Ledová společnost XXVII.: Železniční tulák

 

Le Clochard Ferroviaire (FR 1986)

Dvadsiaty siedmy zväzok gigantickej postapokalyptickej ságy Ľadová spoločnosť (v českom preklade Ledová společnost), román Železniční tulák (v origináli Le Clochard Ferroviaire z roku 1986, české vydanie 1997), je dielom, v ktorom G.-J. Arnaud opúšťa hlavné vojenské línie a vydáva sa do špinavých, zabudnutých zákutí železničnej siete. Po epických bojoch s amébami a lietajúcimi veľrybami sa dej vracia ku komornejšej, takmer existenciálnej atmosfére „vagónových povaľačov“ a tulákov, ktorí prežívajú na okraji spoločnosti.

Ledová společnost XXVII.: Železniční tulák (CZ 1997)

Georges Jean Arnaud: Železniční tulák

Le Clochard Ferroviaire (1986)

V drsnom prostredí Indickej prepadliny stretávame Gusa, známeho aj pod prezývkou „Tučniak Concrete“. Gus je mrzák, ktorému chýbajú nohy, no tento nedostatok kompenzuje neuveriteľne silnými rukami, pomocou ktorých sa pohybuje po železničných vozňoch ako akrobat. Gus je archetypálnym vagónovým povaľačom, o ktorého pôvode nikto nič nevie. Obýva slabo izolované, mrazivé medzipriestory starých nákladných vagónov odstavených mimo ochranných kupol staníc, kde tuláci medzi sebou zdieľajú len horké historky o „lepšej práci“ (ako je napríklad desivý lov čajok v Gull Station) a strach z gangrény.

Gusa však neženie len hlad. V jeho mysli uviazli útržky spomienok na bájnu Concrete Station. Táto utkvelá predstava sa stáva jeho životným cieľom. V snahe zistiť o stanici viac, podniká strastiplnú púť cez malé stanice Australázijskej spoločnosti. Po sérii peripetií sa mu podarí dostať k tamojšiemu terminálovému počítaču, ktorý ho nasmeruje do „Knižníc ručných archívov“ v Karachi Station. Jeho pátranie začína odhaľovať tajomstvá, ktoré mali zostať navždy pochované v ľade.

Politické pletky, zrady a genéza Liena Raga

Zatiaľ čo Gus pátra po stanici, na politickej scéne vládne nepokoj. Lady Diana, vládkyňa Panamerickej spoločnosti, sa stretáva so svojím strýkom Palagom, nemenovaným veliteľom všetkých Výhybkárov sveta. Spoločne spriadajú temný plán – chcú fyzicky zlikvidovať Yeuze, čo má byť tvrdý odkaz Flore Sadonovej a zároveň šokujúca ukážka moci.

Yeuze sa po návrate do Transeurópskej spoločnosti stretáva s Assoudom a diskutujú o dedičstve Liena Raga. Prichádzajú k fascinujúcej teórii: čo ak v roku 2340 došlo v tele Liena Raga k aktivácii akéhosi „spiacieho génu“? Práve tento genetický kód ho mal nasmerovať k neúnavnému hľadaniu pravdy o Spoločnostiach a zákonitostiach mrazivého sveta. Aby túto hypotézu overili, Yeuze sa spoločne s Florou Sadonovou vydáva na miesta, kde sa ich spoločný život s Lienom začal. Cesta je však plná nástrah – sú napadnuté skupinou Výhybkárov a len vďaka obrovskej dávke šťastia vyviaznu živé. Flora Sadonová, hnaná hnevom, začína proti Výhybkárom viesť otvorenú vojnu a zatvára ich vplyvného člena Vicra.

Yeuze sa medzitým od Sernina dozvedá kľúčovú informáciu: pirátska lokomotíva Kurtsa, ktorá pred desiatimi rokmi odviezla telo Liena Raga, je stále ukrytá v austrálskej stanici Gravel Station.

Úryvky zo života v tieni: Intímnosť a strach

Arnaud v tomto diele majstrovsky vykresľuje kontrast medzi politickými vysokými hrami a špinavou realitou prežitia. V jednej z veľmi civilných, no atmosférických scén nachádzame Yeuze a Flo Sadonovú v súkromí ich silikokaru. Po intímnom akte sa Floa sťažuje na chlad a naštartuje dieselový motor, zatiaľ čo Yeuze premýšľa o ich životoch plných tajomstiev.

„Každý si myslí, že mám v živote nejaké tajomstvá, ale nikto nič nevie s istotou,“ hovorí Floa, zatiaľ čo ju Neokatolíci obviňujú z „najhoršieho druhu smilstva“. Táto scéna nám pripomína, že aj tí najmocnejší v tomto svete sú len väzňami svojich vlastných strachov, intímnych škandálov a túžby po pohodlí, ktorá v ich luxusných bublinách kontrastuje s mrazivou smrťou tulákov vonku na koľajniciach.

Záverečné zhodnotenie

Železniční tulák je dielom, ktoré sériu Ľadová spoločnosť príjemne uzemňuje. Po sérii technologicky zameraných dielov sa Arnaud vracia k ľudskému rozmeru prežitia. Príbeh Gusa, tuláka bez nôh, pôsobí ako metafora na celú spoločnosť – všetci sú v tomto svete "mrzáci" závislí od železničnej siete, ktorí sa snažia nájsť svoju vlastnú "Concrete Station" (miesto pokoja, tepla alebo pravdy). Hoci dej obsahuje niekoľko obligátnych arnaudovských pulpových prvkov (politické vraždy, lesbické vzťahy ako nástroj moci), tempo je vyrovnanejšie a príbeh o pátraní po Lienových génoch dodáva knihe potrebnú mytologickú hĺbku. Ide o veľmi solídny, atmosférický diel, ktorý podčiarkuje surovosť a beznádej tohto fascinujúceho postapokalyptického sveta.

ARNAUD, G. J.: Železniční tulák. 1. vyd. Praha : Železný, 1997. 128 s. ISBN 80-237-2968-3