piatok 7. marca 2025

Ľadová spoločnosť - Nová epocha XXIV.: Posledný prelud

 

Ultime mirage (FR 2005)
Ultime mirage (FR 2005)

Dvadsiatym štvrtým zväzkom cyklu Nová epocha (Nouvelle époque) s názvom Posledný prelud (v origináli Ultime mirage, 2005) sa uzatvára nielen táto konkrétna podséria, ale aj celá monumentálna, bezmála stozväzková literárna freska Georgesa-Jeana Arnauda. Siahodlhá sága o Ľadovej spoločnosti, ktorá sa v priebehu desaťročí rozrástla na takmer 99 zväzkov (vrátane pôvodnej série a kroník), tu nachádza svoje finále. Tento záverečný román je rozlúčkou so svetom, ktorý dodnes zostáva jedným z najväčších eposov v celej histórii vedeckej fantastiky, a to nielen vo francúzskom, ale aj v celosvetovom kontexte. Arnaud nestavia lacný, hollywoodsky happy end. Namiesto toho balansuje na hrane medzi roztápaním planéty a nezadržateľným návratom ľadu, pričom uzatvára mnohé kľúčové dejové línie, no podobne ako v skutočnom živote, necháva niektoré otázky nezodpovedané a otvovrené interpretácii.

Georges Jean Arnaud: Posledný prelud

Ultime mirage (2005)


Ozveny minulosti a pomsta Posvätnej lokomotívy

Jedným z najsilnejších a najviac nostalgických motívov tohto záverečného dielu je priamy návrat k samotným koreňom ságy. Kurty, ktorý sa nachádza na palube legendárnej Posvätnej (pirátskej) lokomotívy, je definitívne pohltený nezlomnou kybernetickou vôľou svojho zosnulého otca, piráta Kurtsa. Jeho poslednou, epickou misiou je pomsta, ktorá siaha hlboko do histórie pôvodnej série.

Kurty organizuje nemilosrdnú popravu piatich Anarchov – diktátorov z Bakuningradu. Títo mocipáni boli zodpovední za smrť Floy Sadonovej, niekdajšej prezidentky bývalej Transeurópskej spoločnosti, ktorú mnohí kritizovali pre jej uvoľnené mravy, no ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou formovania tohto sveta. Lokomotíva a jej posádka nepoznajú zľutovanie. Arnaud tu výborne demonštruje, ako vyzerá vyjednávanie z pozície absolútnej, drvivej oceľovej sily. Atmosféru tohto stretu dokonale vystihuje nasledujúci dialóg, v ktorom je diktátorom dané ultimátum:

„Čo ponúkam? Vymením ich životy za váš pokoj a pohodu v tomto krásnom, luxusnom vlaku. Po oslobodení GSS sa nebudete musieť báť ani mňa, ani Lokomotívy.“ 
„Nie som pripravený vám dôverovať. Oni neprídu, ale vy môžete ísť za nimi.“ 
„A vojsť do pasce, ktorú ste nastražili vy a vaši komplici? Je mi ľúto, ale máte len pár hodín na to, aby ste si užili tento nádherný vlak. Len pár hodín na to, aby ste sa uchýlili do vlaku druhej triedy. Ak si vyberiete luxusný vlak, zničíme ho. Už nemáte právo žiť tak honosne. Ďalšia vec: buď prepustíte väčšinu svojich poskokov, alebo ich postihne osud. Voľba je na vás. Odporúčam vám vlakovú stanicu Nábrežie suvenírov.“

Je to scéna plná chladného cynizmu, kde luxus starého sveta definitívne prehráva s tvrdou realitou prežitia.

Pád hrdinu: Lien Rag a maska supa

Kým Kurty sa stáva nástrojom fyzickej pomsty, osud Liena Raga – ústrednej a pravdepodobne najdôležitejšej postavy celého multicyklu – naberá hlboko tragické a surreálne kontúry. Uprostred nehostinného pohoria Ánd sa podarí dokončiť opravy poškodenej vzducholode. Nasledujú prvé, mimoriadne nebezpečné skúšobné lety, no skutočná dráma sa odohráva priamo na jej palube.

Lien Rag je stále ukrytý v útrobách tohto vzdušného obra, no jeho myseľ je už dávno niekde inde. Záchrana sveta, politika či osud jeho priateľov mu zrejme vôbec nerobia ťažkú hlavu. Definitívne podľahol svojmu alter egu a pohlcujúcemu šialenstvu. S novou "supou hlavou" (prirastenou maskou Veľmajstra Lascasa) pôsobí absolútne enigmaticky a desivo. Svoje skutočné zámery odmieta odhaliť komukoľvek, dokonca aj svojim najbližším komplicom. Tí, vydesení jeho stavom a stratou akejkoľvek racionálnej komunikácie, ho nakoniec plánujú ponechať napospas jeho vlastnému osudu. Pre Liena Raga je to trpký, no vzhľadom na dekády strádania a utrpenia azda nevyhnutný koniec – hrdina, ktorý chcel zachrániť svet pred monštrami, sa sám stal jedným z nich.

Definitívne zúčtovanie s Altajom

Paralelne s pozemskými drámami graduje aj vedecká linka, ktorá hýbala druhou polovicou Novej epochy. Panamerická vedkyňa Louria Finisterová a Edgon Kowning, bývalý podvodník s brilantnou mysľou, stoja na prahu epochálneho objavu.

Sú na pokraji dešifrovania a neutralizácie prastarého vírusu, ktorý už celé stáročia poškodzoval, manipuloval a paralyzoval pozemské počítačové a komunikačné siete. Zisťujú, že tento vírus nebol náhodný, ale pracoval výlučne v prospech umelej inteligencie a biologizovaného softvéru, ktorý sa autonómne vyvinul na kúsku explodovaného Mesiaca zvanom Altaj. Ich boj je symbolickým odstrihnutím Zeme od toxického vplyvu vesmíru a snahou vrátiť kontrolu nad planétou späť do rúk (hoci chybujúcich) ľudí.

Záverečné zhodnotenie: Prelud na konci cesty

Posledný prelud je dôstojným, no zádumčivým zakončením diela, ktoré nemá v literatúre obdoby. Georges-Jean Arnaud sa nesnažil o utópiu. Jeho Ľadová spoločnosť vždy stála na surovosti, inštinkte prežiť a na fakte, že akékoľvek ľudské impérium – či už postavené na teple, alebo na ľade – je odsúdené na korupciu a pád.

Posledná kniha je presne taká ako celá sága: drsná, nekompromisná a plná fascinujúcich obrazov (zúfalý Lien Rag vo vzducholodi, pomstychtivá lokomotíva). Arnaud nám zanecháva svet, ktorý sa možno zbavil niektorých svojich démonov z Altaja a Bakuningradu, no stále zostáva spútaný ľadom a oceľou. Sériu uzatvára melancholické poznanie, že mier a stabilita sú v tomto univerze skutočne len posledným, nedosiahnuteľným preludom.

Poznámky

Celá sága je rozdelená do troch sérií:

  1. Ľadová spoločnosť - 62 + 2 zväzkov
  2. Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
  3. Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov

ARNAUD, G. J.: Ultime mirage. 1. vyd. Paris, France, Fleuve Noir, Fleuve Éditions, 2005. 288 s. ISBN 2-265-08027-6

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára