 |
| Slovania v dávnej minulosti (SK 2020) |
Od najstarších písomných správ o predkoch Slovanov rozoberá autor postupne Venedov, Antov, východných i západných Slovanov, pobaltských Slovanov atď. Ich osídlenia, spoločenské zriadenia v akých žili, slovanské opevnenia a hrady. Čomu sa venovali, ako vyzerali, aké mali zvyky a náboženské predstavy. Potom postupne uvádza jednotlivé štátne útvary, ktoré Slovania v dávnej minulosti vytvorili od Samovej ríše, Českomoravské kniežatstvá, Poľské kniežatstvá, Bulharské cisárstvo, ale aj prvé Srbské a Chorvátske štátne útvary. Jednotlivých vládcov a ich osudy.
 |
| Slovania v dávnej minulosti (SK 1950) |
Nikolaj Sevastjanovič Deržavin: Slovania v dávnej minulosti | ✮✮✮ | 07.05.2021
Славяне в древности (1946)
Napriek obnovenému vydaniu z roku 2020 Eko-konzultom, je táto kniha už dosť zastaralá. Originál vyšiel v roku 1946 a aj napriek citáciám historikov z 19. storočia je dosť poplatná dobe. Deržavin bol totiž stúpencom marrizmu (podľa N . J. Marra), čo bol smer mixujúci marxistické triedne hľadisko vývoja jazyka s biblickými prvkami. Dávni predchodcovia Slovanov sú v tomto prípade odvodzovaní od Noemovho syna Jafeta a ich pohanské obdobie je označované za jafetské.
Napriek tomu, že Deržavin nie je stúpencom autochtónnej teórie o pôvode Slovanov, určité myšlienky týmto smerom sú u neho badateľné. Za priamych predchodcov Slovanov totiž označuje Venedov a Antov. Inak sa však pridržiava tradičných stereotypov, oblečených do triedneho hľadiska marxistickej filozofie.
Pomerne dobre a dosť obšírne tu autor spracoval grécke, rímske, latinské, staršie nemecké a staršie české pramene. Ak si teda odmyslíš tú povinnú ideologickú omáčku. Zaujala ma však mytológia jednotlivých slovanských národov. Chvíľami akoby som čítal niektorý z románov od Juraja Červenáka :) O panteón Bohov v tomto prípade ani tak nešlo, ale to množstvo rôznych prevažne temných besov, škriatkov, domovikov, stríg, kikimor a nadôvažok v rôznych jazykových mutáciách, tu autor uviedol úctyhodný počet. Pre istotu ich podľa všetkého zaradil medzi povery zaostalého pracujúceho človeka, keď dodáva, že u dnešného moderného socialistického človeka už nemajú miesto ;)
Knižku úplne nezavrhujem, nájdeš v nej pomerne dosť informácií z histórie do cca 11. storočia s opisom aj globálnych vzťahov i keď z trochu pri-ohnutého uhla pohľadu. Napr. Veľká Morava a udalosti s ňou späté vyznieva plastickejšie v kontexte s globálnymi udalosťami v tom čase okolo Byzancie, Bulharska, Franskej ríše a ich politickými záujmami. A okrem toho, kniha je tak trochu kuriozitou, vďaka už prekonanej teórii N. J. Marra.
Poznámky
 |
| Nikolaj Sevastjanovič Deržavin (* 3. December 1877 Preslav, Tauridská gumernia, ZSSR – † 26. Február 1953 Leningrad, ZSSR) |
Николай Севастьянович Державин (3. decembra 1877, Preslav, Tauridská gubernia - 26. februára 1953, Leningrad) - sovietsky filológ-slavista a historik, akademik Akadémie vied ZSSR (1931), riadny člen APN RSFSR.
Narodil sa v dedine Preslav v okrese Berďansk v Tauridskej gumernii, ktorého väčšinu obyvateľstva tvorili bulharskí prisťahovalci; preto sa od detstva zaujímal o bulharský jazyk a kultúru.
Počas vojnových rokov sa aktívne venoval spoločenským aktivitám v duchu krátkodobého stalinistického panslavizmu, bol členom Antifašistického a všeslovanského výboru a členom redakčnej rady časopisu Slovania. Deržavin bol doktorom na Sofijskej univerzite (1944) a čestným členom Bulharskej akadémie vied (1946).
Bol zanieteným zástancom marrizmu.
Marrizmus - (podľa sovietskeho lingvistu N. J. Marra) pseudomarxistický smer v sovietskej jazykovede, zdôrazňujúci nesprávne tézy o nadstavbovom charaktere a triednosti jazyka.
DERŽAVIN, N. S.: Slovania v dávnej minulosti. 2. vyd. Bratislava : Eko-konzult, 2020. 248 s. ISBN 978-80-8079-262-6
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára