Ledová společnost XXV.: Sluneční společnost

 

Sun Company (FR 1986)

Po dlhom unášaní vetrom na palube ich čiastočne zničenej vzducholode Liensun a veliteľ Juguez objavia v srdci Tibetu malú železničnú spoločnosť, ktorú vytvoril fanatický Obnoviteľ slnka Helmatt. Liensun sa stane jeho rukojemníkom.

Ledová společnost XXV.: Sluneční společnost (CZ 1997)

Georges Jean Arnaud: Sluneční společnost

Sun Company (1986)

Potom, čo Liensun s pilotom Juguezom a s ich vzducholoďou stroskotali v Tibete, prišli do malej spoločnosti zvanej Slnečná spoločnosť. Bola založená a teraz je spravovaná Helmattom a Luviou Nedovou, čo sú obnovovatelia, ktorí patrili do skupiny obnoviteľov zo stanice Jarvis Station. Helmatt sa opäť snaží experimentovať so zariadeniami a snaží sa oživiť slnko. Liensuna drží vo svojej spoločnosti ako rukojemníka a chce ho vymeniť za ukradnutý jadrový reaktor. Medzitým si Liensun zvykne na miestnych obyvateľov a snaží sa im uľahčiť ich zložitý život v horách a pod vládou tvrdého a neľútostného Helmatta. Stáva sa Helmattovým súperom.

Sun Company (1. FR reedícia)

Napriek nesúhlasu väčšiny Obnoviteľov usadených na základni Bratstvo I. a kvôli neustále rastúcej hrozbe zo strany Sibírskej spoločnosti, ktorej armáda sa stále približuje k základni, Ma Kerová organizuje presun Obnoviteľov na novú základňu Bratstvo II. umiestnenej uprostred améby Jelly.

Po dlhom a vysiľujúcom sústredení si Jdrien podrobuje amébu Jelly a začína pochod cez jej telo smerom k základni Bratstvo II, kde sa chce stretnúť so svojím nevlastným bratom Liensunom.

La Compagnie des Glaces VII (2. FR súborná reedícia)

Yeuze sa presťahuje do Sibírskej spoločnosti, pretože jej Sibírsky veľvyslanec Sernin sľúbil nové a dôležité informácie o Lienovi Ragovi. Novinár Zeloy, ktorý zostal v Transeurópskej, je zabitý pri útoku, ktorý bol objednaný a financovaný Panameričanmi (Lady Dianou). Yeuze sa stretne s Ligath, ktorá s Liensunom ukradla jadrový reaktor a s ktorou sa Yeuze stretla počas jej pobytu vo väzenskom vlaku za zabitie poručíka Ouda. Yeuze ju má presvedčiť, aby spolupracovala s Sibírčanmi. Nakoniec uspeje a od Sernina sa dozvie, že Kurts mal v posledných  20 rokoch chrániť život Liena Raga a pred 10 rokmi zabránil jeho smrti. Po údajnej smrti Liena Raga sa potom mali vydať hľadať Šikmú trať.

Úryvky

Liensun se prebudil prvý, navliekol si izotermickú kombinézu a vyšiel von na náhornú plošinu. Už mesiac, od chvíle, kedy tu stroskotali, pravidelne overoval stav hemisférickej konštrukcie, pod ktorou našli úkryt. Vytvarovali ju z pôvodného plášťa vzducholode Jasné Slnko.

Zostalo ich už len osem. Tí, ktorí prežili, videli umierať svojich druhov behom zúfalých pokusov uniknúť z tejto nehostinnej pustiny. Tri pokusy, tri ničivé stroskotania, až nakoniec skončili na tejto zatratenej náhornej plošine takmer bez zásob, len s pár litrami oleja, určeného výhradne k vykurovaniu veľkého spoločného stanu.

V tejto nadmorskej výške vietor nikdy neutíchal a vial prevažne západným smerom. Nič horšie ich nemohlo stretnúť, nezadržateľne sa totiž vzďaľovali od Tichomorského ľadovca a svojej základne Bratstvo I.

Pred dvomi mesiacmi zasiahla vzducholoď riadená strela ázijskej jazdy, ktorá ich prenasledovala na územie bývalého Mongolska. Veliteľovi Juguezovi sa podarilo so vzducholoďou celkom slušne pristáť. Časť výstroja, héliové filtre a jeden z motorov sa podarilo zachrániť. Za necelý týždeň dokázali zrekonštruovať oveľa menší stroj, na ktorého palube by mohli bez veľkých ťažkostí doraziť späť na základňu. Silná víchrica ich však zavliekla ďaleko na západ a v boji s ňou spálili zostávajúci motor.

* * *

„Jdrien, prosím ťa, nechoď tam!“ kričala Vsin stuhnutá hrôzou. Zastavila sa pár desiatok metrov za ním.

Ale Mesiáš sa ďalej noril do priesvitnej masy a dievča neverilo svojim očiam. Rôsol sa pred ním zmršťoval a nechával za ním voľnú cestu. Zdalo sa dokonca, že časť, ktorou Jdrien prešiel, hynie.

„Poď za mnou, Vsin, nasleduj ma! Budem ťa potrebovať! Ale nenútim ťa. Ak to nedokážeš, vráť sa k tlupe a odkáž im, že som vstúpil do Jelly a že mi neublíži. Stal som sa jej pánom a prinútim ju, aby ma poslúchala.“

„Jdrien, ja to nedokážem.“

„Tak urob, čo ti hovorím.“

Postupoval pomaly, zmrznuté tyčky mäsa s guličkami tulenieho tuku si niesol cez rameno. Na okrajoch bola želatínová masa len pár centimetrov vysoká, jej vrstva však veľmi rýchlo silnela a tam ďalej už videla Vsin kopce vysoké ako dvadsať mužov. Srdce sa jej zvieralo hrôzou a ani jej láska k Jdrienovi nedokázala túto hroznú prekážku prekonať.

Améba sa však otvárala. Pomerne široký priechod sa zarezával do rôsolu ako ostrá čepeľ a za chvíľu už nebude Mesiáša vidieť.

ARNAUD, G. J.: Sluneční společnost. 1. vyd. Praha : Železný, 1997. 128 s. ISBN 80-237-3495-4