Ľadová spoločnosť LIV.: Drevená kryha

 

La Banquise de bois (FR 1990)

Päťdesiaty štvrtý zväzok monumentálnej sci-fi ságy Georgesa-Jeana Arnauda, Drevená kryha (v origináli La Banquise de bois, 1990), zachytáva svet v bode absolútneho, nezvratného zlomu. Doba ľadová sa definitívne končí, no namiesto vytúženého raja prináša otepľovanie apokalypsu biblických rozmerov. Zatiaľ čo doterajšie diely sa zameriavali na prežitie v mraze a boj proti diktatúre Spoločností, tento román je strhujúcou štúdiou kolapsu a adaptácie. Pevná pôda pod nohami – či už doslovná vo forme ľadu, alebo metaforická vo forme železničnej moci – sa doslova topí a rúca do oceánu.

Georges Jean Arnaud: Drevená kryha

La Banquise de bois (1990)

Názov knihy však nepredstavuje len skazu, ale predovšetkým novú, radikálnu nádej. Namiesto ocele a ľadu prichádza na scénu drevo. Milióny kmeňov stromov vyplavených zo Sibíri tvoria základ pre novú, organickú infraštruktúru ľudstva. Arnaud v tomto zväzku brilantne prepája motívy ekologickej katastrofy, biologickej symbiózy a záchrany vesmírnej entity do jedného fascinujúceho, plynulého celku.

Vodná apokalypsa a pád železničných impérií

Teplo, po ktorom ľudstvo stáročia túžilo, sa mení na jeho najväčšieho nepriateľa. Severná Amerika sa začína masívne topiť a staré, kedysi neotrasiteľné železničné trate Panamerickej spoločnosti sa pod náporom vody a bahna nezadržateľne rúcajú. Yeuze, hoci formálne drží moc, musí so zdesením sledovať, ako sa fyzické základy jej impéria rozpadajú v reálnom čase.

Ešte dramatickejšia je situácia na pobrežiach. Obrovské kusy kontinentálneho ľadu, ktoré padajú do morí, vyvolávajú ničivé prílivové vlny a cunami. Pacifické pobrežie Panamerickej spoločnosti je doslova spustošené. Zázrakom je však ušetrený strategický Ostrov tuleňov (Seal Island), vďaka čomu môže Lien Rag aj napriek okolitej skaze pokračovať vo vitálnej stavbe mohutného ľadoborca.

Na druhej strane sveta, v Sibírskom a Čínskom mori, otepľovanie prináša vykúpenie – loď Princess pod velením Farnella sa konečne uvoľňuje zo smrteľného ľadového zovretia a je opäť schopná plavby. Spoločnosti sa však trhajú zvnútra. Kurts a Ann Subaová sa vydávajú na riskantnú cestu pozdĺž rozpadajúcej sa transeurópskej trasy, pričom sa zastavia na Vianočnom ostrove a neskôr na Ostrove tuleňov. Cestou sú svedkami chaosu – v zúfalej Transeurópskej spoločnosti vypuklo hneď niekoľko krvavých vzbúr, keďže starý poriadok stratil svoju vynucovaciu moc.

SOS v oblakoch a vízia drevenej utópie

Zatiaľ čo na hladine vládne panika, obloha ponúka novú perspektívu. Vzducholoď Asia pod velením Liensuna sa vracia do China Voksalu. Liensun predtým navštívil Ochotské more na severovýchode Sibíri, kde sa mu naskytol pohľad, ktorý navždy zmenil jeho víziu budúcnosti: oceán bol pokrytý miliónmi kmeňov stromov – obrovskými masami briez, smrekovcov a borovíc, ktoré otepľovanie uvoľnilo z permafrostu. Liensun okamžite pochopil, že táto nekonečná Drevená kryha predstavuje jedinečný stavebný materiál pre nový svet.

Spolu so Songe, ktorá predtým pomohla Obnoviteľom opustiť gigantické lešenia a bezpečne sa presťahovať do spoločnosti Sumba, začína Liensun plánovať utópiu. Po inšpirácii z Krajiny Džoug nadväzuje obchodné vzťahy a plánuje v južnej Číne vybudovať obrovské plávajúce jazerné mesto postavené výlučne z tohto dreva. Tento organický prístup však naráža na odpor. Tharbin, tvrdý pragmatik a vodca mníchov, v takúto drevenú budúcnosť odmieta uveriť a naďalej presadzuje výstavbu ťažkých, betónových miest.

Let Asie do Číny sa však neobíde bez drámy. Pri prelete nad rovníkom vzducholoď zachytí slabé rádiové volanie o pomoc. Signál prichádza zo zdevastovanej tulenej stanice neďaleko obratníka Raka. Neznámi ľudia zúfalo hlásia, že ich zariadenie zmietla obrovská prílivová vlna a posledné tri dni prežívajú na streche cisternového auta, ktoré ledva pláva na rozbúrenej vode. Je ich osem, vrátane dvoch žien a troch detí. „Pokúsime sa ich vyloviť,“ oznamuje Liensun svojej posádke bez zaváhania. „V skutočnosti som mal v pláne ísť na sever, aby som sledoval vývoj vody.“ Z výšky si uvedomujú rozsah katastrofy. Ráno, keď mali podľa starých máp letieť ponad pevnú filipínsku ľadovú kryhu, vidia len otvorený oceán. Výpočty neklamú – tisíce štvorcových kilometrov ľadu definitívne zmizli pod hladinou.

Atol Eufrózia a záchrana Solín

Popri stavebných víziách nezabúda Liensunova expedícia ani na biologický boj proti Cechu harpunárov. Ešte pred návratom do Číny Asia vysadila profesora Lerysa, Jdriena a potrebné laboratórne vybavenie na izolovanom tichomorskom atole, ktorý príznačne pokrstili menom Eufrózia.

Profesor Lerys, ktorý odmietol vydať svoje najcennejšie tajomstvá krutým Harpunárom, tu plánuje vo veľmi krátkom čase začať produkovať obrovské množstvá zdravého planktónu. „Kantus u Harpunárov je síce dobrý vedec, ale chýba mu inšpirácia,“ hodnotí svojho rivala Lerys. „Nie je kreatívny. Je veľmi dobrý v zdokonaľovaní objavov iných, ale sám novú cestu nenájde. Tu v rekordnom čase vyprodukujeme množstvo kvalitného planktónu.“ Prví "zákazníci" na seba nenechajú dlho čakať. K atolu priplávajú Jonášovia vo svojich hostiteľských veľrybách (Solinách). Prítomných je sedemnásť z nich, zatiaľ čo ostatné zostali v Davisovom mori ako špióni, schopní vďaka veľrybej echolokácii na obrovské vzdialenosti komunikovať a hlásiť pohyby Harpunárov. Jdrien, uspokojený tým, že projekt na Eufrózii bezpečne beží, sa vracia do drsnej Antarktídy, aby sa opäť pripojil k odboju Rouxovcov.

Prebudenie z kómy v temnote vesmíru

A zatiaľ čo sa Zem topí a ľudstvo hľadá spásu v dreve a vo vode, vysoko na obežnej dráhe sa deje tichý medicínsky zázrak. Umelý svet obrovského satelitu S.A.S. umieral a jeho organické jadro, známe ako Hviezdne telo (Bulb), ležalo v hlbokej kóme. Zásadný obrat prináša doktor Isaiah. Pri detailnom skúmaní biológie stanice prichádza na šokujúce zistenie: predchádzajúce generácie inžinierov nainštalovali parazitický filter, ktorý neustále odvádzal takzvanú "Cibuľovú krv" (životodarnú tekutinu satelitu) výhradne pre sebecké, ľudské účely.

Doktor Isaiah neváha a toto vykorisťujúce zariadenie okamžite odpojí. Odstránenie filtra spustí okamžitú reťazovú reakciu. Odsávaná vitalita sa začne opäť vracať do organických štruktúr Bulbu. Obrovský vesmírny tvor, oslobodený od mechanického parazita, sa začína pomaly, no isto prebúdzať z dlhotrvajúcej kómy, čím dáva Gusovi a zvyškom orbitálnej posádky novú nádej na záchranu nielen satelitu, ale možno aj celej Zeme.

Poznámky

31. zväzkom vydavateľ Ivo Železný ukončil vydávanie Ľadovej spoločnosti. Ďalšie zväzky, sú prekladané amatérsky, 32. - 43. zväzok bendáskom. Tento zväzok doposiaľ preložený nebol.

36. zväzkom končí originálna séria v rámci edície Anticipation vydavateľstva Fleuve Noir. Ďalšie zväzky sú vydávané už ako súčasť reedície v edícii Fleuve Éditions toho istého vydavateľstva.

Celá sága je rozdelená do troch sérií:

1. Ľadová spoločnosť - 62 zväzkov
2. Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
3. Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov

ARNAUD, G. J.: La Banquise de bois. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir: Fleuve Éditions, 1990. 192 s. ISBN 2-265-04430-X