 |
| Gate of Ivrel (Ang. 1976) |
Po celej galaxii sú roztrúsené časopriestorové brány, ktoré vytvorila zaniknutá, ale nie zabudnutá mimozemská civilizácia - Ghálovia, ktorí kedysi dávno šírili teror na stovkách svetov. Nie pre potešenie ducha, ale z hlúposti a rozmaru sa zahrávali s nedotknuteľnými princípmi vesmíru, len aby sami zahynuli a zanechali za sebou Brány, ktoré naplnili ľudí hrôzou a uľahčili cestu tým, ktorí by sa pokúsili zneužiť poznanie Ghálu.
Na jeden z takýchto svetov prichádza tajomná Morgain s jedinou úlohou - zatvoriť Brány a zničiť ich moc.
 |
| Brána Ivrelu (CZ 1993) |
Carolyn Janice Cherryh: Brána Ivrelu | ✮✮✮✮✮ | 27.09.2017
Gate of Ivrel (1976)
Na začiatok trochu off topic: Nočná prebiehala pomerne v pohode, rachotiace stroje vyludzujúce industrial song o sile cca 130dB neúnavne búšili do svojich kovových náprotivkov a vyzerali byť vo forme. Vybral som preto štuple zo svojich uší, nasadil sluchátka, zapol mobil a spusti FBReader. Rozhodol som sa vyskúšať najnovší zásuvný modul v podobe strojového čítania. K dispozícii som mal digitalizovanú verziu Brány Ivrelu od mnou obľúbenej autorky Cherryhovej. Počítal som s tým, že fantasy ako kulisa k rachotu na pozadí je dostačujúce a dosť odľahčené. Chyba... po čase som ten rachot prestal vnímať a ocitol som sa v autorkinom svete...
Pár chybyčiek v čítanom texte najskôr trochu trhalo uši, Voice Reader ženským príjemným hlasom vytrvalo vyslovoval meno hlavného hrdinu Vanya ako Váňa a slovo "aby" s anglickou výslovnosťou, ale zvykol som si. Bol som pripravený na klasickú fantasy. Text síce má tradičnú fantasy štruktúru tolkienovského typu, teda putuje sa odniekiaľ niekam, ale tým všetka podobnosť s klasickou fantasy končí. Podobne ako Le Guinová vo svojom románe Rocannonův svět, napísanom o desaťročie skôr, tu Cherryhová využila aj prvky Science Fiction, a musím uznať, že napísala tak ešte o pár levelov lepší text ako jej kolegyňa. Jedná sa teda o Science Fantasy.
Tých styčných bodov s Le Guinovej svetom Hain je tu viac, Cherryhová však svoje ťažiská presunula trochu inam. Ako predstaviteľka Novej vlny v Science Fiction, čo majú s Le Guinovou spoločné, ťažiskom u Cherryhovej nie sú sociálne ale sociologické vzťahy ako lingvistika, vzájomné dorozumievanie sa navzájom nekompatibilných rás a pod. V tomto príbehu hlavný hrdina nie je archetypálnym Connanovským hrdinom skôr naopak. Jeho prednosťou nie sú svaly a ovládanie zbraní ale vlastnosti ako šľachetnosť, vernosť, sebaobeta a pod. Teda vlastnosti, ktoré predovšetkým u žien zaberajú a preto si ho Morgain aj vyberie. Tým Connanovským archetypom je tu naopak krásna mladá bielovlasá Morgain. Žena inej rasy, s oceľovou vôľou, prechádzajúca bránami postavenými dávnou, už zaniknutou mimozemskou dekadentnou civilizáciou, používajúca moderné zbrane neznámeho typu.
V mojom prípade, príbeh sa počúval príjemne. Postavy sú plastické a vyvíjajú sa. Vzťah medzi hlavným hrdinom a Morgain prebieha viacerými fázami. Svet je uveriteľný. Miesto čarodejov sú tu jednotlivci pochádzajúci zo starej vymretej rasy, miesto drakov a rôznych príšer sú tu živočíchy prenesené z iných svetov, miesto portálov sú tu brány. Skrátka je to Science Fiction tváriace sa ako Fantasy alebo aj naopak. Knižku nemám ešte kompletne vypočutú, zostáva mi ešte asi tretina, napriek tomu si jej už teraz trúfam dať maximálne hodnotenie. Ak ma niečo napadne pri dopočúvaní tohto príbehu počas ďalšej nočnej, prípadne to sem ešte dopíšem. Zatiaľ teda, u mňa vynikajúce...
CHERRYH, C. J.: Brána Ivrelu. 1. vyd. Břeclav : Amos, 1993. 206 s.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára