Ledová společnost XII.: Obratník Raka

Network Cancer (FR 1983)

Dvanásty zväzok francúzskej postapokalyptickej ságy Ľadová spoločnosť (v českom preklade Ledová společnost), román Obratník Raka (v origináli Network Cancer z roku 1983, české vydanie 1994), nás po apokalyptickej epizóde so Slnkom vracia do zabehnutých koľají nekonečnej, no zradnej ľadovej pustatiny. Zatiaľ čo séria ukazuje snahu posunúť mytológiu sveta vpred, objavujú sa v nej čoraz výraznejšie štrukturálne neduhy a logické skratky. V porovnaní s tými najlepšími dielmi ságy ide opäť len o slabo priemernú epizódu, ktorá miestami hraničí s naivitou.

Ledová společnost XII.: Obratník Raka (CZ 1994)

Georges Jean Arnaud: Obratník Raka | ✮✮✮ | 26.08.2008

Network Cancer (1983)

Kým svet sa spamätáva z následkov topenia morského ľadovca, do popredia sa dostáva malý Jdrien, syn Liena Raga a mŕtvej Jdrou. Z chlapca, ktorý je zmutovaným "Človekom z Chladu" uctievaný ako Boh či Mesiáš, sa stáva čoraz silnejšia telepatická bytosť. Jdrien opäť aktívne využíva svoje schopnosti a na diaľku k sebe privádza Yeuse, ktorá stále pôsobí ako rukojemníčka-diplomatka v Panamerickej spoločnosti.

Jdrien veľmi dobre vie, že kdesi v bielej diaľave k nemu putujú davy sfanatizovaných Ryšavých (Zrzavých), nesúc so sebou zmrznutú mŕtvolu jeho matky. Rozhodne sa opustiť pohodlie a ochranu vlakov a vojsť s Yeuse priamo na zradný morský ľadovec, aby im išiel naproti. Proti tomuto plánu sa ostro stavia Lady Diana. Po tom, čo zistí plný rozsah Jdrienových nadprirodzených (a pre systém nebezpečných) schopností, je rozhodnutá získať tohto cenného mutanta späť za každú cenu.

Diana po nich vysiela po zuby ozbrojený vojenský vlak s jasným cieľom – oboch okamžite zajať. Jdrien však preukáže svoju nadradenosť nad technológiou: svojou mysľou vyradí všetky elektronické zbrane a ovládanie na panamerickom vlaku. Spolu s Yeuse a časťou posádky unikajú a úspešne sa stretávajú s obrovskou, vyčerpanou a umierajúcou skupinou Ryšavých na morskom ľadovci (kde dochádza k bizarnému stretnutiu s mŕtvou matkou).

Jdrien a jeho sprievod sa chcú po železnici vrátiť, no zisťujú krutú pravdu – panamerické sily odrezali trať zničením infraštruktúry. Hnacou silou ich úteku sa tak stáva zúfalá nutnosť prežiť. Sú donútení vydať sa po mŕtvej, opustenej a nepoužívanej planine na nebezpečnú trasu smerom k sieti na Obratníku Raka.

Zničená infraštruktúra a historické archívy

Zatiaľ čo Jdrien bojuje o prežitie a vedie svoj národ, Trpaslík Kid, vládca Spoločnosti morského ľadovca, má plné ruky práce s prežitím svojho impéria. Náhly a katastrofický návrat Slnka totiž čiastočne roztopil a zničil takmer všetku železničnú sieť postavenú na nestabilnom oceáne. Jeho jedinou úlohou sa stáva krízová obnova.

Medzitým glaciológ Lien Rag rieši úplne iné problémy. Nedokáže a predovšetkým odmieta racionálne prijať, že jeho syn je nejakým mýtickým Mesiášom s telepatickými silami. Poháňaný vedeckou posadnutosťou, vracia sa inkognito do Transeurópskej spoločnosti, aby pátral po skutočných, biologických a historických informáciách o pôvode Ryšavých. Všimne si, že za dobu jeho neprítomnosti táto spoločnosť výrazne sociálne a politicky degradovala.

Lien sa stretáva so svojím starým priateľom a vedcom Harlom Mernom. Obaja spoločne prehodnocujú staré fakty a definitívne konštatujú, že doterajšia populárna teória o Vily Fukovi (ktorá tvrdila, že Ryšavci boli geneticky stvorení v laboratóriu ako umelý experiment) bola len zámerným podvrhom a slepou uličkou na prekrytie pravdy.

Lien sa následne zastavuje v Novom Ríme, kde túži preskúmať tamojšiu knižnicu. Oficiálne tam pracuje pre Kidovho spoločníka, Mikada, pod zámienkou zháňania starožitných kusov nábytku do jeho obrovskej zbierky. Počas tohto pátrania naráža na zásadné a provokatívne historické informácie týkajúce sa posledného pápeža (z čias Veľkej Paniky pred úplným zaľadnením, teda tradičnej, nie Neokatolíckej vetvy).

Lien odhaľuje tajomstvo: tento posledný pápež porušil celibát, zakladal rodiny, splodil vlastné deti a pred smrťou dokonca inštruoval, aby jeho telo (a telá ostatných) slúžilo k ďalšiemu "užitiu" (konzumácii pre prežitie) priateľom. Z Nového Ríma sa vracia späť do Kaempolisu s nebezpečným plánom. Verí, že túto kacírsku a pre Cirkev zdrvujúcu informáciu dokáže výhodne "predať". Chce vydierať Neokatolíkov – ponúknuť im mlčanie o škandalóznej histórii pápežstva výmenou za to, že mu konečne prezradia skutočnú pravdu o genetickom vzniku Ryšavých. (Okrem toho mu Harl Mern ukáže starý novinový článok z pred-ľadovcového sveta, ktorý spomína rakety vyslané na vzdialené planéty – čo je ďalšie "deus ex machina" vodítko pre budúce diely.)

Kritický pohľad a záverečné zhodnotenie

Obratník Raka začína bohužiaľ opäť doplácať na naivitu a narastajúci "brakový" formát série. Prvým problémom je samotný Jdrien. Z chlapca sa stal akýsi "Superman doby ľadovej", ktorého schopnosti deaktivovať elektronické zbrane či ovládať armády na diaľku sú pre autora príliš jednoduchou a lenivou skratkou, ako dostať hrdinov zo smrteľného nebezpečenstva.

Druhým, rovnako iritujúcim problémom je konanie Liena Raga. Glaciológ vo svete ľadu pôsobí skôr ako archeológ z inej éry, pripomínajúci Indiana Jonesa. Je vyslovene naivné, že Lien kamkoľvek vstúpi (či už ide o laboratórium, knižnicu alebo nábytkársky obchod), tam akoby zázrakom ihneď odhalí nejakú obrovskú záhadu a konšpiráciu, na ktorú v prísne totalitnej a kontrolovanej spoločnosti nikto neprišiel celé stáročia.

Kniha trpí preplácanosťou motívov (telepatický mesiáš, zničené trate, tajomstvo pápežov a letov do vesmíru) a začína sa podobať na epizódu nekonečnej televíznej telenovely so sci-fi kulisami. Dej vás zrejme neurazí a zaručí vcelku príjemné oddychové čítanie, no intelektuálna hĺbka a uveriteľnosť dystopického univerza, ktorými sa pýšili úvodné diely, tu citeľne chýbajú. Ide o uspokojivý, no vyslovene slabší priemer.

ARNAUD, G. J.: Obratník Raka. 1. vyd. Praha : Najáda, 1994. 240 s. ISBN 80-85632-24-1