 |
| Edmund Fry: Pantographia (Angl. 1799) |
Tartária sa tu spomína ale nie v súvislosti s Bukvicou. Tá je tu síce neúplná ale zasa nemá nič spoločné s Tartáriou. Ako to teda je?
Najskôr však anotácia ku knihe:
Hlavným – naozaj odborným – cieľom tejto práce je poukázať na to, že pôvodný jazyk ľudstva bol jeden. Autor nadhadzuje aj otázku, akého bol tento – pôvodne jediný jazyk všetkého ľudstva – pôvodu, ale k jeho cti treba povedať, že hoci ponúka dve základné alternatívy, nevnucuje ani jednu. Edmund Fry dáva na zváženie, či prvý jazyk bol pôvodom z Nebies, alebo akýmsi produktom ľudského úsilia. Z celkového kontextu vyplýva, že autor je presvedčený o správnosti prvého variantu, ale – ako sme už uviedli – nijako svoj pohľad nevnucuje. Názov knihy PANTOGRAPHIA je naozaj vhodný – podkladom myšlienky je totiž presvedčenie, že všetky dnes (teda v jeho čase) existujúce jazyky sú iba viac alebo menej vzdialenou kópiou prapôvodného, kedysi jediného jazyka.
Toľko anotácia. Nasleduje pár mojich poznatkov...
 |
| Edmund Fry |
Edmund Fry (1754-1835)
Narodil sa v roku 1754 v Bristole (Anglicko). Zomrel 25. decembra 1835 v Londýne. Bol zakladateľom typografie a výrobca čokolády.
 |
| Pantografia (SK 2020) |
Edmund Fry: Pantografia | ✮✮✮✮
Pantographia (1799)
Knihu vydalo občianske združenie Tartaria, ktoré má na svojom konte aj vydania Chinevičových Slovansko-Árijských véd. Knihu Edmunda Frya Pantographia zaradilo do svojho edičného plánu kvôli podpore svojich tvrdení ohľadom starobilosti písma Slovanov, v ich podaní Slovienov a zmienke o Tartárii v samotnej knihe. Tento počin im však očividne úplne nevyšiel.
Pre lepšie pochopenie textu, vkladám ho do dobového kontextu. V čase vydania roku 1799 sa odohral Brumairový prevrat Napoleona Bonaparta, čím ukončil vládu Direktória a skončila sa tak Veľká francúzska revolúcia. Francúzsky kapitán Pierre-François Bouchard našiel v egyptskej dedine Rosette kamennú dosku s vytesaným textom, ktorá pomohla rozlúštiť egyptské hieroglyfy. Mimo iných sa narodil v tomto roku Honoré de Balzac či britská botanička Anna Atkinsová.
Autor originálu encyklopedického rozsahu sa snažil vložiť do svojej knihy všetky vtedy známe a jemu dostupné písma a jazyky. Je ich tu naozaj veľa aj s ukážkami textov po prepise do latinky. Najväčšie zastúpenie majú rôzne variácie chaldejčiny, hebrejčiny, perzštiny, feničtiny, gréčtiny, sýrčiny a samozrejme angličtiny a sasčiny. Spomína tu okrajovo aj ázijské jazyky ako japončinu či čínštinu, rôzne indiánske jazyky a jazyky vtedajších kolónií. Nezabúda ani na slovanské písma a jazyky. Sclavonian je však v preklade Vladimíra Lauberta prekladané ako Slovienčina. Špeciálne u tohoto písma sú badateľné slovanské Bukvice. Bohužiaľ v knihe nie sú kompletné, malo by ich byť 49, v knihe ich však je len 36 a ako Bukvice nie sú označované. Kompletná však je ruská či staroruská Azbuka v knihe uvádzaná zvlášť ako Russian. V knihe sa nachádzajú aj ďalšie ukážky slovanských jazykov a písma ako napríklad staročeština, srbština, chorváčtina a pod.
 |
| Pantographia (fragment) |
Zaujali ma tu ukážky dvoch písiem a jazykov. Fínčinu autor uvádza ako zmes nordických a slovanských jazykov, v ukážke sa dá identifikovať niekoľko známych slov. Prekvapením bol aj slovanský jazyk tzv. Novej Zeme. Autor túto lokalitu však bližšie nešpecifikuje. [Edit: Súostrovie v Severnom ľadovom oceáne, rus. Novaja Zemľa]
Keďže občianske združenie Tartaria sa špeciálne zameriava na túto historickú oblasť a vo svojich článkoch či S-A védach tvrdí, že táto védická dŕžava bola síce multietnická ale prím v nej hrala biela rasa slovanského pôvodu bol som zvedavý, čo na to občianskym združením prezentovaný Edmund Fry. No teda... Uvádza tu 4 typy tartarského písma a 3 texty po prepise do latinky. Ani jedno z tých písiem nie je slovanské. Prvá ukážka sa najviac podobá písmu arabskému a podobne vyzerajú aj ostatné 3 typy i keď sú od toho prvého odlišné. Vyvoď si teda z toho záver, aký chceš.
Knihu napriek tomu, že je anachronická a zastaralá považujem za veľmi cennú. V dobe, kedy ju pôvodný autor písal neboli ešte rozlúštené egyptské hieroglyfy a archeologický boom bol otázkou nasledujúceho storočia. V knihe je uvádzaných niekoľko stoviek typov písma a ukážok textu. Niektoré jeho tvrdenia sú dosť problematické. Slovanskú Hlaholiku a Cyriliku kladie niekam do prvých storočí nášho letopočtu, dokonca až do čias Krista. Taktiež tvrdí, že pôvodný jazyk ľudstva bol len jeden a že jednou z jeho štyroch následných variácií bola Sclavonian - Slovienčina (podľa autora prekladu). Uvádza tu aj také perličky ako napr. Filozofštinu (umelý jazyk súdobých filozofov, ktorý sa neujal), Hotentočtinu, či Hunčinu.
Súčasťou knihy je aj mierne ideologický komentár prekladateľa Vladimíra Lauberta, ktorý sa snaží dovysvetliť niektoré údaje z knihy. Suma sumárum napriek tomu: veľmi dobrý počin. Ale hlavne ako svedectvo o poznaní doby z čias písania originálu.
FRY, E.: Pantografia. 1. vyd. TARTARIA, 2020. 356 s. ISBN 978-80-972265-7-2
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára