Ľadová spoločnosť XXXVI.: Halucinácie na Šikmej trati

Les Hallucinés de la Voie Oblique (FR 1987)

Tridsiaty šiesty zväzok monumentálnej sci-fi ságy Ľadová spoločnosť (v origináli Les Hallucinés de la Voie Oblique z roku 1987), nás vnáša do surrealistickej a hlboko znepokojujúcej etapy príbehu. Kým v predchádzajúcich dieloch sme sledovali vojenské ťaženia a politické intrigy, v tomto románe Arnaud definitívne prekračuje hranice fyzickej reality. Halucinácie na Šikmej trati sú príbehom o rozpade osobnosti, o cene, ktorú človek platí za poznanie, a o „Šikmej trati“ ako o mieste, kde sa zákony prírody – a samotná ľudská myseľ – krútia do nezmyselných, no desivých foriem.

Les Hallucinés de la Voie Oblique (1. FR reedícia)

Georges Jean Arnaud: Halucinácie na Šikmej trati

Les Hallucinés de la Voie Oblique (1987)

Centrálnou postavou je tentoraz železničný tulák Gus (Lienty Ragus). Jeho odysea ho zavádza na miesto, o ktorom sa v ságe dlho len šuškalo: do SAS, satelitu na geostacionárnej dráhe nad Zemou. V tomto priestore, kde gravitácia a realita strácajú svoj zmysel, Gus nachádza stopy po dvoch legendách – Pirátovi Kurtsovi a Lienovi Ragovi.

Prostredie SAS je pre bežného človeka peklom. Gus tu s ťažkosťami bojuje o prežitie, neustále ohrozovaný niečím, čo autor nazýva „všetko pohlcujúci Garus“. V týchto odľahlých, umelo udržiavaných priestoroch Gus zisťuje desivú skutočnosť: Lien Rag sa tu nachádza, no nie je to ten Lien, ktorého si všetci pamätali. Je to muž, ktorý úplne stratil kontakt s realitou a svoje vedomie. Gus stojí pred nemožnou úlohou – musí oklamať toto „prázdne“ vedomie Liena Raga, aby z neho vydoloval odpovede, ktoré mu môžu zachrániť život.

Yeuze, Farnell a „Gén precitnutia“

Súbežne s Gusovou vesmírnou odyseou sledujeme Yeuze a Farnella, ktorí krížom-krážom brázdia Antarktickú provinciu Austrálázijskej federácie. Ich hlavným cieľom je Gravel Station. Keď tam však dorazia, čaká ich len ďalšie sklamanie: Jdriel, ktorý mal byť kľúčom k ďalším informáciám, je preč, a členovia jeho tímu (Jdruk a Gdano) sú mŕtvi.

Yeuze sa v retrospektívnych rozhovoroch (napríklad s Myou) snaží pochopiť, kým sa Lien Rag vlastne stal. Spomienky, ktoré odkrývajú, sú čoraz bizarnejšie. Ukazuje sa, že Lien a ďalší „vyvolení“ boli pravdepodobne geneticky modifikovaní, aby plnili vopred určený osud. Mya vo svojich svedectvách potvrdzuje, že Ryšavci, s ktorými sa stretla, boli „príliš inteligentní“ na to, aby boli len primitívnymi nomádmi – niekto (alebo niečo, možno práve samotný satelit SAS) im zmenil gény, aby ich urobil inštrumentmi vyššej moci.

Vzdušný izolacionizmus a kríza Obnoviteľov

Liensun a Charlster sa medzitým snažia nájsť útočisko na lešeniach Obnoviteľov slnka, no situácia sa stáva neúnosnou. Obnovitelia, ktorí kedysi snívali o záchrane sveta, sa v čoraz väčšej izolácii radikalizujú a Liensuna odmietajú prijať. Ich svet sa zmenšuje na úzke priestory medzi skalnými stenami a vzducholodiami, pričom ich náboženstvo sa mení na kult prežitia v závratných výškach.

Úryvky z „cudzincov medzi nami“

Arnaud v tomto diele majstrovsky vykresľuje stretnutia, ktoré nedávajú zmysel. Lien Rag, muž tepla, stretáva kmeň Ryšavcov a zisťuje, že niektorí z nich sa správajú nepochopiteľne. Najviac ho šokuje pohľad na muža, ktorý je „oblečený v bielom vlnenom svetri“, nemá vlasy a nebojí sa mrazu – je to „Muž tepla“, ktorý sa pohybuje po ľadovci s kmeňom Ryšavcov bez akéhokoľvek krytia. Tento obraz, kde sa hranice medzi mutáciou, technológiou a ľudskosťou definitívne stierajú, je kľúčom k pochopeniu, že svet Ľadovej spoločnosti už nie je len o boji o palivo, ale o postupnej hybridizácii ľudstva.

Záverečné zhodnotenie

Halucinácie na Šikmej trati sú v rámci ságy absolútne unikátnym dielom. G.-J. Arnaud tu opúšťa koľajnice a vydáva sa do sfér, kde hrdinovia prestávajú byť len pešiakmi v politickej hre a stávajú sa svedkami (či obeťami) mimozemskej alebo nadľudskej manipulácie.

Hlavné prínosy diela:

• Hororový rozmer: Prostredie satelitu SAS a halucinogénne vnímanie reality Liena Raga posúvajú sériu do vôd psychologického hororu.
• Rozbitie identity: Zistenie, že Lien Rag je len „naprogramovanou“ schránkou, mení celú sériu z dobrodružného sci-fi na tragickú úvahu o slobodnej vôli.
• Vizuálna krutosť: Arnaud nešetrí drsnými detailmi – od ľudí, ktorým „niekto urobil dieru do lebky“, až po ryšavcov bez vlasov, ktorí pochodujú snehom nahí.

Táto časť je povinným čítaním pre všetkých, ktorí hľadajú odpovede na otázku „Čo je zač Lien Rag?“. Arnaud síce odpovede nedáva priamo, ale kladie ich do kontextu vesmírneho satelitu a genetických modifikácií, ktoré otvárajú dvere k epickému záveru celej ságy. Je to znepokojujúce, mrazivé a intelektuálne provokatívne dielo, ktoré v čitateľovi zanechá otázku: Kto je tu vlastne človek a kto len halucinácia na koľajniciach?

Poznámy

31. zväzkom vydavateľ Ivo Železný ukončil vydávanie Ľadovej spoločnosti. Ďalšie zväzky, vrátane tohto, sú prekladané amatérsky, 32. - 43. zväzok bendáskom.

Týmto 36. zväzkom končí originálna séria v rámci edície Anticipation vydavateľstva Fleuve Noir. Ďalšie zväzky sú vydávané už ako súčasť reedície v edícii Fleuve Éditions toho istého vydavateľstva.

Celá sága je rozdelená do troch sérií:

1. Ľadová spoločnosť - 62 zväzkov
2. Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
3. Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov

ARNAUD, G. J.: Les Hallucinés de la Voie Oblique. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir: Anticipation, 1987. 192 s. ISBN 2-265-03732-X