Ľadová spoločnosť LIX.: Vojna ľadových ľudí

La Guerre du Peuple du Froid (FR 1991)

Päťdesiaty deviaty zväzok epickej postapokalyptickej ságy Georgesa-Jeana Arnauda, Vojna ľadových ľudí (v origináli La Guerre du Peuple du Froid, 1991), je strhujúcim svedectvom o tom, ako globálna klimatická zmena mení nielen geografiu, ale aj samotnú povahu utláčaných národov. V tomto diele Arnaud naplno rozohráva partiu totálnej vojny. Topenie ľadu definitívne zničilo staré železničné impériá a svet sa rozdelil na nové, dravé aliancie bojujúce o posledné zdroje a obývateľnú pevninu.

Georges Jean Arnaud: Vojna ľadových ľudí

La Guerre du Peuple du Froid (1991)

Román vyniká drsným realizmom a prechodom od klasickej sci-fi k vojenskej a strategickej literatúre. Cech harpunárov a konzorcium ázijských mníchov stoja proti Pacifickej Omnii a zdecimovanej Panamerike pod vedením Yeuze. Tým najfascinujúcejším prvkom knihy je však psychologická a taktická premena takzvaného Ľudu chladu.

Prebudenie Ľudu chladu a Mesiášova obeta

Po stáročia boli Rouxovia (známi aj ako Ľud chladu alebo ryšaví) považovaní za neškodných, takmer primitívnych obyvateľov mrazivých pustatín. Boli tolerovaní, no ignorovaní. Globálne otepľovanie a bezohľadná expanzia Cechu harpunárov v Antarktíde ich však donútili k radikálnej zmene. Odhodlaní prežiť vo svojom domovskom prostredí, Rouxovia sa púšťajú do asymetrickej, partizánskej vojny proti po zuby ozbrojeným Harpunárom.

Arnaud im vtlačil fascinujúcu črtu: sú poháňaní chladnou, takmer neľudskou kolektívnou logikou, ktorá ich nikdy neopúšťa. Táto fanatická oddanosť celku sa prejaví v plnej sile, keď Harpunári zajmú Jdriena, ich milovaného Mesiáša. Hoci ho Cech drží ako rukojemníka a napokon ho odsúdi na smrť obesením, Rouxovia neustúpia. Namiesto kapitulácie zintenzívnia svoje útoky – systematicky podkopávajú a ničia železničné siete a stanice nepriateľa. V tomto svete jednotlivec neznamená nič v porovnaní s prežitím druhu.

Vzdušná prevaha a krvavý zisk Ostrova tuleňov

Kým na juhu zúri partizánska vojna, v Pacifiku prichádza k priamym vojenským stretom s využitím nových technológií. Pacifická spoločnosť Omnium spúšťa masívnu ofenzívu s cieľom prevziať od Harpunárov strategicky kľúčový Ostrov tuleňov (Ile aux Phoques).

Útok je ukážkou novej taktiky. Na úsvite sa na oblohe objavia tri nové hydroplány s domovskou základňou na stanici Isthmus Station (na západnom pobreží starého Mexika). Zaskočia protivzdušnú obranu Harpunárov a zaútočia na tri nákladné lode kotviace južne od ostrova. Kým jednu z lodí pohlcujú obrovské plamene a raketová batéria druhej exploduje, na ostrove vypukne panika. Komandá Cechu sa v neporiadku vrhnú k plážam, no vďaka vzdušnej dominancii hydroplánov, jednému z ktorých velí Ann Subaová, sú donútení kapitulovať. Približne štyridsať mužov Cechu vyvesí bielu vlajku a následne sú odzbrojení dobrovoľníkmi z Titanu.

Tento zásah sa stáva najvýznamnejším víťazstvom Omnie. Zisk ostrova však prichádza za obrovskú cenu: zahynie pri ňom dvesto ľudí a ťažobné zariadenia sú natoľko zničené, že ich oprava a obnovenie produkcie oleja potrvá celé mesiace.

Patagónsky front a zverbovaná armáda

Víťazstvo na mori vyvolá od severu na juh vlnu eufórie, pred ktorou Yeuze márne varovala. Toto uspokojenie sa ukáže ako fatálne. Kým sa sily Omnie sústreďujú na Pacifik, Harpunári nepozorovane a prakticky bez odporu vylodia svoje komandá na obrovskom pobreží Patagónie. Za dva dni obsadia viac ako päťdesiat kilometrov pevniny. Náčelník štábu, plukovník Benfield, čelí realite: Harpunári rýchlo vybudovali provizórne línie, ktoré im umožnili vylodiť ťažkú bojovú techniku vrátane nových, veľmi rýchlych a ťažko vyzbrojených obrnených vozidiel. Kým hydroplány dopĺňali palivo, Harpunári dôkladne opevnili tri hlavné fronty. Ann Subaová si z kokpitu svojho stroja s mrazivou istotou uvedomuje, že skutočná, totálna vojna sa ešte len začala.

Aby Omnium dokázalo čeliť tejto hrozbe, rozbieha masívnu mobilizáciu a využíva ekonomické sľuby. Na ostrove Titan sa pod dohľadom Kida cvičí viac ako päťtisíc dobrovoľníkov so sofistikovanými zbraňami. Ďalší prúdia do nového dreveného mesta Lacustra, zlákaní veľkolepými prísľubmi po skončení vojny: prednostné právo usadiť sa v Lacustre, lukratívna práca na nových pílach na Ostrovoch kráľovnej Charlotty, či povolenie na lov veľrýb v okolí atolu Eufrózia.

Biologická zbraň, drevo a skaza China Voksal

Vojna sa vedie na všetkých frontoch – aj na tom biologickom a logistickom. Atol Eufrózia je majstrovským ťahom. Profesor Lerys tu vo veľkom produkuje mimoriadne kvalitný planktón. Táto "biologická návnada" spôsobuje, že divoké veľryby sa dobrovoľne odvracajú od Antarktídy a vražedných harpún Cechu, aby osídlili čerstvé vody atolov kontrolovaných Omniou.

Zásobovanie je kľúčové. Hoci je nehostinná Krajina Džoug nepriateľská voči starým štruktúram, skúsenému Farnellovi sa podarí diplomatický zázrak: presvedčí bývalých Panameričanov a domorodých Eskimákov, aby zabezpečili masívnu prepravu dreva na výstavbu Lacustra City.

Na politickej scéne sa spojenectvá upevňujú krvou. Omnium oficiálne podporuje Yeuze v jej zúfalom boji v Patagónii. Ako varovanie potopia nákladnú loď Konzorcia, ktorá zásobovala Cech. Táto provokácia spustí reťazovú reakciu násilia. Zrážky medzi Omniou a mocným ázijským Konzorciom neustále eskalujú, až kým nedosiahnu svoj tragický vrchol: kedysi pyšná a mocná stanica China Voksal je v dôsledku bojov úplne zrovnaná so zemou. Svet za otepľovanie platí ohňom a zničenými mestami.

Poznámky

31. zväzkom vydavateľ Ivo Železný ukončil vydávanie Ľadovej spoločnosti. Ďalšie zväzky, sú prekladané amatérsky, 32. - 43. zväzok bendáskom. Tento zväzok doposiaľ preložený nebol.

36. zväzkom končí originálna séria v rámci edície Anticipation vydavateľstva Fleuve Noir. Ďalšie zväzky sú vydávané už ako súčasť reedície v edícii Fleuve Éditions toho istého vydavateľstva.

Celá sága je rozdelená do troch sérií:

1. Ľadová spoločnosť - 62 + 2 zväzkov
2. Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
3. Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov

ARNAUD, G. J.: La Guerre du Peuple du Froid. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir: Fleuve Éditions, 1991. 192 s. ISBN 2-265-04578-0