Ledová společnost XXVII.: Železniční tulák

 

Le Clochard Ferroviaire (FR 1986)

Hovoria mu Tučniak Concrete a je to beznohý mrzák, ktorý sa pohybuje po železnici v oblasti Indickej prepadliny. Tento železničný tulák, vagónový povaľač, o ktorom nikto nevie, kde sa vzal, sa vydá na strastiplnú púť po malých staniciach Australázijskej spoločnosti. Ženie ho utkvelá predstava: musí za každú cenu nájsť bájnu Concrete Station, na ktorú má len matné spomienky…

Ledová společnost XXVII.: Železniční tulák (CZ 1997)

Georges Jean Arnaud: Železniční tulák

Le Clochard Ferroviaire (1986)

Vo vlakoch pohybujúcich sa po Indickej prepadline cestuje akýsi Gus (mrzák bez nôh, ktorý sa pohybuje na svojich silných rukách), ktorý si pamätá len dve veci: Indická prepadlina a Concrete station. Snaží sa o tejto stanici zistiť čo najviac informácií a dostáva sa tak aj do Australázijskej spoločnosti. Ide až do Stanley station, aby sa pokúsil nájsť informácie v tam nachádzajúcom sa počítači. Ten ho odkáže na Knižnice ručných archívov v Karachi station.

Le Clochard Ferroviaire (1. FR reedícia)

Lady Diana sa stretáva so svojim strýkom Palagom, ktorý je nemenovaným veliteľom všetkých Výhybkárov sveta a spoločne sa dohovárajú na útoku, ktorý by mal zabiť Yeuze a šokovať Floru Sadonovú.

Yeuze sa po návrate do Transeurópskej stretáva s Assoudom, s ktorým hovorí o Lienovi Ragovi. Myslí si, že v roku 2340 prišlo k aktivácii akéhosi génu v tele Liena Raga, ktorý ho nasmeroval k hľadaniu pravdy o Spoločnostiach a zákonitostiach ľadového sveta. Yeuze sa s Florou Sadonovou vydáva na miesto, kde mohol byť gén Liena Raga naštartovaný, na miesto, kde bol spoločne s Florou. Tu sú však napadnuté skupinou Výhybkárov. S veľkou dávkou šťastia obe prežijú a Flora Sadonová začína tvrdo bojovať proti Výhybkárom a zatvára Vicra. Yeuze sa opäť snaží zo Sernina dostať informácie o Lienovi Ragovi. Dozvedá sa, že Kurtsova pirátska lokomotíva je ukrytá v jednej Australázijskej stanici menom Gravel Station.

Úryvky

Zamestnanci malej stanice sústredili všetkých "vagónových povaľačov" do jediného slabo izolovaného priestoru starého vagóna, ktorý bol zaparkovaný mimo ochrannej kupoly stanice a slúžil ako prekladisko najrôznejšieho tovaru. Jeden z tulákov sa išiel poobzerať, či tam nie je niečo na štipnutie, ale vrátil sa sklamaný.

"Nič iné ako starý šrot, chlapci. Dnes sa nenecháme oklamať."

Všetci sa tlačili na úzkych ležadlách. Úplne hore vysadili kamaráta, ktorý si hovoril Gus.

"Možno nemáš nohy, ale aj tak si ťažký," povedali mu.

Tam hore bolo predsa len teplejšie, ale mrzák si radšej masíroval pahýle nôh cez zašpinené kožušiny, lebo sa bál gangrény. Bol hladný a smädný. Oddelenie bolo len slabo vykurované jedinou rúrou z potrubia, ktorá odvádzala dym z kachlí v medziposchodí. Stále to však bolo lepšie ako nič.

"Počul som, že na stanici Gull Station je práca, lovia tam čajky... Predávajú perie a mäso... Raz som to svinstvo cítil, je to nechutné. Dokonca aj ich vajíčka páchnu po rybách."

"Stanica Gull Station je podvod," oponoval ďalší. "Keď sa tam dostanete, nemôžete sa dostať von, zomriete na morskom ľade. Mal som priateľa, ktorý sa tam už nikdy nevrátil. Áno, roznášajú sa tam všelijaké letáky, ktoré lákajú ľudí na túto prácu, ale šťastie tam nenájdeš, je to zasraný kút."

* * *

V jemnučkej zadnej časti silikokaru, ako stvorenej pre rozkoš, sa Yeuze pomaly preberala z príjemnej otupenosti, ktorá nasleduje po sexuálnom uspokojení.

"Nemyslíš, že je tu trochu zima?" "Možno som nerozkázala zvýšiť teplotu. Pôjdem to skontrolovať." Yeuze očami sledovala priateľkinu krásnu nahotu. Floa dosiahla dospelosť, ktorá však mohla rýchlo prerásť do príliš kyprých foriem. Jej plný zadok za tých pár mesiacov nabral na objeme, rovnako ako jej kypré stehná a mäkké bruško, ktoré bolo ako pohodlný vankúš. Príliš pohodlný.

"Zdá sa, že je to zle nastavené," ozvala sa Floa od palubnej dosky. "To je divné, som predsa napojená na miestny zdroj. Naštartujem diesel a bude to v poriadku."

Diesel sa roztočil a Yeuze sa začala obliekať. Floa prišla k nej zozadu a zasnívane ju hladila po bokoch.

"S tebou je to vždy príjemné."

Yeuze sa len usmiala. Natiahli si kombinézy.

"Toto je pokojné miesto, nikto nás nerušil. Ak budú novinári podozrievaví... Vždy sa obávam, že sa dostanú von škandalózne fotografie. Každý si myslí, že mám v živote nejaké tajomstvá, ale nikto nič nevie s istotou. Neokatolíci ma obviňujú z najhoršieho druhu smilstva, hovoria napríklad, že som kazila malé dievčatká."

"Nie je to pravda?"

"Iba raz. Bola som hlúpa, to dievča bolo dcérou úradníka, ktorého som potom musela dať sledovať za spreneveru. Pomstil sa mi."

Dieselový motor zrazu zhasol.

ARNAUD, G. J.: Železniční tulák. 1. vyd. Praha : Železný, 1997. 128 s. ISBN 80-237-2968-3