 |
| Voyageuse Yeuse (FR 1985) |
 |
| Ledová společnost XXIII.: Cestující Yeuze (CZ 1996) |
 |
| Voyageuse Yeuse (1. FR reedícia) |
Liensun žije so svojou novou adoptívnou matkou Ma Kerovou a ostatnými obnoviteľmi v spoločnosti vzducholodí Bratstva. Napadajú jednak Spoločnosť morského ľadovca, ale čoraz viac aj Sibírsku, kde sa im podarí vyslobodiť z vojenského vlaku pár obnoviteľov. Sibírčania však zamerajú polohu Bratstva a začnú stavať železničnú sieť, aby sa do Bratstva čo najskôr dostali a zlikvidovali Obnoviteľov. Ma Ker plánuje vybudovať novú základňu Obnoviteľov uprostred tela améby Jelly.
Georges Jean Arnaud: Cestující Yeuze
Voyageuse Yeuse (1985)
Ambasádorka v Transeurópskej, cestovateľka Yeuze sa snaží zistiť, kto mal záujem zmocniť sa mŕtvoly Liena Raga, hlavného hrdinu tejto série. Podozrieva monštruóznu lady Dianu, že ju dala pitvať, aby odhalila tajomstvá jej pôvodu v samotných génoch.
Úryvky
Päť spoločníkov už bolo na mieste, keď lady Diana vošla do oválneho salónu na pojazdnom elektrickom kresle. Ľahko uhádla, na čo tak asi všetci myslia pri pohľade na ňu: hruda masla, alebo ešte lepšie, hora sadla.
Za posledných desať rokov sa zloženie užšej správnej rady Panamerickej trochu zmenilo. Z tých bývalých boli doteraz nažive len lady Diana a Veterán, nesmierne bohatý akcionár, ktorému bolo už najmenej sto rokov. Bol čím ďalej scvrklejší a zhrbenejší, zdalo sa, že sa jeho špicatá brada čo nevidieť dotkne kostnatých kolien, prepichujúcich luxusnú látku izotermickej kombinézy.
Jedna z dvoch ďalších žien sa volala Mirasola. Bola to kyprá blondínka v plnom rozkvete svojich štyridsiatich rokov. Viedla nákladný život na svojich pozemkoch pod ochranou bubliny, kde sa, ako sa závistivo šepkalo, prechádzala nahá uprostred tropickej vegetácie, bujniacej v skleníkovej teplote jej luxusného sídla.
* * *
Posledný hraničný prechod Afrikánie ležal už veľmi ďaleko od pevninského ľadovca na šírom morskom ľadovci. Viedla tadiaľto len málo významná železničná sieť, dokopy osem koľají, a okrem niekoľkých malých rybárskych osád bol dookola, kam až oko dohliadlo, len krehký ľad.
Diplomatický vlak už prešiel oblasťou, kde morský ľadovec pokrývala niekoľkocentimetrová vrstva vody. Tá pod kolesami vlaku striekala znepokojivo vysoko a Yeuze začínala ľutovať, že sa nevydali po veľkej Gibraltárskej sieti, vedúcej západnejšie.
„Ako je možné, že toľko konvojov prechádza opačným smerom?“ pýtal sa prekvapene novinár.
„Sú to veľké nákladné konvoje, nič zvláštne.“
„Nie, sú v nich aj cestujúci. A vo všetkých kupé je neuveriteľný neporiadok.“
* * *
Po štrnástich dňoch správna rada trochu uvoľnila prísne jazdné obmedzenia a Yeuze dostala povolenie opustiť obytnú štvrť a vychádzať do okolitých častí stanice. Odmietli jej však vydať hnedú prioritnú kartu, aby mohla navštíviť aj ďalšie stanice.
„Máte parnú lokomotívu, už to je u nás veľká výnimka. Majú právo ju užívať len veľmi dôležité osobnosti. Tu je naším spoločným údelom elektrina,“ poučil ju hovorca Floy Sadonovej, Soverig.
„Robíte to stále rovnako ako pred pätnástimi rokmi? Para pre mocných, elektrina pre tých ostatných. Môžete ich tak kedykoľvek znehybniť na akomkoľvek mieste siete?“
* * *
Liensun sa pri tej zmienke usmial. Predstavil si, ako vzducholoď napadne vlak na Viadukte, pomocou kotiev ho zdvihne a vrhne do mora. To bude hrozba pre prezidenta Spoločnosti!
„Bude to nádherný stroj, až mu dostatočne silné motory zaistia sľúbenú cestovnú rýchlosť päťsto kilometrov za hodinu. Vzhľadom na jeho veľkosť je to nutné minimum.“
„Štvrtá kupola už stojí?“
„Už mesiac a hneď je to poznať na teplote v meste, už tam začína byť príjemne. Navyše sme pod morským ľadovcom objavili teplý prúd, mohol by nás eventuálne zásobovať energiou, ako tvrdí Greog Suba.“
ARNAUD, G. J.: Cestující Yeuze. 1. vyd. Praha : Železný, 1996. 128 s. ISBN 80-237-3480-6
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára