sobota 13. mája 2023

Ľadová spoločnosť XLV.: Tuláci v hmlách

 

Les Vagabonds des brumes (FR 1989)
Les Vagabonds des brumes (FR 1989)

Štyridsiaty piaty zväzok gigantickej postapokalyptickej série Georgesa-Jeana Arnauda, Tuláci v hmlách (v origináli Les Vagabonds des brumes, 1989), definitívne potvrdzuje žánrovú a vizuálnu transformáciu celej ságy. Čitateľ, ktorý bol desiatky dielov zvyknutý na treskúci mráz, nekonečné biele pláne a tyraniu železničných impérií, sa teraz ocitá v lepkavej, všadeprítomnej hmle roztápajúceho sa sveta. Arnaud tu predvádza to najlepšie z remeselného budovania sci-fi svetov: neponúka len jednoduchú zmenu kulís, ale do hĺbky skúma technologické, logistické a psychologické dôsledky takejto radikálnej klimatickej zmeny. Prechod od „vlakovej“ dystopie k námornému survivalu je logický, neúprosný a plný inžinierskych paradoxov, čo vynikajúco ilustruje neschopnosť starej techniky fungovať v nových podmienkach. Dielo sa tak zameriava na adaptáciu – kto sa neprispôsobí novému, vlhkému svetu, zahynie.


La Compagnie des Glaces XII (2. FR súborná reedícia)
La Compagnie des Glaces XII (2. FR súborná reedícia)

Georges Jean Arnaud: Tuláci v hmlách

Les Vagabonds des brumes (1989)


Zrod novej námornej civilizácie a úskalia Kloseho trhliny

Kým sa gigantický Tichý oceán nezadržateľne zbavuje svojho ľadového panciera, vízie lídrov sa menia. Lien Rag, prezident Kid a Liensun už nesnívajú o nekonečných koľajniciach, ale upierajú svoj zrak k rodiacej sa morskej civilizácii. Na preskúmanie týchto nových, nebezpečných vôd vysiela Kid prieskumnú loď Titan I. Na jej palube sa nachádzajú profesor Klose a Ruydas, ktorí majú za úlohu zmapovať novovzniknutý, rozmrazený morský kanál, príznačne nazvaný Kloseho trhlina.

Na desiaty deň plavby mala loď za sebou už úctyhodných dvetisícpäťsto kilometrov bez toho, aby narazila na vážnejšie prekážky. Každý večer o piatej hodine vysielalo lodné rádio podrobný súhrn denných udalostí, pričom väčšinu tohto času si pre seba zaberal sám Klose, aby priamo komunikoval s Kidom. Jeho hlásenia však vykresľovali zúfalý obraz zanikajúceho sveta. Posádka neustále narážala na preživších, ktorí uviazli pozdĺž zlomovej línie. Klose im mohol len bezmocne radiť, aby sa presunuli na juh k obrovským kolóniám tuleňov sloních. Keď zúfalí ľudia prosili o záchranu, posádka musela odmietnuť – loď bola príliš malá na to, aby poňala viac než tridsať osôb. Reakciou na toto odmietnutie bol často slepý hnev a streľba z pušiek, pri ktorej bol jeden z námorníkov dokonca zranený.

Kid pri počúvaní týchto správ čelil tvrdej realite. Vedel, že potrvá mesiace, kým bude schopný zorganizovať skutočnú pomoc. Veľrybárska loď, ktorú nechal stavať, mala byť spustená na vodu najskôr o rok, a hoci dovtedy mala byť k dispozícii iná, väčšia loď, osud nešťastníkov na zmenšujúcich sa ľadových ostrovoch bol spečatený. Teplota totiž neustále stúpala a v noci už málokedy mrzlo. Svet sa zmenil na vlhké peklo – von sa dalo vyjsť len v hrubom nepremokavom oblečení, pretože z ťažkej, všadeprítomnej hmly neustále stekala voda. Prudké víchrice z čias doby ľadovej postupne utíchali, no nahradilo ich dusno a vlhko.

Tieto nové podmienky priniesli aj nečakané technologické problémy, čo profesor Klose potvrdil vo svojom hlásení na dvanásty deň: „Skúmali sme prúdy. Chystáme sa urobiť malý prienik s motorovým člnom... Keď už hovoríme o motoroch, ten na Titane má tendenciu sa prehrievať. Plavíme sa vo vodách, ktoré majú štyri až päť stupňov nad nulou. Ani nie pred rokom sme mali vonkajšie teploty v priemere mínus päťdesiat... Zdá sa, že inžinieri, ktorí tieto motory navrhovali, sa nad týmto problémom dostatočne nezamysleli. Ešteže sú vyrobené z keramiky a nie z liatiny.“

Boj o nezávislosť: Lode Slnka a stroskotané nádeje

Zatiaľ čo Kid buduje svoje oficiálne loďstvo, Liensun sa pokúša o vlastnú nezávislosť. Na palube zrekonštruovanej uhoľnej lode La Vieille Patache plánuje založiť vlastnú, nezávislú lodnú spoločnosť s názvom Lode Slnka (Cargos of the Sun). Jeho ambície sú však okamžite konfrontované s brutalitou nového sveta. On a jeho vyčerpaná posádka sú nečakane napadnutí zdivočenými jazdcami. Pred istou smrťou ich v hodine dvanástej zachráni práve Kloseho výprava. Po tomto incidente sa Liensun opäť vydáva na neistú cestu smerom k sopke Titan. Hoci mu prezident Kid pragmaticky ponúkne spoluprácu v rámci jeho monopolu, Liensun a jeho ľudia Kidove tvrdé podmienky odmietnu, čím si volia nebezpečnú, no slobodnú cestu.

Príroda však nešetrí nikoho a inžinierske plány na záchranu často končia fiaskom. Na obrovskom lešení v ázijských horách sa horúčkovito stavia niekoľko systémov lanoviek, ktoré by mali spojiť izolované body rozpadajúcej sa spoločnosti. Paralelne s tým sa pripravuje aj riečna doprava. Krehká rovnováha sa však zrúti, keď masy vody z roztopeného ľadu pretrhnú prírodnú hrádzu. Následná ničivá vlna a masívny zosuv bahna spôsobia, že pracne pripravené riečne člny beznádejne uviaznu v hustých nánosoch.

Rozdelené cesty: Návrat do chladu a orbitálne krízy

Uprostred tohto geografického a spoločenského rozvratu sa formuje nesúrodá skupina pátračov. Lien Rag, Yeuze, Ann Subaová, Farnell a Gdami sa spoločne vydávajú na strastiplnú cestu na východ. Konfrontácia s meniacim sa, roztápajúcim sa svetom však na každého z nich pôsobí inak. Yeuze, bytostne spätá so starým rádom a mocenskými štruktúrami ľadových plání, si uvedomuje, že vodný svet nie je jej doménou. Hneď po prechode prvou stanicou urobí rázne rozhodnutie: opúšťa skupinu a rozhodne sa vrátiť do známeho chladu, ľadu a pretrvávajúceho súmraku. Jej cieľom je prejsť cez nehostinné územia Sibírskej a Transeurópskej spoločnosti, aby sa vrátila na čelo svojej domovskej Panamerickej spoločnosti a opäť prevzala jej riadenie, kým je to ešte vôbec možné.

A zatiaľ čo sa na Zemi ľudstvo brodí v hmle, blate a stúpajúcich oceánoch, tam hore, v mrazivom vákuu v útrobách obrovského organického satelitu S.A.S., čelí Gus úplne novým, nešpecifikovaným ťažkostiam pri záchrane Hviezdneho tela. Osud planéty zostáva zavesený na vlásku medzi topiacim sa ľadom a umierajúcim vesmírnym tvorom.

Poznámy

31. zväzkom vydavateľ Ivo Železný ukončil vydávanie Ľadovej spoločnosti. Ďalšie zväzky, sú prekladané amatérsky, 32. - 43. zväzok bendáskom.

Tento zväzok doposiaľ preložený nebol.

36. zväzkom končí originálna séria v rámci edície Anticipation vydavateľstva Fleuve Noir. Ďalšie zväzky sú vydávané už ako súčasť reedície v edícii Fleuve Éditions toho istého vydavateľstva.

Celá sága je rozdelená do troch sérií:

  1. Ľadová spoločnosť - 62 zväzkov
  2. Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
  3. Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov

ARNAUD, G. J.: Les Vagabonds des brumes. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir: Fleuve Éditions, 1989. 192 s. ISBN 2-265-04063-0

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára