 |
| Iceberg-Ship (FR 1991) |
Päťdesiaty piaty zväzok postapokalyptického eposu Georgesa-Jeana Arnauda, Ľadovcová loď (v origináli Iceberg-Ship, 1991), predstavuje v rámci dlhoročnej série monumentálny technologický a geopolitický míľnik. Svet Ľadovej spoločnosti sa nezvratne topí, staré železničné impériá kolabujú pod náporom vody a nedostatku, no ľudstvo nachádza spásu v radikálnej inovácii. Arnaud v tomto diele majstrovsky opúšťa klaustrofóbiu oceľových vlakov a nahrádza ju grandióznou víziou plávajúceho umelého ostrova.
Georges Jean Arnaud: Ľadovcová loď
Iceberg-Ship (1991)
Z literárneho hľadiska román vyniká mimoriadnym zmyslom pre technický detail a logistiku prežitia. Vybudovanie gigantickej ľadovcovej lode nie je len dejovým prvkom, ale silnou metaforou – ľudstvo využíva samotný ľad, ktorý ho stáročia väznil, ako plavidlo k záchrane. Kniha je výbornou politickou drámou, kde starí nepriatelia musia tvárou v tvár prírodnej katastrofe spojiť sily do nového, nadnárodného konglomerátu (Pacifická Omnia). Je to príbeh o adaptácii na prelome dvoch epoch, v ktorom dožívajúce diktatúry ustupujú pragmatizmu prežitia.
Triumf inžinierstva a plavba na ľadovci
Svet sa nezadržateľne topí a záchrana si vyžaduje šialenú víziu. Lien Rag v reakcii na stúpajúce oceány navrhne a vytvorí technologický zázrak – dvestopäťdesiattisíc tonovú umelú ľadovú horu, Ľadovcovú loď. Tento plávajúci kolos sa dokáže pomalou, no stabilnou rýchlosťou plaviť cez zmenený Tichý oceán a zakaždým uniesť neuveriteľných stodvadsaťtisíc ton vzácneho tulenieho oleja, s cieľom zásobovať zúfalú Austrálázijskú spoločnosť.
Posledných štrnásť dní sa Ľadovcová loď plavila po pokojnom mori a život na palube tohto podivného a gigantického prepravcu sa začal riadiť vlastnou rutinou. Postupom času z posádky opadlo napätie, uvoľnila sa a napriek neistote nového sveta sa cítila na mase ľadu veľmi bezpečne. Na palube vládla pokojná atmosféra. Loď dosahovala stabilnú rýchlosť sedem uzlov. Mohli síce pridať na osem, ale Lien Rag, vedomý si krehkosti svojho výtvoru, radšej zostával opatrný. Ak si táto dvestopäťdesiattisíc tonová masa udrží tento priemer, budú na dohľad ostrova Titan za menej ako dva týždne, kde plánovali zastaviť len kvôli vyloženiu niekoľkých tisícok ton životne dôležitej ropy a oleja.
Prevádzka ľadovca však mala svoje úskalia. Spotreba bola o niečo vyššia, ako sa pôvodne očakávalo. Chladiace stroje, ktoré neustále pumpovali skvapalnený vzduch do kapilár v konštrukcii, aby udržali ľad zmrznutý, boli poriadne "smädné". Lien Rag odhadoval, že z celkového nákladu sa počas samotnej plavby spáli dvanásť až štrnásťtisíc ton paliva.
Navyše, boj proti fyzike nebol nikdy vyhratý. Jedného rána si prvý dôstojník Pulsach vzal Liena Raga bokom do nenápadného kúta paluby, odkiaľ mali výhľad na celú plošinu tohto behemota týčiaceho sa tridsaťpäť metrov nad vodou. „Chladiace stroje boli zle odvetrané a prehriate,“ varoval ho Pulsach ticho. „Ľad sa pod nimi nebezpečne topí. Tieto kompresory sme síce silno zaizolovali, ale zrejme nie dostatočne. Kurz je dobrý a sme v oblasti s vysokým tlakom, mali by sme sa tam ísť pozrieť do bunkrov, kým máme čas.“
Aby sa inžinieri dostali na dno ľadovca, museli použiť systém výťahov a nákladných plošín. Zostúpili do hĺbky vyše sto metrov pod hladinu mora – neviditeľná časť tejto obrovskej hory ľadu merala celých stopäťdesiat metrov. Keď sa dostali ku kompresorovým komorám, kde pracovali štyri skupiny po dvoch strojoch, zistili kritickú chybu. V komore číslo dva bolo vetranie tak slabé, že muži sa brodili v piatich až šiestich centimetroch vody, ktorá kvôli prítomnej izolácii nezamŕzala. Museli konať okamžite. Lien Rag si s hrôzou všimol, že obrovská a ťažká hmota dvoch kompresorov sa pod vplyvom vlastného tepla začína zabárať do ľadu. Ak by ich nechali bez zásahu, rozpálené stroje by sa nakoniec prelomili cez ľadovú šachtu a nenávratne by klesli na dno oceánskej priepasti.
Zrod Omnie a pád starých impérií
Ľadovcová loď nebola len dopravným prostriedkom, ale základom pre novú alianciu. Lien Rag spolu so svojím synom Liensunom, kapitánom Farnellom a prezidentom Kidom pochopili, že vojna medzi roztrieštenými Spoločnosťami nikam nevedie. Spojili svoje sily, suroviny a vedomosti a spoločne založili Pacifickú Omniu – nadnárodný konglomerát a pravdepodobne prvú krajinu nového veku, ktorá má reálnu šancu prežiť globálne otepľovanie. Tieto zmeny však neboli po chuti všetkým; Tharbin, vplyvný ázijský líder, sa pokúsil sabotovať obrovskú vzducholoď Ázia, ktorú Omnium práve získalo. Jeho záškodnícky pokus však zlyhal.
Zatiaľ čo nová Omnia rástla, staré svety sa topili v chaose a krvi. Extrémny nedostatok všetkého viedol k vypuknutiu lokálnych revolúcií. Zdiskreditovaná Floa Sadonová, kedysi mocná vládkyňa Transeurópy, bola donútená ujsť a nájsť pochybné útočisko v provincii 53 (známej ako Stanica Rumunsko), ktorú tvrdou rukou kontrolovali neokatolíci. Jej spojenectvo s nimi dlho nevydržalo a nakoniec musela s pomocou Ann Subaovej znovu utiecť, tentoraz pod ochranné, i keď pirátske krídla obávaného Kurtsa.
Ann Subaová sa následne pokúsila o odvážny návrat na hydropláne smerom k sopke Titan. Počas letu ponad potápajúcu sa Panamerickú trať jej však kriticky došlo palivo. Pred istou smrťou v mori ju zachránil vnímavý Liensun, ktorý ju vzal na palubu a bezpečne sprevádzal späť.
Potopa Panameriky a hľadanie oviec
Geografia sa menila pred očami. Časti mocnej Panamerickej trate, najmä tie v oblastiach veľkých riek Missouri a Mississippi, sa začali dramaticky potápať, čím sa množstvo dôležitých staníc ocitlo v úplnej izolácii. Liensun v kritickej chvíli využil svoju flotilu, podarilo sa mu úspešne evakuovať jednu z potápajúcich sa staníc pomocou obrovskej vzducholode a následne ho v N.Y. Station s veľkými fanfárami a vďakou privítala samotná prezidentka Yeuze.
Honba za prežitím však nepoznala hranice a vyžadovala si aj hľadanie starých biologických zdrojov. Farnell a Zabel sa vydali na riskantnú plavbu k brehom bývalej Južnej Austrálie. Ich cieľom nebola ani tak ropa, ako skôr nájdenie legendárneho ostrova plného živých oviec, ktoré by mohli poskytnúť udržateľný zdroj potravy a vlny pre obyvateľstvo Omnie. Na tejto ceste však narazili na tajomnú plachetnicu Chiméra a následne aj na po zuby ozbrojené bárky Cechu harpunárov, čo veštilo ďalšie nevyhnutné konflikty.
Krok späť na orbite
Kým sa ľudstvo na povrchu Zeme snažilo vybudovať nový, nezávislý svet, na obežnej dráhe boli pravidlá odlišné. V útrobách gigantického vesmírneho satelitu Bulb bojovali Gus a doktor Isaiah o udržanie komplexu pri živote. Hoci v minulosti s odporom odpojili parazitický filter, ktorý vysával životnú energiu z organickej entity satelitu, teraz stáli pred neriešiteľnou dilemou. Aby prežili oni sami a udržali funkčné základné systémy, museli urobiť krok späť a tento filter znovu čiastočne sprevádzkovať. Iba tak dokázali získať nevyhnutnú elektrinu a dýchateľný vzduch, balansujúc na tenkej hranici medzi technickým prežitím a pomalou vraždou vesmírneho tvora.
Poznámky
31. zväzkom vydavateľ Ivo Železný ukončil vydávanie Ľadovej spoločnosti. Ďalšie zväzky, sú prekladané amatérsky, 32. - 43. zväzok bendáskom. Tento zväzok doposiaľ preložený nebol.
36. zväzkom končí originálna séria v rámci edície Anticipation vydavateľstva Fleuve Noir. Ďalšie zväzky sú vydávané už ako súčasť reedície v edícii Fleuve Éditions toho istého vydavateľstva.
Celá sága je rozdelená do troch sérií:
- Ľadová spoločnosť - 62 zväzkov
- Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
- Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov
ARNAUD, G. J.: Iceberg-Ship. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir: Fleuve Éditions, 1991. 192 s. ISBN 2-265-04452-0
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára