Vládcovia bábok, never nikomu!

 

The Puppet Masters (Ang. 1951)

Najprv prišli správy o pristátí lietajúceho taniera v Iowe. Potom prišlo oznámenie, v ktorom sa celá vec označila za podvod. Koniec príbehu. Prípad je uzavretý. Až na to, že dvaja agenti najtajnejšej spravodajskej agentúry americkej vlády zmizli z miesta pristátia bez toho, aby podali akékoľvek hlásenie. A štyria ďalší vyslaní neskôr zmizli. Do celej veci sa teda zapojil šéf spravodajskej služby a dvaja jeho najlepší agenti; zistili, že prebieha invázia parazitických mimozemšťanov, ktorí dokážu človeka úplne ovládnuť jediným dotykom. Čo ten človek vie, vedia aj oni. Čokoľvek paraziti chcú, ľudia to urobia. A oni už ovládajú väčšinu Iowy.

Vládci loutek (CZ 2000)

Jedným z agentov, ktorí odhalili pravdu, je Sam Cavanaugh. Nanešťastie, netrvalo dlho a jeden z votrelcov ho uniesol a on začal nedobrovoľne pre nich pracovať. A práve zistil, že vysokopostavený úradník na ministerstve financií je pod kontrolou mimozemšťanov. Keďže ministerstvo financií má pod sebou tajnú službu, ktorá chráni prezidenta, podmanenie celého národa je na dosah.

Robert A. Heinlein: Vládci loutek | ✮✮✮✮✮ | 11.01.2014

The Puppet Masters (1951)

Opäť jedna klasická typicky heinleinovská bomba. Dobre sa to číta aj po rokoch. Dej nemá takmer žiadne hluché miesta a čo je najdôležitejšie, žiadna vata sa nekoná a všetko napokon logicky zapadne na tie správne miesta. Heinlein tu na začiatku niečo nastrelí a dej sa rúti nezadržateľným tempom až do konca.

Pár poznatkov:

Ak bolo toto dielo označené ako do určitej miery propagandistické, nebolo asi veľmi pochopené. Tí čo čítali nejaké literárne útvary písané v časoch štátneho kapitalizmu alebo salámového socializmu (vyberte si čo chcete), sa možno naučili čítať medzi riadkami. A Heinlein práve tu v tomto románe až príliš zaváňa paródiou.

Vyzlečený senát, policajti v slipoch, nahí členovia civilných hliadok len s páskami na rukách a koltami proklatě nízko, zaujímavé štátne akcie ako vyzlečené košele a bronzová koža, nahé ženy v uliciach a koniec-koncov oblečení nepriatelia s hrbom na chrbte. Koncom 40. a začiatkom 50. rokov bola na to v USA doba dosť prudérna a sex pomerne tabu.

Na druhej strane, román je dosť kontroverzný aj pre dnešnú dobu. Hlavný hrdina tu otvorene berie drogy a autor voči tomu nezastáva žiadne stanovisko, vláda používa prostriedok na spôsob dnešných chemických zbraní a pod..

Takže aby som to zhrnul, Heinlein mi tu nepripadá ako nástroj propagandy, ale autor, ktorý nastavuje zrkadlo. Svedčí o tom aj samotný záver knihy, keď sa úlohy vymenia a u človeka zvíťazia jeho pravé pudy a pohnútky. Heinlein nehodnotí, len konštatuje.

Autorove vyjadrovacie prostriedky, jednoduchosť, priamočiarosť, drsný humor a hlášky mi vyhovujú. Jeho dialógy sú bravúrne, myšlienky nútia k zamysleniu. Sci-fi presne podľa môjho gusta. Nech teda svietia, aj keď bez pruhov, všetky hviezdy.

cit: Ve středu devatenáctého byl Satan v pořádku, i když trochu pohublý, a druhý opičák, Lord Fauntleroy, se uzdravoval. Abych to nějak oslavil, dal jsem Satanovi banán; vzal si ho i s prvním článkem mého levého ukazováčku. Nestačil jsem ani ucuknout. To nebyla náhoda – ten opičák byl opravdu hajzl.

Zaujímavosti

Podľa románu bol v roku 1994 do kín uvedený film  s rovnomenným názvom The Puppet Masters u nás ako Vládcovia bábok či Vládci loutek v hlavnej úlohe s Donaldom Sutherlandom.

The Puppet Masters (Ang. 1994)

HEINLEIN, R. A.: Vládci loutek. 2. vyd. Praha : AG kult, 2000. 272 s. ISBN 80-901035-7-X