Ledová společnost XXIV.: Urna s popelem

 

L'ampoule de cendres (FR 1985)

Jdrien žije so svojimi Ryšavými druhmi. S veľkou tlupou sa vydáva smerom na sever, kde sa chce stretnúť s Obnoviteľmi a hlavne so svojim nevlastným bratom Liensunom. Po niekoľkodňovom pochode však naráža na rôsolovité telo améby Jelly.

Ledová společnost XXIV.: Urna s popelem (CZ 1996)

Pomocou vzducholodí a biologických prostriedkov začínajú Obnovitelia uprostred Jelly hĺbiť otvor pre základňu Bratstva II. Tam sa chcú schovať pred útokmi Sibírskych vojenských jednotiek. Ma Ker vysiela Liensuna a Ligath do Sibírskej, aby tam ukradli jadrový reaktor. Štyri vzducholode napadnú stanicu a snažia sa dobyť reaktor. Pri návrate sú prekvapení búrkou, ktorá zaženie jednu zo vzducholodí, na ktorej je Liensun, do vysokých hôr. Tí musia pristáť v Tibete. Jadrový reaktor sa nakoniec dostáva na základňu Bratstva II.

L'ampoule de cendres (1. FR reedícia)

Na Viadukte je zostrelená lietajúca veľryba, pretože si strelci myslia, že sa jedná o vzducholoď Obnoviteľov. Je to veľryba obývaná ľuďmi-Jonámši, z ktorých pád prežije len malé dievčatko Rewa, ktoré Kid adoptuje.

Yeuze nachádza starú základňu piráta Kurtsa. Zeloy sa znovu objavuje, ale je vážne zranený a silne ožiarený rádioaktivitou. Kurtsov zástupca si dojednáva s Yeuze schôdzku v Afrikánii, kde jej odovzdáva sklenenú urnu, ktorá by mala obsahovať popol spáleného tela Liena Raga.

Georges Jean Arnaud: Urna s popelem

L'ampoule de cendres (1985)

Tam na veľkej ľadovej kryhe Tichého oceánu Jdrien, Mesiáš ľudu chladu, podniká križiacku výpravu proti svojmu nevlastnému bratovi Liensunovi, podporovateľovi Obnoviteľov slnka. V Transeurópskej Yeuze zistí, že pirát Kurts vzal mŕtvolu Liena Raga. Snaží sa nájsť jeho nové útočisko.

Úryvky

Jedného večera za súmraku vošiel na Skládku dlhý konvoj bez toho, aby vzbudil pozornosť zvedavcov, cestujúcich na kaempoliskej trati. Tridsať nákladných vagónov podchádzalo neskutočné konštrukcie z nahromadených veľrybích kostí. Parná lokomotíva zastavila kúsok pred veľkou špirálou, týčiacou sa nad celou oblasťou Skládky, kam Gilda harpunárov vyhadzovala nepotrebný odpad z taviarní veľrybieho tuku.

Jdrien práve rozjímal vo svojej jurte z veľrybích kostí a tuleních koží, keď ho vyrušil Vlakvedúci. Volal sa Tyron, mal výložky výhybkárskeho dôstojníka a bol miešanec s tmavou pleťou.

„Na rozkaz vrchného výhybkára Lichtena som vám k službám.“

Jdrien sa postavil a úradník zamrzol úžasom. Mesiáš Zrzavých bol oveľa vyššej postavy, než bolo v tom čase obvyklé; nové generácie v treskúcej zime postupne zakrňovali. Zlatisté vlasy mu splývali na mohutné ramená. Bol zahalený do dlhého plášťa z hustej vlčej kožušiny, zdalo sa však, že je pod ním celkom nahý. Nebolo ľahké zniesť ten uprený pohľad a Tyron jasne cítil, ako sa jeho najvnútornejšie myšlienky stávajú miešancovou korisťou: preberal sa nimi až do najtajnejších zákutí výhybkárovej mysle.

* * *

Ak Yeuze niečo bytostne neznášala, tak to boli tieto prefíkané, nehanebné narážky na ich vzájomné homosexuálne vzťahy vo chvíľach, keď išlo o vážne veci. Keby na to prišlo, bola Floa schopná, len aby dosiahla svoje, dať verejne na vedomie, že spolu niekoľkokrát spali.

„Zostaňme, prosím, v medziach slušnosti,“ pokúsila sa Yeuze o chabý odpor. Rovnako vedela, že to nebude k ničomu.

„Ako si praješ, ale musím povedať, že som veľmi sklamaná. Zeloy sa s tebou predsa rozprával celý týždeň.“

* * *

Ryšaví pochodujúci na čele kolóny upozornili ostatných na biele priehľadné vršky, ktoré sa rysovali na obzore. Pomaly sa stmievalo. Utrmácený Jdrien nevzal tú informáciu príliš na vedomie. Hrdosť mu nedovolila navrhnúť, aby strávili noc na mieste, keď by mohli nájsť lepší úkryt tam v tých „bielych a priehľadných horách“. Určite išlo o nahromadené ľadové kryhy, ako ich niekedy dokázali vymodelovať neľútostné vetry vanúce v týchto končinách. Hory miestami dosahovali obrovské výšky, ktoré nebolo možné prekonať. Ale podľa informácií, ktoré sa k nemu dostali šepkaním, tieto kopce príliš vysoké neboli. Prekvapujúca na nich bola skôr tá priehľadnosť.

„Si unavený, Jdrien,“ povedala mu Vsin a chcela ho podoprieť. „Postavím ti iglu a pripravím ti jedlo. Nesmieš pokračovať ďalej.“

„Ešte kúsok, inak tam nedôjdeme nikdy.“

Tá zachádzka cez Stanicu tieňov, kde navštívil hrob svojho priateľa Pavia, ich predsa len dosť zdržala. Navyše ich prekvapila škaredá víchrica, ktorá ich prinútila vyhĺbiť si úkryty priamo v ľadovci a prečkať tam najhorší nápor. Víchor odniesol šesť Ryšavých, štyroch mužov a dve ženy, a rozdrvil ich o ľadové bariéry. Hrudy ľadu sa divoko hnali po ľadovej pláni smerom od juhu a ničili všetko, čo im prišlo do cesty. Ďalší traja boli vážne zranení.

ARNAUD, G. J.: Urna s popelem. 1. vyd. Praha : Železný, 1996. 128 s. ISBN 80-237-3488-1