![]() |
| Les Trains Cimetières (FR 1985) |
![]() |
| Ledová společnost XXI.: Hřbitovní vlaky (CZ 1996) |
Georges Jean Arnaud: Hřbitovní vlaky | ✮✮✮✮ | 20.12.2013
Les Trains Cimetières (1985)
Svet ľadu prešiel zmenami. Všetky Spoločnosti, ktoré ovládajú zamrznutú planétu, sa dohodli na vzácnom kompromise a prijali jednotný kalendár. Píše sa rok 2360 a obyvatelia oslavujú Nový rok. Do Kaempolisu v tomto čase prichádza záhadný muž menom Melkian. Zúfalo hľadá Yeuse a robí všetko pre to, aby sa s ňou stretol. Keď ju konečne nájde, odhalí jej temnú pravdu: Melkian bol jedným z fanatických Metárov Večného života (zametačov), ktorí pred desiatimi rokmi odsúdili Liena Raga na zmrazenie.
Poháňaní nádejou i zúfalstvom sa Yeuse s Melkianom vydávajú na hrôzostrašnú cestu do Ring Station. Táto stanica slúži ako gigantické, mrazivé pohrebisko – je tu zaparkované obrovské množstvo takzvaných „pohrebných vlakov“, ktorých vagóny sú doslova napchaté zamrznutými mŕtvolami. Dvojica sa podujme na nepredstaviteľnú úlohu: chcú v tejto makabróznej zbierke tiel nájsť pozostatky Liena Raga. Nasledujú neznesiteľné fyzické a predovšetkým psychické muky pri prehľadávaní mŕtvych. Výsledok ich pátrania je však mrazivý – nachádzajú len zmrznuté telá Lienovej spoločníčky Leouan a geniálneho vedca Harla Merna. Telo Liena Raga chýba.
Jdrienova púť a ukradnutá identita
Zatiaľ čo Yeuse pátra medzi mŕtvymi, Lienov syn Jdrien dospel. Už vyše desať rokov žije medzi svojimi druhmi – zmutovanými Ľuďmi z chladu (Ryšavcami) na Skládke. Nakoniec sa však rozhodne komunitu opustiť a vydáva sa po stratených stopách svojho otca.
Jeho cesta ho zavedie do Gull Station, špecifickej stanice zameranej na produkciu peria. Práve tu Jdrien naráža na obrovskú záhadu: objavuje človeka, ktorý sa preukazuje pasom na meno Lien Rag. Kto to je a prečo používa identitu jeho otca? Sledovanie tejto stopy a snaha odhaliť pravdu nakoniec privedú Jdriena až do samotnej Ring Station. Tam dochádza k silnému a dlho očakávanému momentu, keď sa po rokoch odlúčenia opäť stretáva s Yeuse.
Vzdušný teror a vojna o viadukt
Kým v Ring Station sa odkrývajú rodinné a osobné tajomstvá, na geopolitickej scéne zúri otvorená vojna. Sekta Obnoviteľov Slnka prešla radikálnou transformáciou. Z utopických vedcov sa stali drsní, zradikalizovaní fanatici, operujúci v štýle partizánskej guerilly (čosi na spôsob juhoamerického „Svetlého chodníka“).
Vytvorili malú, no smrtiaco efektívnu Spoločnosť vzducholodí a začínajú systematicky napádať pozemné stanice Spoločnosti morského ľadovca. Svoje „diabolské stroje“ nevyužívajú len na prieskum, ale zhadzujú z nich bomby priamo na hlavu Trpaslíka Kida a jeho životné dielo – obrovský viadukt, ktorý mal prepojiť jeho teritórium s Panamerickou spoločnosťou. Kid však nie je bezbranný. Rýchlo vybuduje masívnu protivzdušnú obranu a podarí sa mu vzdušných teroristov dočasne zahnať, pričom zničí dve nepriateľské vzducholode. Tento konflikt však nekončí; Ann Subaová priamo z paluby jednej zo vzducholodí vyhlasuje Kidovi neľútostnú, totálnu vojnu. Nebo nad ľadovcom sa stalo novým bojiskom.
Kritické zhodnotenie: Návrat k surovým koreňom
Hřbitovní vlaky sú po niekoľkých natiahnutých epizódach fantastickým oživením série. Čitateľ, ktorý si obľúbil drsný rukopis G.-J. Arnauda, tu bude vrnieť blahom. Kniha je zbavená zbytočnej vaty a prázdnych rečí („žiadne zbytočné kecy“). Arnaud jasne ukazuje, že v jeho svete nie je nikto svätý – každá jedna frakcia a železničná Spoločnosť má na hlave poriadne maslo, presne tak, ako je to vo svete reálnych korporácií a diktatúr.
Autor nezostáva nič dlžný ani svojej povesti „droit français auteur de fiction“. Nechýbajú tu pre neho typické explicitnejšie sexuálne scény (vrátane orálneho sexu), ktoré k francúzskemu pulpovému sci-fi tohto razenia jednoducho patria. Zároveň si kniha drží svoju racionálnu surovosť – mŕtvoly v pohrebných vlakoch zostávajú mŕtvolami, Arnaud sa neznížil k žiadnym paranormálnym klišé o „korporátnych zombíkoch“.
A čo osud Liena Raga? Jeden z recenzentov veľmi správne no prefíkane naznačuje, že s hlavným hrdinom to pravdepodobne bude presne tak, ako sa dalo predpokladať – v Arnaudovom svete je možné všetko, vrátane naplnenia starých teórií.
Záverečný verdikt: Hřbitovní vlaky sú mimoriadne príjemným, rýchlym a úderným oddychovým čítaním. Dej má spád, prináša nové zbrane (vzducholode vs. vlaky) a rieši dlhoročné záhady. Hodnotenie v rámci špecifických mantinelov Ľadovej spoločnosti je tu absolútne zaslúžené.
ARNAUD, G. J.: Hřbitovní vlaky. 1. vyd. Praha : Železný, 1996. 128 s. ISBN 80-237-2964-0


Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára