 |
| XB-1 2017/11 |
Po čase opäť jedno číslo s výrazne dobrými poviedkami. Je ich tu viac ale za všetky spomeniem aspoň dve, ktoré sú aspoň u mňa extra-špeciálne dobré. Tou prvou je druhá poviedka z dystopickej budúcnosti bez súkromia od autorky Dominiky Phetteplace pod názvom Projekt Empatie. Tou druhou je hneď prvá poviedka, svedectvo empatickej umelej inteligencie Fotografie koček, prosím od Naomi Kritzer. Teda zdanlivo podobný námet. Vyznenie jednotlivých poviedok je však diametrálne odlišné...
Naomi Kritzer: Fotografie koček, prosím | ✮✮✮✮✮ | 03.07.2018
Cat Pictures Please (2015)
Pocity z ešte neprečítanej poviedky vďaka jej názvu a množstva najvyšších ocenení môžu byť rozporuplné. Ak niečo získa Huga a Locus Award zároveň, smrdí z toho nejaká genderová téma. Ako inak, ani v tejto poviedke nechýba jeden takýto prvok :) Inak je to taká sociologická sonda z pohľadu UI, v ktorej sú tie fotografie mačiek našťastie len katalyzátorom. Porozmýšľam, pod dojmom tejto poviedky možno zmažem všetky svoje účty, alebo nie? Našťastie nevešiam na net fotografie mačiek, ale kto vie ... reálna UI sa možno zameriava na niečo iné, možno má rada sci-fi :)
Dominica Phetteplace: Projekt Empatie | ✮✮✮✮✮ | 07.07.2018
Project Empathy (2016)
Blízka budúcnosť? Možno. Sci-fi? Skutočne? Dystopia? Ak myslíš aj našu realitu tak určite. Tu súkromie neexistuje. Každý pocit človeka je hodnotený, každá jeho myšlienka. Z jednotlivých hodnotení sa vypočíta celková hodnota človeka. Následne sa určí tvoj možný prínos pre korporáciu. Ak žiadny nemáš si mimo. Čistá forma korporátneho fašizmu? Jasné. Svetlá budúcnosť? Ako pre koho.
Je to jednoduché, prídeš napríklad do reštaurácie a sadneš si k stolu, nemusíš nič objednávať, podnik vie, čo je pre teba najlepšie, on totiž vie o tebe úplne všetko... Nebol by to príbeh, ak by si niečo nezačalo stavať hlavu, možno niekoho vedomie, možno nejaký softvér.
Sľubujú aj pokračovanie, teším sa...
James Alan Gardner: Tři slyšení o existenci hadů v krevním oběhu člověka | ✮✮✮✮ | 07.07.2018
Three Hearings on the Existence of Snakes in the Human Bloodstream (1997)
Na prvý pohľad sa nesie poviedka v rovine "Viera kontra veda". Nesie však v sebe aj hlbšie posolstvo. Dogmatizmus je nebezpečný v akejkoľvek podobe, nielen v náboženstve, týka sa to aj vedy, a dokáže byť veľmi kontraproduktívny. Na počiatku bola myšlienka - podobenstvo, nasledovali tri pojednávania z rôznych období histórie, na konci zostala visieť vo vzduchu tá istá myšlienka. Nepochopili ju ani veriaci, ani vedátori :(
Robert Reed: Podobenství nekonečna | ✮✮✮ | 07.07.2018
Parables of Infinity (2016)
Autor tu znovu rozohráva hru v ktorej aktérmi nie sú humanoidi ale stroje a nástroje. Tie stroje sú staré, jeden z nich veľmi-veľmi starý, komunikujú medzi sebou, majú pocity, túžby, rozprávajú príbehy, niektoré z úplného počiatku ... a majú svoje tajomstvá a skryté identity.
Miestami trochu nejasné ale poviedka patrí medzi tie lepšie práce od tohto autora...
Milan Pohl: Deštník | ✮✮✮ | 07.07.2018
Poviedka s detektívnou zápletkou ako z americkej drsnej školy, s dáždnikom ako sci-fi prvkom a s totálne naivným a nezvládnutým záverom. Trochu nadhodnocujem ale to len z toho dôvodu, že tak 3/4 poviedky sa dosť dobre čítali...
Aleš Pitzmos: Rakev | ✮✮ | 11.07.2018
Vo svete ľudí, neoľudí a kyborgov to trochu drhne. Ľudia si tu bežne implantujú rôzne umelé orgány a tie ľudské sa dajú bez námahy vylepšiť horou svalov. Borec v poviedke o tie svoje prišiel kompletne. Namontovali mu umelé. To sa mu veľmi nepozdáva. Nemôže ani súložiť a preto ho opustila aj jeho sexi družka. Zmyslom snaženia tohto borca je získať späť svoje normálne telo, nájsť si sexi priateľku a vy-fuck-off-ať tú svoju bývalú. Dá sa najať na ťažobnú misiu v atmosfére Uránu zavretý v rakve - čo je dopravný prostriedok, z ktorého nemôže von. Samozrejme, všetko sa skomplikuje...
Vadili mi tie tínejdžerské výrazy aj charakterovo plochý hrdina...
Otakar Nechvátal: Vůně terpentýnu | ✮ | 11.07.2018
Celá táto poviedka na mňa pôsobila dosť nekonzistentne. Postava v poviedke bola maliarom, ako zákazku zoberie vytvorenie kalendára, ktorého súčasťou majú byť aj staré fotografie, zaujme ho jedna z nich a na nej jedna osoba. A tu to už začína byť dosť divoké. V hre je duch, dávny zločin, pôvod maliara, editácia fotiek na počítači, telepatia, možná expanzia zla cez Internet a podivný záver :)
Tak jedna vec mi tam predsa len chýbala. Snažil som sa, ale žiadny terpentýn som v poviedke nenašiel ;)
RÍŠA, V. a kol.: XB-1 2017/11. Praha : Časopis XB1, s.r.o., 3.11.2017. ISSN 1804-6606
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára