Západní Slovania od Venelina...

 

Západní Slovania (SK 2020)

Z ruského súborného diela Jurij Venelin, Istoria Rusi i slavjanstva, vydal Inštitút ruskej civilizácie, Moska 2011, vybral a preložil: PhDr. Viktor Timura, CSc.

Venelinovo dielo je neobyčajne zaujímavé, napriek tomu, že poznatky sa v priebehu 200 rokov od napísania diela poopravili, vrátane teoretických pohľadov aj prístupov k problémom. Do tohto výberu boli zaradené predovšetkým tie časti, ktoré sa nás dotýkajú a majú čo povedať aj našim súčasníkom, aj keď môžeme mať k niektorým jeho prístupom a pohľadom také či onaké výhrady. Množstvo citátov z klasickej literatúry však nestráca na aktuálnosti ani dnes, a jeho analýzy kmeňových názvov tým skôr, že ich uvádza niekedy v celkom iných súvislostiach, na aké sme si zvykli. Tým však aj inšpiruje k novému zamysleniu sa nad niektorými nevyriešenými historickými problémami našej minulosti v súlade so súčasnými poznatkami, ktoré J. Venelin nemal k dispozícii.

Do prvej časti bola zaradená pre nás azda najzaujímavejšia práca J. Venelina „Starovekí a súčasní Sloveni v politických, historických a náboženských vzťahoch k Rusom“. Jeho Sloveni majú dvojaký význam alebo obsah. V jednom prípade uvádza dva kmene Slovenov, z ktorých jeden tvoria Slovinci a druhý Slováci, o ktorých však veľa nepovedal. Podrobne sa venuje analýze Slovenov prvého kmeňa – Slovincov, ktorý vymedzuje Jadranským morom a Bodamským jazerom na západe, Dunajom na severe a Panóniou na východe. Dnes však na základe jazykových výskumov prof. J. Stanislava vieme, že osídlenie Slovenov presahovalo na východe k Transylvánskym Karpatom v Rumunsku a podľa Jordana východná hranica bola na rieke Dnestri, čo potvrdzujú aj jazykové výskumy ďalších lingvistov a bádateľov (Avenarius). Zaujímavosťou pritom je, že k prvému kmeňu (vetve) Slovenov (Slovincom) zaradil ako samostatné kmene Krajincov (Karnov-Kransko), Istrijcov, Panónov, Norikov, Retov, Vindelikov, Dalmatíncov, Ilýrov a Venetov (vo Venecii). To je nový a inšpirujúci prístup a pohľad.

Do druhej časti bolo zaradené dielo „Obyvatelia okolo Baltského mora – Slovania“, v ktorom podrobne analyzuje osídlenie na celom pobreží Baltského mora s významnými mestami: Vollin (na rovnomennom ostrove), Vineta (na ostrove Usedom), Arkona (na ostrove Rujana), ale aj mestá ako Retra, Stargrad, Veligrad, Rostock, Živan a celý rad ďalších pred ich zničením Dánmi, Sasmi a vôbec germánskymi kmeňmi.

Do tretej časti bola vybraná zaujímavá štúdia „O pôvode Slovanov všeobecne, zvlášť Rusov“, aj napriek tomu, že k viacerým problémom a ich riešeniu je možné mať výhrady. Prvá kapitolu o Slovanoch je nekrátená, ale druhá kapitola o Rusoch je podstatne skrátená, pretože je trojnásobne rozsiahlejšia ako kapitola o Slovanoch (obsahuje vyše 80 tlačených strán). Sú tam zaujímavé myšlienky, osobitne o pôvode Varjagov, ktorí ako vyplýva z textu by sa mali formovať práve po úpadku vyššie uvedených slovanských miest na pobaltskom pobreží.

Pri prekladoch bolo zápolené s terminologickými problémami, predovšetkým pokiaľ išlo o názvy. Či už názov Sloveni, ktorý nemožno aplikovať iba na Slovincov, ako to urobil Venelin už preto, lebo do tohto názvu patrí aj druhý kmeň či vetva Slovenov – Slováci, nehľadiac na to, že dnes vieme, že Sloveni boli rozšírení až po Dnester. Preto tam, kde to bolo potrebné, bolo za názov Sloveni pridané Slovinci-Slovenci-Slovenia. Okrem toho aj ostatné názvy Venelin uvádza v mnohých variantoch podľa toho, ako ich vyexcerpoval z originálnych materiálov (gréckych, latinských atď.) Podobný problém bol v tretej časti predovšetkým s názvom Rusi-Rosi, Rusko-Rosia. Z tohto dôvodu bol zvolený taký prístup, že sa ponechali názvy v originálnych tvaroch ako ich uviedol Venelin, pravda, s prepisom do latinky. Keby sa ich prekladalo do súčasne používaného tvaru, text by stratil význam.

Jurij Ivanovič Venelin: Západní Slovania | ✮✮✮✮✮ | 31.1.2021

Istoria Rusi i slavjanstva (2011)

Dosť zaujímavý počin od tohoto vydavateľa. Dnes už historické dielo takmer úplne neznámeho ruského autora so slovenskými koreňmi, ktorého život bol dosť pohnutý, nie nepodobný napr. so životom Dušana Makovického. Teda tragédia.

Kniha obsahuje tri sondy do dávnej histórie, v ktorých Venelin rozvádza úvahy nad pomenovaním "Slovan - Sloven" ale i ďalšími, pričom argumentuje tým, že takto bolo označované obyvateľstvo prevažnej časti Germánie predstaviteľmi tých národov, ktoré k tomuto zoskupeniu nepatrili. Sami seba teda tí, čo sú označovaní ako Slovania, sa takto neoznačovali, a ak áno, len ich malá časť. Ak by si sedliakovi v tom čase (keď žil Venelin 18.-19.st.) povedal, že je Slovan, pozeral by sa na teba s otvorenými ústami, a nevedel by, o čom to sakra točíš. Za Germániu bolo pôvodne považované jej súčasníkmi len územie, nie obyvateľstvo. Vychádza pritom z gréckych a rímskych prameňov, polemizuje so súčasnými nemeckými historikmi. Bol zástancom autochtónnej teórie o pôvode obyvateľov považovaných dnes za Slovanov (Venedi, Anti, Sclavi, Vandali, Variagovia, Roxolani - Rossi - Rusi atp.).

Kniha sa skladá z troch častí, ktoré boli pôvodne vydané až po autorovej smrti, pričom tu sú podstatne krátené.

1. sondou je dielo z roku 1841, vydané pod názvom Starovekí a súčasní Sloveni Slovenci-Slovinci, v ktorej Venelin prvýkrát uviedol do literatúry samotné meno budúcej krajiny Slovenie (Slovinska), ktorá vtedy ešte na politickej mape sveta neexistovala. Autor tu popisuje oblasti ako Benátky, Karniu, Istriu, Panóniu, Norikum, Retiu, Vindeliciu, Dalmáciu, Ilýriu a i. Píše, že pôvodní obyvatelia Slovinska boli Venedi - Veneti - Vendi a poukazuje na príbuzenstvo (nie identitu) slovanských Venedov s Vandalmi, Skýtmi a Rusmi.
2. sonda je z roku 1846 a nesie názov Obyvatelia oblasti Baltského mora, Leti a Slovania. O Lotyšoch, Litovcoch a Prusoch, Pomorancoch a Baltskej Slavónii. Okrem geografického opisu starovekých slovanských miest (Rujana, Retra a i.) uvádza aj porovnanie jazykov a mytológie. Táto časť bola veľmi výživná ;)
3. sonda bola vydaná pôvodne až v roku 2003. Je to neúplný rukopis - poznámky, v ktorom Venelin argumentuje faktami v prospech slovanského pôvodu ruského štátu. Zamýšľa sa nad pôvodom Varjagov a prisudzuje im slovanský alebo príbuzný pôvod.

Aby som to zhrnul:

I keď dosť útla, kniha je spočiatku dosť ťažká na čítanie (veľa citátov a odkazov). Aby si Venelina pochopil, uvedom si v akej dobe žil. Európa sa delila na veľké celky v podobe imperiálnych štátov a monarchií. Začínala doba nacionálnych pohybov a vzopätí. Teda pôsobili tu odstredivé sily. Tieto tendencie sú badateľné aj u neho. Teda snaží sa nevnímať Slovanov ako jeden celok ale hľadá špecifické atribúty pre jednotlivé jeho časti. Pričom každá z tých jedinečných častí (národov) je napojená na spoločných predkov až po Noemovho syna Jafeta.

V niektorých svojich tvrdeniach sa dokázateľne mýlil (podľa aktuálnych poznatkov). Niektoré sú už zastarané až archaické. Podstatná časť knihy, popri jej historickom odkaze, má však ešte stále svoju hodnotu a čaro. Prínosom je absencia novodobého ideologického balastu...

O autorovi

Jurij Ivanovič Venelin (1802 – 1839)

Jurij Ivanovič Venelin (1802 – 1839) bol rusínsky významný historik, lingvista, etnograf a folklorista prvej polovice 19. storočia. Pochádzal z Tibavy na východnom Slovensku. Bol jedným zo zakladateľov slovanských štúdií ako nezávislej vedy. Patrí mu viacero svetových priorít: po vedeckej výprave z Ruskej cárskej akadémie na Balkán napísal prvú gramatiku bulharského jazyka, napísal a vydal prvé dejiny Bulharov, vydal prvú zbierku staroslovanských listín, zostavil prvý európsky slovanský vyučovací program pre univerzitu a stal sa jedným zo zakladateľov slovanskej školy v ruskej historickej vede. J. Venelin bol súčasníkom A. S. Puškina, N. V. Gogola, A. S. Chomjakova.

VENELIN, J. I.: Západní Slovania. 1. vyd. Nitra : Nitrava, 2020. 176 s. ISBN 978-80-89869-21-3