Ľadová spoločnosť - Nová epocha XXI.: Maska toho druhého

Le Masque de l'autre (FR 2005)

Dvadsiaty prvý zväzok cyklu Nová epocha (Nouvelle époque) s názvom Maska toho druhého (v origináli Le Masque de l'autre, 2005) od francúzskeho vizionára Georga-Jeana Arnauda nás opäť vťahuje do mrazivého a paranoidného sveta, v ktorom si nikto nemôže byť istý ani vlastnou identitou, nieto ešte identitou svojich nepriateľov. Po haváriách, kybernetických útokoch a zlyhávajúcej infraštruktúre z predchádzajúcich častí sa Arnaud v tomto diele sústredí na psychologickú hru mačky s myšou. Do popredia vystupujú otázky moci, manipulácie a vzťahu človeka k pokročilej, takmer autonómnej technológii.

Georges Jean Arnaud: Maska toho druhého

Le Masque de l'autre (2005)

Záhada vo vraku: Skutočný Veľmajster alebo len bábka?

Jednou z nosných záhad tohto románu je identita muža zachráneného z vraku zrútenej vzducholode. Táto osoba, pracovne označená len ako „záhadný X“, vzbudzuje obrovské podozrenia a rozbieha spravodajskú nočnú moru. Je tento ťažko zranený a zatiaľ nekomunikujúci muž skutočne obávaný Lascasas, Veľmajster Kasty juhu?

Odpoveď sa hľadá len veľmi ťažko. Arnaud majstrovsky využíva motív klamlivého vzhľadu – zranený má totiž na tvári masku, ktorá presne zodpovedá vzácnym a zriedkavým fotografiám samozvaného Najvyššieho majstra Výhybkárov. Tento prvok vyvoláva kľúčové strategické otázky:

• Skrýva sa za maskou skutočný, oslabený diktátor, ktorý haváriu prežil a teraz je zraniteľný?
• Ide o nastrčeného, fanatického dvojníka, ktorý má zmiasť politických protivníkov a vyvolať falošný pocit bezpečia?
• Akú hru hrajú politické elity, keď ani tvár najvyššieho vodcu nie je jasným dôkazom jeho totožnosti?

Zranený muž tak zostáva tichou, no mimoriadne výbušnou hrozbou pre celé politické usporiadanie. Kým neprehovorí, nikto nemôže naplánovať ďalší politický alebo vojenský ťah.

Kybernetickí duchovia na palube Posvätnej lokomotívy

Kým na politickej scéne vládne neistota ohľadom fyzických osôb, Kurty na palube Posvätnej lokomotívy (Božej lokomotívy) čelí oveľa surreálnejšiemu problému. Vo chvíli, keď si myslel, že sa definitívne zbavil ťažkopádneho vplyvu svojho zosnulého otca – krutého piráta Kurtsa – ukazuje fantastický stroj svoju vlastnú, nevyspytateľnú vôľu.

Na úzkych, kovových chodbách obrovskej lokomotívy Kurty bezmocne a s narastajúcou hrôzou sleduje bizarné digitálne divadlo. Priamo pred jeho očami sa jeho vlastný hologram stretáva a interaguje s hologramom piráta Kurtsa, jeho „virtuálneho“ otca. Tieto digitálne prízraky a prepracované simulácie dokazujú, že palubný počítač Mylord nefunguje len ako poslušný nástroj, ale má vlastnú, temnú agendu. Kurty netuší, aký je zmysel týchto projekcií, ani čo tým umelá inteligencia sleduje. Ešte hrozivejšie je však jeho uvedomenie si vlastnej bezmocnosti – stráca prehľad o tom, kto je skutočným a absolútnym pánom tohto oceľového leviatana. Boj človeka proti stroju, ktorý dokáže simulovať samotných ľudí a ich spomienky, tu dosahuje svoj psychologický vrchol.

Záchrana komunikácie: Návrat k analógovej minulosti

Tretia, nemenej dôležitá línia románu sa venuje zúfalému boju o globálnu komunikáciu. Celá severná pologuľa je paralyzovaná biologizovaným softvérom pochádzajúcim z mesačných trosiek Altaja, ktorý ako neviditeľný vírus prenikol do moderných sietí a ochromil celú infraštruktúru.

Odvážna a neústupčivá vedkyňa Louria Finisterová však prichádza s radikálnym plánom, ako sa z tohto smrtiaceho kybernetického zovretia oslobodiť. Jej iniciatíva si okamžite získa pozornosť najvyšších vojenských miest. Admirál Kinnjone, pragmatický a tvrdý vodca, jej dáva absolútne voľnú ruku a robí jej nevídanú ponuku: ak sa jej podarí obnoviť nezávislé komunikačné systémy, stane sa dočasnou vodkyňou celej Panameriky.

Kinnjonemu je úplne jedno, aké prostriedky a postupy Louria použije, ide mu výlučne o výsledok. Jej plán zahŕňa zúfalé, no geniálne kroky:

• Vzkriesenie systému TSF (Bezdrôtová telegrafia): Návrat k prastarým, čisto analógovým rádiovým a telegrafným komunikačným technológiám z doby dávno pred zaľadnením. Tieto primitívne vlny sú totiž imúnne voči sofistikovanému altajskému biologickému vírusu.
• Využitie starých kolaborantov: Spoluprácu so zabudnutými špecialistami a počítačovými expertmi starej školy, ktorí rozumejú fundamentom strojového kódu a dokážu mechanicky obísť napadnuté moderné uzly.

Tento technologický krok späť je paradoxne jedinou cestou vpred. Arnaud tým krásne ilustruje, že v boji proti vyspelej, takmer mimozemskej kybernetickej infiltrácii môže byť zhrdzavené pozemské rádio tou najcennejšou zbraňou.

Celkové zhodnotenie

Maska toho druhého je vynikajúci, paranojou presýtený komorný triler, ktorý výborne dopĺňa neskoršiu fázu kánonu Ľadovej spoločnosti. Georges-Jean Arnaud v ňom šikovne kombinuje klasickú politickú konšpiráciu (záhada Lascasovej masky a moci) s hard sci-fi motívmi (holografické vedomie, umelá inteligencia a biologické počítačové vírusy). Kniha jasne ukazuje, že svet Novej epochy už dávno nie je len o fyzickom prežití v stostupňovom mraze. Je to boj o zachovanie vlastnej identity a slobody mysle v čoraz viac kybernetizovanej, kontrolovanej a manipulovanej realite. Ide o mimoriadne inteligentné a napínavé čítanie, ktoré posúva ústredné postavy na samotný okraj ich psychických a intelektuálnych síl.

Poznámky

Celá sága je rozdelená do troch sérií:

1. Ľadová spoločnosť - 62 + 2 zväzkov
2. Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
3. Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov

ARNAUD, G. J.: Le Masque de l'autre. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir, Fleuve Éditions, 2005. 288 s. ISBN 2-265-08024-1