nedeľa 1. októbra 2023

Bukvica - Múdrosť ukrytá v slovách alebo ako ku mne Bukvica prehovorila...

 

Bukvica (CZ 2018)
Bukvica (CZ 2018)

Cesta k poznaniu vedie cez osvojenie a precítenie obrazov všetkých štyridsiatich deviatich bukiev. Každá z týchto bukvíc má jeden hlavný a štyridsaťosem vedľajších obrazov. Zároveň sa tieto obrazy premietajú prostredníctvom osobnej skúsenosti, projekcie. Napríklad slovo syr, všetkým známe a zdanlivo jednoznačné. Pri hlbšom skúmaní však prichádzajú na myseľ jeho rôzne projekcie: myš, pasca na myši, biely, žltý, pleseň, plast, diera, chladnička, hermelín, úsmev a rôzne ďalšie možnosti.

Slovo syr, ktorého základným obrazom je na prvý pohľad jednoznačná živina, sa objavuje v mnohých osobných projekciách vyplývajúcich z vlastných skúseností. Ak hovoríme o syre všeobecne, môže sa začať formovať vkus jedného človeka, druhého môže znechutiť a je pre nich ťažké dohodnúť sa na spoločnom pohľade a vzájomnom porozumení. Čím viac projekcií sme schopní vidieť, tým ucelenejší pohľad získame.

Náš slovník teraz obsahuje umelé slová, slová z cudzích jazykov a v menšej miere aj slová pôvodnej podstaty, ale v niektorých prípadoch sú otočené tak, že v nás prebúdzajú chaos. Práve pri slovách pôvodného významu sa môžeme zhodnúť na ich základnom obraze. Rôzne skúsenosti sú len rôzne cesty, ktoré k nemu vedú.

Práve dnes potrebujeme tieto slová nájsť a znovu ich zaviesť do nášho slovníka. Tým zmeníme svoje vlastné naprogramovanie smerom k poznaniu a čistote. Veď aj slová, ktoré vyslovujeme, určujú mieru našej vitality alebo choroby.

* * *

Jednej noci, bolo to na Vianoce pred niekoľkými rokmi, ma prebudil strašný sen. Jeden z tých snov, pri ktorých sa vám tisnú slzy do očí, zvyšok noci vás obchádza spánok a vy premýšľate, čo to znamenalo. Ale deň zahnal pochmúrnosť, na sen som takmer zabudla, a pretože som sa dobre vyspala, tešila som sa, že večer pred tým budem dospávať.

Ale ach, nie.

Sen mal pokračovanie, a nie voľné, ale priamo nadväzujúce. Niečo alebo niekto vstupoval do mojich snov a veľmi dôrazne sa mi snažil prostredníctvom obrazov niečo oznámiť.

Nútilo ma to premýšľať o snoch, ale bez zjavného výsledku. Išla som spať trochu znepokojená, čo sa bude diať.

A stalo sa to.

Tretia noc a tretie pokračovanie sna. Sen mal koniec, veľký koniec, takmer ako v rozprávkach. Ale tušila som, že to pre mňa znamená nový začiatok. Ale čo?

Jediné, čo som teraz vedela, bolo, že sa mi prostredníctvom snov prihovára samotná Matka Zem.

Zachvátilo ma číre zúfalstvo. Čo mám robiť? Kam alebo do čoho sa mám vrhnúť?

Vtedy sa ku mne prostredníctvom webu dostali prvé slovanské poznatky. Mala som oči navrchu hlavy, keď som objavovala dávno zabudnuté. A nielen to, otvárali sa predo mnou mnohé tajomstvá, ktoré mi boli doteraz skryté. Vtedy išlo všetko bokom a ja som sa ponorila do štúdia, uvažovania a premýšľania. Jedným dychom som odmietala a druhým prijímala. Moje vnímanie sveta sa prestavovalo od základov.

Prebudila sa vo mne túžba odovzdať to všetko ďalej.

Ale - ďalej - ups.

Neexistuje žiadne publikum.

Taká dôležitá informácia, také dôležité poznanie.

A len sem-tam niekto.

Kto by to mohol byť?

Ach, áno, konečne som na to prišla - ja!

Ocitla som sa na inom začiatku.

Doteraz som čerpala zvonku a chcela som opäť dávať. Kde bolo moje bytie?

Lepšie povedané, kde bolo moje Vedomie, ktoré vie, ktoré si pamätá všetko od Počiatku svojho veku, kde bolo?

Dosť dobre uväznené.

Kým? No, "ja".

"Ja" sa správalo ako vystrašené, tvrdohlavé, niekedy nahnevané dieťa, ktoré chcelo vládnuť. "Ja" sa skrýva v mozgu. "Ja" robí rozhodnutia, keď Vedomie spí. "Ja" je ako oheň, dobrý sluha, zlý pán.

Aby som sa vrátila k sebe, pomaly som začala zisťovať, kto je kto, a snažila som sa postupne oslobodiť svoje Vedomie od nadvlády "ja".

Čo vám budem hovoriť, bolo to veľmi ťažké, najmä zo začiatku. Vďaka dobrým bytostiam z tohto sveta, ale aj z iných svetov, som vytrvala na ceste oslobodenia sa.

A teraz to najdôležitejšie.

V istom okamihu sa ku mne dostala Bukvica ako originálne písmo našich dávnych Predkov. Opäť som ju študovala, prekladala, uvažovala a premýšľala.

Oslobodení od strachu môžeme konečne zažiť šťastie v jeho čistej podobe.

Náš jazyk je naším sprievodcom k zvolenému prežívaniu - strachu alebo šťastia. Každé jedno slovo nás programuje. Či už si to uvedomujeme, alebo nie, tak ako počítač funguje na základe programov, ktoré do seba vkladá, tak aj naša ľudská bytosť funguje na základe slov, ktoré opakovane používame, a tak v nás vytvára programy a programy nás samých. Slovo sa vytvára na základe myšlienky a vyslovené je zvuk. Zvuk v spojení s myšlienkou je veľmi mocným nástrojom tvorby.

Chudobný jazyk ochudobňuje myšlienku. Sme schopní myslieť len v rámci bohatosti alebo chudoby jazyka, ktorým hovoríme. Ako myslíme, tak si v mysli vytvárame obrazy. Obrazy, ktoré vytvárame, sú našou budúcnosťou, ďalšími okamihmi života. Ak sú naše predstavy chudobné, náš život je chudobný. Bábka dokonca prijíma obrazy toho, kto ju vedie (bábkara), a vytvára jeho predstavy, nie svoje vlastné. Moc bábkara spočíva v tom, koľko bábok ovláda a koľko bábok využíva.

Poznať podstatu slov a začať ich používať znamená vedieť sa oslobodiť od bábkara a začať vytvárať svoj vlastný svet.

Podstatu bytia je potrebné precítiť a vnímať svojím Vedomím. To je jediný spôsob, ako ju spoznať. Existuje viac spôsobov, ako otvoriť cítenie a vnímanie, Bukvica je jedným z nich.

Bukvica je kľúčom k otvoreniu vlastnej genetickej pamäte.

Věra Ovečková

Věra Ovečková: Bukvica | ✮✮✮✮✮ | 20.1.2021

Ak čakáš učebnicu bukvice (údajne staroslovanského písma), možno budeš prekvapený. Tie bukvice v tejto malej knižočke veľkej ako modlitebná knižka sú v nej zobrazené. Je tam aj popis ich významu. Na rozdiel od iných učebníc písma, táto knižka je trochu inak koncipovaná. Od suchopárnosti má ďaleko.

Autorka ju totiž poňala svojským poetickým štýlom, keď za každou bukvicou je nejaký príbeh, myšlienka či duchovný odkaz. Taktiež fyzické a grafické stvárnenie tejto knižky je na úplne inom leveli a je vidieť, že aj túto stránku mala autorka takpovediac pod palcom.

Na rozdiel od iných kníh o bukvici, autorka pridáva k jednotlivým bukviciam aj kus zo svojho duchovna, svojho vnútorného sveta a svojej filozofie, kde písmo a slovo nadobúda svoj pôvodný význam.

Môžeš si o tejto knižke myslieť, čo len chceš. Dá sa vnímať v rôznych rovinách, kde tá najzákladnejšia je estetická, od tej môžeš stúpať už len hore ;)

OVEČKOVÁ, V.: Bukvica. 1. vyd. Věra Ovečková, 2018. 320 s.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára