Ledová společnost XXI.: Hřbitovní vlaky

Les Trains Cimetières (FR 1985)

Desať rokov po zmiznutí Liena Raga...

Ledová společnost XXI.: Hřbitovní vlaky (CZ 1996)

Všetky Spoločnosti ovládajúce ľadový svet sa dohodli a prijali jednotný kalendár. Počas oslavy Nového roku 2360 prichádza do Kaempolisu Melkian, hľadá Yeuze a robí všetko pre to, aby sa s ňou zišiel. Yeuze sa od neho dozvedá, že Melkian bol jedným z Metárov Večného ľadu, ktorí odsúdili Liena Raga na zmrazenie. Yeuze sa spoločne s Melkianom vydávajú do Ring station, kde je zaparkované veľké množstvo vlakov, ktoré sú napchaté mŕtvolami. Tu sa snaží nájsť telo Liena Raga, ale po neznesiteľných fyzických a hlavne psychických mukách nachádzajú len telá Leouan a Harla Merna.

Les Trains Cimetières (1. FR reedícia)

Jdrien už vyše desať rokov žije medzi svojimi druhmi – Ľuďmi z Chladu. Odchádza zo Skládky a vydáva sa po stopách svojho otca Liena Raga. Dostáva sa do Gull station, stanice vyrábajúcej perie, kde nachádza človeka, ktorý používa pas na meno Lien Rag. Nakoniec sa dostane až do Ring station, kde sa po dlhej dobe stretáva s Yeuze.

La Compagnie des Glaces VI (2. FR súborná reedícia)

Obnovitelia Slnka vytvorili malú Spoločnosť vzducholodí a napádajú stanice Spoločnosti morského ľadovca. Zo svojich „diabolských strojov“ bombardujú Kidovu pýchu – viadukt, ktorý má jeho spoločnosť spojiť s Panamerickou. Kid vybuduje protivzdušnú obranu a vyháňa ich. Nakoniec sa mu podarí zničiť dve vzducholode, ale Ann Subaová z paluby jednej vzducholode vyhlasuje Kidovi vojnu.

Georges Jean Arnaud: Hřbitovní vlaky | ✮✮✮✮ | 20.12.2013

Les Trains Cimetières (1985)

Milujem túto sériu :) Opäť jedna z častí, ktorej nechýba riadna dávka morbídnosti, jednoduchosti a priamočiarosti. Prirovnal by som ju k jednému zo super-rýchlych songov s ešte rýchlejším ukončením od kapely D.R.I. (Dirty Rotten Imbeciles) Arnaud sa s ničím neserie a nikto tu nie je svätý. Lien Rag ako inak, a sakra tak nič, lebo to tu prespoilerujem, ale je to s ním pravdepodobne podľa mojich skorších predpokladov. Trochu sa to obtrie aj okolo orálneho sexu, bodaj by aj nie, to by Arnaud nemohol byť droit français auteur de fiction...

Prezradím len, že obnovitelia slnka sa správne zradikalizovali v štýle guerillas zo Svetlého chodníku a Kidovi tu hádžu menšie pumy na hlavu a ten jeho viadukt. A samozrejme autor nešetrí žiadnu spoločnosť, lebo každá má maslo na hlave, presne ako v reále.

Príjemné oddychové čítanie, ktoré nie je rušené žiadnymi zbytočnými kecami, mŕtvoly zostanú mŕtvolami, takže žiadny posr. korporátni zombíci tu nepobehujú. Moje hodnotenie jednotlivých zväzkov série má úplne inú kvalitu a pohybuje sa v iných intenciách inej reality, takže aj hodnotenie tejto časti spadá práve do tohto intervalu.

ARNAUD, G. J.: Hřbitovní vlaky. 1. vyd. Praha : Železný, 1996. 128 s. ISBN 80-237-2964-0