Anarchisti Nicolo Sacco a Bartolomeo Vanzetti a ich prípad v obsiahlej novele Boston...

Boston (Ang. 2015)

Na pozadí skutočného justičného omylu a vraždy dvoch propagátorov sociálnych ideí z radov robotníkov Sacca a Vanzettiho v Bostone a na pozadí beletristicky spracovaného príbehu obchodných a finančných machinácií Upton Sinclair v románe Boston vykresľuje bostonskú spoločnosť dvoch svetov, sveta milionárov a sveta robotníkov. V predslove ku knihe autor o knihe hovorí: ,,Pokiaľ ide o dve osoby, Nicolu Sacca a Bartolomea Vanzettiho, táto kniha nie je fikciou, ale pokusom o históriu; všetko, čo je vykreslené ako ich činy, skutočne urobili a ich slová boli vybraté z ich listov alebo z výpovedí ich priateľov a nepriateľov."

Boston (Ang. 1928)

Niečo viac o knihe

Sinclair vychádzal z vášnivého presvedčenia, že poprava Sacca a Vanzettiho predstavovala "najšokujúcejší zločin, aký bol spáchaný v amerických dejinách od zavraždenia Abrahama Lincolna", a z presvedčenia, že "na celú generáciu otrávila americký verejný život."

Dvakrát viedol rozhovor s Bartolomeom Vanzettim a uskutočnil výskum po poprave Sacca a Vanzettiho v roku 1927. Ako predlohu pre svoju ústrednú postavu použil kalifornskú známu, ktorá rozprávala príbehy zo svojho predchádzajúceho života medzi bostonskou aristokraciou. V rámci svojho výskumu sa zúčastnil na pohrebe bostonského priemyselníka. Uvedomoval si, že niektorí jeho čitatelia to môžu považovať za neúctivé, a ponúkol túto obhajobu: "Ak ste románopisec, myslíte na 'kópiu' a nie na pocity kohokoľvek, dokonca ani nie na svoje vlastné." Aby si overil dialóg, kontaktoval dokonca novinára, kvôli overeniu vernosti pri prepise väzenského rozhovoru. Vďaka tomu sa vyhol opakovaniu často citovaného opisu Sacca a Vanzettiho, ktorý sa nepravdivo pripisuje Vanzettimu, ako o "dobrom obuvníkovi a úbohom predavačovi rýb." V stovkách listov sa snažil získať a overiť podrobnosti, napríklad o čase a fyzickom prostredí návštev vo väzení. Požiadal ďalších korešpondentov, aby skontrolovali časti rukopisu, či v nich nie sú chyby.

Ďalšia časť jeho výskumu vzbudila pravidelný záujem a politickú kritiku. Urobil rozhovor s Fredom Moorom, ktorý bol obhajcom v procese vraždy. Moore ponúkol svoj názor, že Sacco bol pravdepodobne vinný z lúpeže, zatiaľ čo Vanzetti mohol o plánoch na lúpež vedieť, ale nezúčastnil sa na nej. Odporcovia Sinclairovej politiky tvrdia, že neprispôsobenie Moorovho posudku v románe predstavuje zradu jeho dokumentárnych tvrdení. Na druhej strane, Sinclair nepovažoval Moorov odhad za rozhodujúci a Moore nikdy netvrdil, že by sa mu niektorý z obžalovaných priznal k svojej vine.

Podobne ako hlavné postavy románu, ani Sinclair netvrdil, že má isté vedomosti, iba svoj inštinkt: "Nevedel som a mohol som iba hádať." Neskorší výskum zdokumentoval, že Moore Sinclairovi povedal, že obaja sú vinní a že si vymyslel ich alibi. Po vydaní románu Sinclair v súkromnom liste Johnovi Beardsleymu napísal, že ho to postavilo pred "najťažší etický problém jeho života", ale nezmenil podanie, ktoré si naplánoval pre svoj román, pretože všetci, s ktorými hovoril a ktorí mali dôkladné znalosti o prípade, mu poskytli protichodné správy o vine alebo nevine Sacca a Vanzettiho. "Takže vidíte, že nakoniec o veci neviem viac ako na začiatku a môžem len zaujať stanovisko ako v Bostone, že ľudia by nemali byť popravovaní na základe niekoho rečí."

V súhrne napísal: "Niektoré veci, ktoré som povedal, sa nepáčili fanatickým veriacim, ale keď som vykreslil aristokratov takých, akí boli, musel som to isté urobiť aj u anarchistov." Situáciu rozviedol v jednom liste:

Všetky tieto záležitosti sú strašne komplikované... môj problém bol najťažší, akému som kedy v živote čelil... Som presvedčený, že keby som zaujal úplne naivný postoj k obhajobe Sacca-Vanzettiho a zastupoval obhajobu ako svetlú stranu a obžalobu ako  stranu temnú, veľmi by som tomuto prípadu nepomohol, pretože príliš veľa ľudí pozná pravdu a tá skôr či neskôr určite vyjde najavo. Jediné, čo by som dosiahol, by bolo, že by som úplne zničil svoju vlastnú povesť dôveryhodného spisovateľa. Nikdy som neváhal svoju vlastnú povesť vystaviť na pranier, keď sa jednalo o dobrú vec. Ale naozaj som nevidel zmysel v tom, aby som zo seba robil hlupáka bez akéhokoľvek účelu.

Podrobná analýza Sinclairovej "vyšetrovacej metódy" uvádza niekoľko pochybných tvrdení, ale dochádza k záveru, že v Bostone "človek objavuje vernosť faktických záznamov, s akou sa v historických románoch stretáva len zriedka.

Zdroj: Boston_(novel)

Boston (CZ 1970)

Upton Sinclair: Boston | ✮✮✮✮✮ | 24.08.2011

Boston (1928)

Tak toto bola pred rokmi moja srdcová záležitosť. Román je politický a veľmi kritický voči establishmentu a pomerom vládnucim v USA v 20. rokoch 20. storočia. Autor tu dopodrobna rozoberá prípad, ktorý nezapadol prachom ani po toľkých rokoch. Odsúdení na smrť a popravení Nicolo Sacco a Bartolomeo Vanzetti za čin, ktorý nespáchali boli presvedčení anarchisti a zároveň talianski prisťahovalci, čo bolo ich hlavné previnenie v očiach policajnej a súdnej mašinérie. Autor tu odhaľuje ich motívy pre činnosť, ktorú vyvíjali na pozadí otrasných pomerov v chudobných robotníckych štvrtiach, opisuje ich charaktery aj nedostatky a predkladá fakty.

Áno, kniha je politická a autor ľavičiar, preto je odôvodnené tvrdiť, že príbeh má tendenciu skĺznuť do kritickej roviny jedného politického spektra, je ale zároveň piesňou o nevine dvoch ľudí, ktorí sa ocitli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Čo sa týka tendenčnosti, autor je tendenčný do takej miery ako napr. Jack London, ktorého mi svojim štýlom písania v tomto románe dosť pripomína.

SINCLAIR, U.: Boston. 2. vyd. Praha : Svoboda, 1970. 778 s.