdom myšlienkových úderov, ku ktorým každý musí zaujať vlastné stanovisko. Autorka tu síce viac straní anarchizmu ale nešetrí ho, hlavne jeho praktickú realizáciu. Perlí perlu za perlou. Napr. Viete na čo sa najradšej hrajú malí chlapci? No veď na to, čo nepoznajú, čo má nádych tajomna… Tu sa zahrajú malí anarchisti na väzenie…

Autorkinu knihu treba chápať aj v časových súvislostiach, podobne ako hlavná postava románu tvrdí, že nemožno oddeľovať minulosť a budúcnosť od súčasnosti, keďže sú to komplexné veci. V čase vydania knihy vznikli také kapely ako The 101ers, Blondie, The Dictators, Patti Smith Group, Rocket from the Tombs, Ramones, The Saints, The Stranglers, Talking Heads, Radio Birdman. Bol vydaný album od New York Dolls – Too Much Too Soon, vznikol singel od Patti Smith – „Hey Joe“ a telka vysielala priamy prenos z vystúpenia Ramones v nvootvorenom klube CBGB. Písal sa rok 1974, končila éra hippies a nastupoval punk.

Zatiaľ najlepšie, čo som od autorky čítal a ľutujem že toho nebolo preloženého viac.

(Pozn.: V rámci chronológie by som román radil niekde úplne na začiatok, ešte pred poviedky z tohto vesmíru a za poviedku o Odo z Pŕedvečer revoluce, keďže na Odo sú tu odvolávky ale komunikátor tu ešte nie je vynájdený, vo všetkých ďalších poviedkach už zväčša existuje.)

LE GUIN, U. K.: Vyděděnec. 1. vyd. Plzeň : Laser, 1995. 384 s. ISBN 80-7193-002-4

Ursula K. Le Guin: Štyri spôsoby odpustenia

Four Ways to Forgiveness, 1995

Ursula K. Le Guin: Four Ways to Forgiveness

Poviedková zbierka patriaca do sveta Hain, ktorá ako taká nebola doposiaľ preložená do slovenčiny ani do češtiny. Preklady jednotlivých poviedok do češtiny sa nachádzajú po rôznych antológiách a časopisoch, preto budem o nich pojednávať v samostatnom pokračovaní. Zatiaľ uvádzam len zoznam jednotlivých poviedok v origináli. Sú To:

1. Betrayals
2. Forgiveness Day
3. A Man of the People
4. A Woman's Liberation
5. Old Music and the Slave Women

LE GUIN, U. K.: Four Ways to Forgiveness. 1. vyd. New York : Harper Collins, 1995. 228 s. ISBN 0-06-105234-5

Ursula K. Le Guin: Vyprávění

The Telling, 2000

Kniha vyšla v kvalitnom českom preklade v luxusnom brožovanom vydaní.

Posledný román tohoto cyklu. Rozpráva príbeh o Sutty, Terranke, ktorá bola poslaná ako pozorovateľ Ekumeny, na planétu Aka vďaka jej znalostiam a skúsenostiam s kultúrou planéty počas politického a náboženského konfliktu medzi korporatívnou vládou a domorodým odporom, ktoré sa sústreďujú na tradície rozprávania.

Ursula K. Le Guin: The Telling

Skutočná lahôdka pre fajnšmekrov a fanúšikov Ursuly Le Guinovej. Extrémna science fiction v štýle novej vlny v zmysle myšlienkových nakopnutí pri absencii akčnosti a násilia. To tu teda nenájdeš. Je to ešte o kúsok lepšie ako román z tohto sveta s názvom „Vyděděnec“.

Ursula K. Le Guin: Vyprávění

Autorka dokáže absolútne neakčný dej tak zdramatizovať, že sa od textu nedokážeš odtrhnúť. Mladá Sutty vyrastajúca v Unistickej náboženskej totalite na rodnej Terre (Zemi) je jednou zo štyroch vyslancov Ekumenu pôsobiacich na planéte Aka. Táto planéta sa snaží technologicky dobehnúť ostatné svety, preto tu prebehla podobná kultúrna revolúcia ako v Číne alebo niektorých postkomunistických krajinách východnej Európy. Momentálne tu vládne korporatívny štát s komunokapita­listickým (autorkin termín) systémom, ktorý potiera všetko staré. Vzniká tu paradox keď Sutty ako jediná dokáže prečítať nápisy písané starým znakovým písmom, ktoré sa naučila ešte na Terre a tu ho už nik nepozná. Pomaly skladá mozaiku z čriepkov bohatého myšlienkového sveta minulosti planéty Aka.

Autorka tu nastoľuje kopec otázok, ktoré sú aktuálne aj v reále tu a teraz. Ak na ne odpovedá, jej odpovede nie sú dogmatické, necháva priestor aj čitateľovi a teda hlavne jemu, aby sa zamyslel. Týka sa to tých najvšednejších vecí ale aj hlbokých filozofických úvah, či otázok o zmysle náboženstva alebo života ako takého.

Knižka bude určite patriť do mojich TOP…

LE GUIN, U. K.: Vyprávění. 1. vyd. Praha : Gnóm!, 2016. 248 s. ISBN 978-80-906124-1-9

Ursula K. Le Guin: Narodeniny sveta a iné príbehy

The Birthday of the World: and Other Stories, 2002

Poviedková zbierka ako celok, zakončujúca celú Hainskú ságu nebola doposiaľ preložená do slovenčiny ani do češtiny. Jednotlivé poviedky v rôznych antológiách a časopisoch v českom jazyku áno. Prvýkrát ju vydal v marci 2002 HarperCollins. Všetky príbehy, s výnimkou "Paradise Lost", boli predtým zverejnené inde. Jedná sa o týchto 8 poviedok (viac o nich v pokračovaní):

Ursula K. Le Guin: The Birthday of the World and Other Stories

1. Coming of Age in Karhide
2. The Matter of Seggri
3. Unchosen Love
4. Mountain Ways
5. Solitude
6. Old Music and the Slave Women
7. The Birthday of the World
8. Paradises Lost

LE GUIN, U. K.: The Birthday of the World: and Other Stories. 1. vyd. New York : Harper Collins, 2002. 362 s. ISBN 0-06-621253-7

Ďalšie zdroje:

legie.info
en.wikipedia.org

Pokračovanie: Ursula K. Le Guin a jej Hainský cyklus II.: Poviedky