Ledová společnost XXVI.: Sibiřané

 

Les Sibériens (FR 1986)

Dvadsiaty šiesty zväzok kultovej postapokalyptickej ságy Ľadová spoločnosť (v českom preklade Ledová společnost), román Sibiřané (v origináli Les Sibériens z roku 1986, české vydanie 1997), predstavuje v rámci série dielo, v ktorom sa definitívne stiera hranica medzi biológiou a technológiou. Kým Obnovitelia slnka sa snažia o ovládnutie vesmírnych síl, mocnosti ako Sibírska spoločnosť sa pokúšajú udusiť akýkoľvek náznak odporu hrubou silou. Román je fascinujúcou mozaikou vojenských ťažení, biologického hororu a politickej diplomacie, pričom autorovi sa darí udržať napätie vďaka neustálej konfrontácii medzi ľudskou aroganciou a nepochopiteľnou silou prírody.

Ledová společnost XXVI.: Sibiřané (CZ 1997)

Georges Jean Arnaud: Sibiřané

Les Sibériens (1986)

V úvode knihy sa situácia na ľadových pláňach vyhrocuje. Sibírska spoločnosť, vedená nekompromisnými vojenskými veliteľmi, spúšťa brutálnu ofenzívu proti stanovištiam Obnoviteľov slnka. Prvým cieľom sa stáva základňa Bratstvo I. Hoci bola táto základňa už oficiálne evakuovaná, zostala v nej asi stovka Obnoviteľov, ktorí z rôznych dôvodov odmietli presun do novej základne Bratstvo II, ukrytej v tele gigantickej améby Jelly.

Títo ľudia sa na útok vopred pripravili. Päť dní pred koncom roku 2361, keď prvé sibírske rakety začali dopadať na stanicu, sa utečenci v zúfalom, no perfektne nacvičenom tempe presunuli k pripravenému päťvagónovému vlaku. Po dramatickom úniku, počas ktorého sa kolesá lokomotívy doslova prepaľovali cez zľadovatené koľajnice, sa im podarilo dostať mimo dosah delostrelectva. Ich cesta na juh bola strastiplná, no priniesla nečakanú zastávku v Tusk Station. Aby si tam utečenci prerazili cestu, využili svoje biologické experimenty a umelo vytvorili niekoľko „panožiek“ améby Jelly. V nastalom zmätku a hrôze miestnych obyvateľov stanicou úspešne prešli a pokračovali ďalej smerom k Slnečnej spoločnosti.

Bratovražedný boj o Slnečnú spoločnosť

Zatiaľ čo Obnovitelia utekajú, Liensun (Lienov syn) pokračuje vo svojom radikálnom pôsobení v Slnečnej spoločnosti. Vzťahy s jej zakladateľom Helmattom sú na bode mrazu. Liensun však u miestnych obyvateľov získava obrovskú popularitu, vďaka čomu zakladá provizórny riadiaci výbor, ktorý postupne preberá kontrolu nad celou komunitou.

Helmatt medzitým v úzadí pripravuje svoj životný experiment – zhromažďuje maximum energie, aby svojimi prístrojmi opäť „otvoril okno“ v prachových vrstvách a privolal Slnko. Keď experiment spustí a obloha sa na chvíľu vyjasní, do scény zasahuje vzducholoď Obnoviteľov. Jej posádka v snahe zabrániť ďalšej globálnej katastrofe manévruje tak, aby zatienila slnečné lúče a prívod energie pre experiment prerušila. Tento stret medzi frakciami Obnoviteľov – tými, čo Slnko chcú, a tými, čo sa boja globálneho topenia – vytvára v Slnečnej spoločnosti neudržateľné napätie.

Diplomacia na hrane a varovanie pred amébou

V pozadí tohto vojenského besnenia sa pohybuje ambasádorka Yeuse. Sleduje sibírske vojská, ktoré sa s fanatickým odhodlaním vydali po stope základne Bratstvo II. Sibírčania stále neveria, že by améba Jelly mohla byť niečo iné ako „rozprávka“ alebo výmysel. Yeuse, ktorá má s Jelly vlastné mrazivé skúsenosti, sa pokúša varovať sibírskeho veliteľa Sofiho: „Ak améba zistí, že sa k nej blížia tisícky ľudí, výrazne to povzbudí jej chuť do jedla.“ Sofi ju však blahosklonne ignoruje, akoby počúval rozprávky malého dieťaťa, čo predznamenáva blížiacu sa katastrofu.

Zároveň sa v Transeurópskej spoločnosti formuje skupina novinárov, ktorým nedá spávať záhadná smrť Zeloya (predchádzajúca obeť panamerických intríg). Yeuze sa po svojich diplomatických misiách nakoniec vracia do Transeurópskej, aby tam pokračovala v hľadaní odpovedí na otázky, ktoré po sebe zanechal Lien Rag.

Titanpolis a zmierenie s veľrybami

Kľúčový vývoj nastáva v Kidovom meste Titanpolis. Nad mestom sa začínajú objavovať tajomné tiene. Zatiaľ čo obyvatelia panikária v presvedčení, že ide o útok vzducholodí Obnoviteľov, Kid vie pravdu. Sú to veľryby a v nich žijúci ľudia-Jonášovia, ktorí hľadajú malé dievčatko Rewu, ktorú Kid pred časom adoptoval po zostrelení ich "veľrybieho korábu".

Kid si uvedomuje, že si nemôže dovoliť vyvolať paniku v meste, ktoré je už beztak na pokraji psychického zrútenia. Urobí preto gesto zmierenia – Rewu vráti jej pravým rodičom. S ňou však odchádza aj Kidova družka Glinda, čím Trpaslík Kid zostáva úplne osamotený. Tento akt humanity v chladnom svete železných strojov pôsobí ako tiché memento uprostred vojnového besnenia.

Záverečné zhodnotenie

Sibiřané je mimoriadne akčný diel, ktorý vynikajúco graduje napätie. Arnaudovi sa darí udržať čitateľa v napätí tým, že konfrontuje "starú" technológiu železníc a delostrelectva s "novou" technológiou obrovských biologických améb a vzducholodí. Zatiaľ čo Obnovitelia sa snažia zachrániť ľudstvo (často za cenu chaosu), Sibírčania predstavujú brutálnu silu, ktorá odmieta prijať, že svet sa zmenil. Kniha výborne balansuje medzi intímnou drámou (odchod Glindy a Rewy) a globálnou vojnou, čím si drží vysokú úroveň a potvrdzuje postavenie Ľadovej spoločnosti ako jednej z najprepracovanejších ság svojho žánru.

ARNAUD, G. J.: Sibiřané. 1. vyd. Praha : Železný, 1997. 128 s. ISBN 80-237-3508-X