Peter Podolan a Miriam Viršinská: Slovenské dejiny III.

 

Slovenské dejiny III. (SK 2015)

Tretí diel edície Slovenské dejiny približuje obdobie od roku 1780 do roku 1914.

Autorská dvojica ponúka prehľadný obraz tzv. dlhého 19. storočia, na ktorého začiatku sa začal proces formovania moderného slovenského národa v podmienkach habsburskej monarchie, v staršej historiografii známe tzv. obdobie slovenského národného obrodenia.

Publikácia prináša pohľad na politické, kultúrne, sociálne a hospodárske pomery v habsburskej monarchii, Uhorsku a na Slovensku v danom období. Ide o storočie plné zmien ohraničené na začiatku Veľkou francúzskou revolúciou a na konci vypuknutím prvej svetovej vojny, v ktorom spoločnosť oscilovala medzi stavovským a občianskym princípom, prešla modernizáciou v hospodárskej a ekonomickej oblasti a Slováci ako národ prvýkrát aktívne zasahujú do stredoeurópskeho diania a hlásia sa o svoje práva.

Publikácia je určená širokej verejnosti, je vhodná aj ako vysokoškolská učebnica.

Peter Podolan a Miriam Viršinská: Slovenské dejiny III. | ✮✮✮✮

O tento tretí diel syntézy slovenských dejín reprezentujúci roky 1780-1914 sa tentokrát podelili dvaja autori. Myslím, že svoju prácu odviedli dobre, bez nejakých ideologických nánosov. Obdobie počnúc vládou Jozefa II. (1780-1790) a končiac začiatkom I. svetovej vojny je už pomerne dobre zdokumentované.

Reformy, ktoré začala už Mária Terézia tu pokračujú, nastáva seba-uvedomovací proces u Slovákov, nastupuje osvietenská etapa národného hnutia, generácia Všeslávie, štúrovcov, revolučné roky 1848/49, nasleduje neo-absolutizmus v Rakúskej monarchii, Rakúsko-Uhorské vyrovnanie s následnou tuhou maďarizáciou, zákazom všetkých kultúrnych ustanovizní, represáliami a brachiálnou mocou zo strany uhorskej vlády, pasivitou jedinej slovenskej SNS, vzťahmi s českým, srbským a rumunským kultúrnym prostredím, končiac ľudovou platformou - vznikom SĽS pod vedením A. Hlinku tesne pred začiatkom I. svetovej vojny.

Z faktického hľadiska je kniha veľmi dobrá. Autori vzhľadom na typ svojej práce - syntéza, veľa priestoru na nejaké perličky, vlastné myšlienky či záhady a biele miesta nemali. Napriek tomu ich výklad je veľmi zrozumiteľný, v niektorých častiach viac či menej zaujímavý, prinášajúci aj niektoré nové poznatky. Zachovávajúc si pritom relatívnu nestrannosť a objektivitu.

V skutočnosti viem, že aj toto obdobie obsahuje spústu bielych miest a kostlivcov v skriniach. Ako základ je však táto kniha viac než dobrá. Odporúčam...

Zaujímavosti

1. Obálka - reprodukcia vyšívaného ozdobného obalu, ktorý zhotovila manželka Jána Francisciho Amália podľa návrhu Jozefa Božetecha Klemensa. V ňom sú uložené Stanovy Matice slovenskej s prílohami, datované 5. 2. 1862. Nachádzajú sa v Archíve Matice slovenskej.
2. 1848 - Na Slovanskom zjazde v Prahe sa zúčastnili prevažne stúpenci Austroslavizmu, teda zástupcovia slovanských národností Rakúskej monarchie. Ruská strana zjazd nepodporila. Napriek tomu ju neoficiálne reprezentoval jeden delegát: anarchista A. S. Bakunin.
3. Najstaršou slovenskou politickou stranou je Slovenská Národná Strana (SNS), bola založená v roku 1871. Výraznejšie úspechy na uhorskej politickej scéne nikdy nedosiahla, taktiež jej podpora zo strany slovenského voličstva nebola veľká. S najväčšou pravdepodobnosťou môžu za to dva faktory: orientácia na elity a uhorský volebný systém. Právo voliť malo len asi 8% obyvateľstva v rámci Uhorska. Voliť nemohli ženy, mladší ako 25 rokov, nemajetní atp.
4. Tradičný slovenský mesianizmus a nedôveru k politickým stranám u slovenského obyvateľstva masívne využila až klerikálna Slovenská Ľudová Strana, ktorá však vznikla ako samostatná strana až v roku 1913 (predtým bola súčasťou maďarskej KĽS a neskôr SNS).

PODOLAN, P.; VIRŠINSKÁ M.: Slovenské dejiny III.. 1. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2015. 405 s. 978-80-8119-081-0