Ledová společnost XIII.: Stanice fantomů

Station Fantôme (FR 1983)

Trinásty zväzok kultovej francúzskej postapokalyptickej ságy Ľadová spoločnosť (v českom preklade Ledová společnost), román Stanice fantomů (v origináli Station Fantôme z roku 1983, české vydanie 1994), prináša do série opäť čerstvý dych bizarnosti a dobrodružstva. Hoci séria naďalej trpí určitou naivitou a rozširovaním sveta do niekedy absurdných končín, autorova neobmedzená fantázia tu vytvára niekoľko skutočne originálnych a úsmevných momentov. Vďaka svižnému tempu a vcelku podarenej atmosfére hodnotím tento diel mierne nadpriemerne.

Ledová společnost XIII.: Stanice fantomů (CZ 1994)

Georges Jean Arnaud: Stanice fantomů | ✮✮✮✮ | 17.09.2008

Station Fantôme (1983)

Po úspešnom (a telepaticky riadenom) úteku pred panamerickou Lady Dianou uháňajú Yeuse s malým Jdrienom, sprevádzaní starým Paviem a ešte jedným spoločníkom, po odrezanej železničnej sieti Obratníka Raka. Ich zúfalou nádejou je, že sa za poslednou známou stanicou napoja na nejaké staré, funkčné trate, ktoré by ich doviedli domov k sieti Spoločnosti morského ľadovca.

Krutá realita však udrie, keď objavia kompletne zabudnutú, prachom a ľadom zaviatu stanicu North Pacific Icefeld Station. Tú si stroskotanci príznačne premenujú na Stanicu fantómov (resp. démonov). Vyrážajú za mesto, no po takmer päťsto kilometroch nádeje zisťujú tragickú skutočnosť – pred nimi ležia len prázdne podvaly bez oceľových koľají. Pokúsia sa o nemožné: trať chcú fyzicky obnoviť. Ich snaha je však vyčerpávajúca a neefektívna. Po postavení vždy len niekoľkých kilometrov sa musia pre nedostatok zásob jedla a koľajníc vracať späť do Stanice fantómov.

Kým sú uväznení v tomto mŕtvom bode, dochádza k fascinujúcim objavom. Pri prieskume okolia nachádzajú v ľadovej jaskyni obrovské, tajomné vajcovité útvary. Starý Pavie objavuje mŕtvolu vynárajúcej sa veľryby, no s obrovským prekvapením zisťuje, že v jej útrobách sa nachádza dokonale prispôsobená dutina. Tieto "vajcia" nie sú živočíšneho pôvodu – slúžia (alebo slúžili) ako príbytky pre bizarných "Ľudí-Jonášov". Títo ľudia dokázali prežiť v nehostinnom morskom svete tak, že sa naučili žiť s obrovskými veľrybami v úplnej, no zvláštnej symbióze priamo v ich vnútri.

Politika v Kaempolise a Lienov obchod s tajomstvom

Zatiaľ čo Yeuse s Jdrienom bojujú o prežitie a Jdrien pomocou svojich schopností zvažuje ďalšie kroky (pričom cíti prítomnosť otca, no má strach vyslať mu signál), v Spoločnosti morského ľadovca, v meste Kaempolis, Trpaslík Kid hasí politické požiare. Preživší Ryšaví ľudia sa vracajú zo svojho pochodu, ale sú zdecimovaní – ich počet sa rapídne scvrkol. Ich návrat však neteší miestnych; obyvatelia Kaempolisu si začínajú robiť územné nároky na Skládku a Kid musí čeliť otvorenému nepriateľstvu drsnej a vplyvnej Gildy harpunárov.

Medzitým sa do Kidovej Spoločnosti vracia aj glaciológ Lien Rag (pričom jeho spoločníčka Leouan sa vracia do Západnej zóny). Lien zúfalo pracuje na manuálnej obnove zničenej siete 160. poludníka, aby sa čo najrýchlejšie dostal na sever za svojím strateným synom Jdrienom a Yeuse.

Práve tu sa odohráva strategický obchod. Liena navštívi brat Peter, kňaz sekty Neokatolíkov. Peter Lienovi ponúkne rýchlejšiu a alternatívnu cestu k Yeuse – a to cez prísne strážené siete a teritória Spoločnosti Bonesových a Spoločnosti železiarov. Na oplátku požaduje jediné: aby Lien navždy mlčal o provokatívnych a kacírskeho zisteniach z predchádzajúceho dielu (o pápežovi Gregorovi XVII. z predľadovcového sveta, ktorý porušil celibát a kázal konzumáciu mŕtvych). Lien na tento pragmatický obchod pristupuje.

Bizarná cesta: Mafie, alkohol z tuleňov a pulzujúca Améba

Samotná cesta Liena Raga a brata Petra k Stanici fantómov predstavuje vrchol bizarnosti celej knihy. Putujú cez malebné, no extrémne nebezpečné koncesie, ktoré akoby vypadli z historických kníh – tieto spoločnosti totiž prebrali kultúru a estetiku mafiánov, zlodejov a pirátov z čias "tepla" (v štýle Al Caponeho). Cestopisným detailom je tu napríklad nechutný, no vynaliezavý spôsob výroby silného alkoholu zo zapáchajúcej tulenej pečene.

Dej naberá na obrátkach u Spoločnosti železiarov, organizácie zameranej na kradnutie koľajníc. Liena Raga tu prekvapí a fyzicky premôže Sunny, obrovská, tučná hlava tejto "zlodejskej" koncesie. Sunny donúti Liena k násilnému pohlavnému styku (čo je v rámci ságy zvrátený a už tak trochu štandardný "pulpový" prvok), v dôsledku ktorého otehotnie. (Za deväť mesiacov sa tak narodí už druhý Lienov syn, nesúci meno Liensun).

Po úteku z tejto potupy putuje Lien s Petrom po takzvanej Sieti zmiznutých. Tu sa stretávajú s novým, desivým biologickým úkazom – obrovskou, želé pripomínajúcou amébou (Jelly), ktorá požiera na tratiach úplne všetko. Lien a Peter sa musia schovať vo vlaku otrlých obchodníkov ("z koncesie okovaných čižiem"), ktorí už vedia, ako s týmto monštrom bojovať. Okrem použitia biooleja sa ukáže, že aj tu autor zapojil do hry sex. Obchodníci prišli na to, že amébu priam "rajcuje" a paralyzuje rytmicky a eroticky pulzujúci pohyb vlaku v jej útrobách, vďaka čomu úplne zabúda na svoju potrebu prijímať potravu. (Je to originálna, skutočne úsmevná a mierne absurdná myšlienka, ktorá však k tomuto béčkovému sci-fi už akosi patrí). Vďaka tejto zvrhlej taktike sa Lien Rag s bratom Petrom úspešne dostávajú až k vytúženej Stanici fantómov, do tesnej blízkosti Jdriena a Yeuse.

Záverečné zhodnotenie

Stanice fantomů je presne tým typom arnaudovskej knihy, ktorú buď akceptujete s jej brakovými úletmi, alebo ju s nepochopením odložíte. Symbióza s veľrybami, améby pacifikované rytmikou vlaku a obézne mafiánky vynucujúce si sex – to všetko tvorí divoký, nekonzistentný, ale mimoriadne zábavný mix.

Autor síce občas opúšťa "tvrdú" vedeckú logiku a politické intrigy sa redukujú na minimum (okrem napätia v Kaempolise), no kniha sa vďaka kratším, svižným epizódam na cestách číta veľmi rýchlo. Je to dobrodružné, mierne odľahčené a vďaka "pulpovým" nápadom aj nadpriemerné čítanie, ktoré pripravuje pôdu pre dlho očakávané stretnutie otca so svojím mesiášskym synom.

ARNAUD, G. J.: Stanice fantomů. 1. vyd. Praha : Najáda, 1994. 224 s. ISBN 80-85632-27-6