Moderná urban fantasy alebo ako sa žánrovo netrafiť

Moderná urban fantasy

Opäť jedna z vydaných publikácií vydavateľstva Rogerbooks, tentokrát z roku 2017. Československá antológia modernej Urban-Fantasy pod názvom Moderná Urban Fantasy, je ďalším projektom značky Spektrum Fantázie, ktorá sa zameriava na podporu talentovaných ľudí, a vznikla za účelom predstavenia umeleckých textov, ktoré decentným spôsobom popularizujú slovenskú mestskú fantastiku na našej literárnej scéne. Šestica debutujúcich autorov búra predsudky, posúva hranice umeleckej kreativity a prináša unikátny zážitok z fantastického dobrodružstva v príťažlivom mestskom prostredí.

Čo na to ja? 

Moderná Urban Fantasy - Zbierka poviedok je priemerná fantasy antológia, ktorej názov trochu zavádza. Zo šiestich uverejnených poviedok sa do kategórie Urban-Fantasy dajú zaradiť totiž len dve. Tie ostatné sú klasickou fantastikou, z toho jedna s mierne hororovými prvkami. Sú to všetko texty začínajúcich autorov. Dali sa prečítať všetky. Spracovanie ebooku bolo uchádzajúce aj napriek pár chybám. Obal alebo úvodná ilustrácia je po grafickej stránke síce dosť dobrá, ale chcelo by to niečo lepšie na pritiahnutie potenciálneho čitateľa.

Subjektívne najlepšia poviedka tejto antológie je tá posledná od Ivany Molnárovej Dubcovej s názvom Cestári .

K jednotlivým poviedkam

Marek Čabák: Špajza

O Šutrokopovi v špajze alebo parodický príbeh o permoníkoch variacich Piko a o jednom ich neúspešnom našincovi, s prvkami politicko-sociálnej satiry, zasadený do slovenských dedinských reálií z čias „po Mečiarovi“. Ako satira to nebolo zlé, ale ako Urban-Fantasy to príliš nefunguje, nenahráva tomu ani to vidiecke prostredie…

Markéta Kubíčková: Ghostbottler

Vysávač na duchov a skvapalnenie ich energetického poľa by sa docela hodil. Škoda len toho, že niektoré tie astrálne entity sú poriadne beštie a nezaberá na nich ani tento vynález… Neviem, čo má táto poviedka spoločné s Urban-Fantasy, keď komorné prostredie a hororové prvky ju radia do trochu inej kategórie. Poviedka mala spád a celkom dobre bola aj písaná, ale originálna príliš nebola…

Veronika Valent: Strach

Trochu dlhšia ale čistokrvná, plnohodnotná a pravdepodobne aj ťažisková Urban-Fantasy poviedka tejto antológie z prostredia Bratislavy. 

Napíšem to asi takto: Ak by som mal tak 12–16 rokov, patril medzi tú krajšiu polovičku ľudstva a hltal fantasy ságy o upíroch s uhrančivým pohľadom, asi by nemala táto poviedka chybu a pravdepodobne by akýkoľvek hodnotiaci interval nestačil. (Našťastie v tomto prípade sa nejedná práve o upírov.) Nakoľko však už mám svoje roky, chlpaté nohy, opotrebovaný chrup a môj pohľad je trochu krátkozraký, svoje subjektívne hodnotenie musím podstatne redukovať. No, čítal som aj oveľa horšie kusy podobného razenia, aj keď to bolo už veľmi dávno a veľmi zriedka…

Lukáš Makovník: Incident na ostrove Princa z Walesu

Ďalšia poviedka tejto antológie, na ktorú sa štítok Urban-Fantasy v žiadnom prípade nedá napasovať. Autor začína citátom Fromma, ktorý sem akosi nepasuje, malebným opisom ostrova neďaleko Aljašky akoby skopírovaného z Wikipédie a klincuje to trochu škrípajúcim príbehom. Je očividne vášnivým čitateľom Dänikena a Zachariu Sitchina. Anunnaki tu síce neprileteli, zato odkaz na nich je zrejmý…

Emzáci kedysi dávno v tomto prípade použili svoje bioinžinierske znalosti na pôvodného obyvateľa Zeme, ktorým bol Sasquatch, tvor skôr známy z amerického hororového prostredia, aby tak vznikol homo sapiens. Posledný z týchto Sasquatchov sa nachádza aj v poviedke. Mimo iného je príbeh aj o dvoch dosť neschopných indiánskych lovcoch. Koniec poviedky som však akosi tiež nepobral. S prižmúrenými očami hodnotím ako slabší priemer, a to len za to, že som sa asi docela dobre vyspal…

Miro Švercel: Detektorista

Priemerná časovková slovanská fantasy s niekoľkými zaškobrtnutiami. To, že som ani v tejto poviedke nenašiel urban fantasy motív už akosi prehliadam, ale tie prešľapy hlavne ohľadom slovanskej mytológie mi trochu klali oči. Ak som to správne pochopil, Chors je v autorovom podaní ženská bohyňa vyžadujúca ľudské obete. Trochu úsmevné je je aj to, ak sa slovanský pohan zo 6. či 7. storočia pýta na „leto pána“ (keď zisťuje, že sa nenachádza vo svojej dobe) a vie si to nakoniec vyrátať podľa dnešného kalendára :) Koniec bol predvídateľný a akýsi nedotiahnutý…

Celkovo poviedka nebola zlá. Autor by ale asi urobil dobre, ak by si doštudoval fakty zo slovanskej mytológie a trochu na nej ešte popracoval…

Ivana Molnárová Dubcová: Cestári

Sláva, ďalšia žánrovo správne radená poviedka tejto antológie, a aj táto je z prostredia Bratislavy. Úvod poviedky ako aj jej samotné podanie sa mi zdali byť trochu naivné. Autorka tu má ešte nevypísaný štýl. Postupne však tempo príbehu začína naberať na obrátkach a fakt som sa začítal. Príbeh ma zaujal.

Napriek tomu, že autorka podáva jednotlivé fragmenty príbehu dosť po lopate, samotný námet, jeho náboj a pútavosť sú viac než dobré. Sympatická (pre mňa) neštandardná dvojica: deklasovaný živel so sklonmi ku kriminálnemu konaniu a psychicky labilné dievčatko s nechceným darom v červenom kabátiku, naprávajú činy surovej reality tam, kde je zákon krátky…

Napriek nevypísanému autorkinmu štýlu ma poviedka zaujala, a hodnotím ju ako veľmi dobrú, nakoľko celkový dojem z nej prevážil nad nedostatkami…

Suma sumárum: antológia je dobrý počin ale žiadne terno...

✮ ✮ ✮ 

Kolektív autorov: Moderná urban fantasy. 1. vyd. Bratislava : Rogerbooks, 2017. ISBN 978–80–89695–12–6