Ledová společnost XIV.: Velrybí lidé

 

Les Hommes Jonas (FR 1983)

Štrnásty zväzok kultovej francúzskej postapokalyptickej ságy Ľadová spoločnosť (v českom preklade Ledová společnost), román Velrybí lidé (v origináli Les Hommes Jonas z roku 1983, české vydanie 1995), prináša preživším zľadovateného sveta ďalšiu porciu existenciálnych bojov a bizarných environmentálnych prispôsobení. Dejovo nadväzuje priamo na dianie v stratenej "Stanici fantómov", no celkovo neprináša nič zásadne prevratné a nevybočuje z už trochu vyjazdených (alebo skôr vyľadnených) koľají. Román hodnotím ako čistý priemer.

Ledová společnost XIV.: Velrybí lidé (CZ 1995)

Georges Jean Arnaud: Velrybí lidé | ✮✮✮ | 12.10.2008

Les Hommes Jonas (1983)

V uviaznutej Stanici fantómov (bývalej North Pacific Icefeld Station) sa napĺňa jeden z najdôležitejších cieľov ságy: glaciológ Lien Rag a jeho hybridný telepatický syn Jdrien sú konečne po dlhom čase fyzicky spolu. Napriek očakávaniam je však ich vzťah mimoriadne vlažný a skomplikovaný sieťou vzťahov.

Spoločnosť im totiž robí Yeuse, o ktorú sa rozpúta tiché súperenie. Lien žiarli na lovca Warka, ktorý udržiava s Yeuse intímny vzťah. Sexuálna dynamika tu opäť naberá pre Arnauda typický, mierne perverzný a "pulpový" rozmer. Zodpovednosť zaň preberá malý Jdrien. Ako polovičný Človek z chladu (Ryšavec) má svoju sexualitu vyvinutú oveľa skôr ako bežní ľudia z Tepla a netají sa tým, že ho Yeuse silne sexuálne priťahuje. Navyše, vďaka svojim schopnostiam Jdrien priamo číta a "pozoruje" myšlienky svojho otca presne vo chvíľach, keď si to Lien s Yeuse (po Warkovom odchode) konečne rozdáva.

Skupinu čoskoro zasiahne strata, keď starý Pavie prirodzene umiera. Tlak na únik z tejto mŕtvej zóny narastá a Wark, zručný praktik, prichádza s kacírskeho nápadom. Postaví ľahké sane (respektíve plachetnicu na lyžiach), ktoré dokážu využiť vietor a nepotrebujú žiadne koľajnice. Ostatní zaryto protestujú. Lien, Yeuse a najmä neokatolícky brat Peter to vnímajú ako psychologické rúhanie – vo svete železníc je totiž akýkoľvek presun a cesta mimo oceľových koľají hriechom a čistou samovraždou. Warka to však nezastaví. Nenechá sa prehovoriť a zaháji na saniach svoju osamelú a nebezpečnú cestu priamo po ľadovci smerom do Kaempolisu, zanechajúc ostatných v stanici.

Tlak v Kaempolise a únos Harla Merna

Zatiaľ čo Wark uháňa po ľade, vládca Spoločnosti morského ľadovca – Trpaslík Kid – čelí politickej kríze, a to napriek pozitívnym ekonomickým ukazovateľom. Kid síce dostáva informácie, že kurz ich "kalórie" stúpa a produkcia tulenieho oleja vynáša, no jeho dočasné hlavné mesto Kaempolis sa stáva čoraz viac neovládateľným. Bežní ľudia stále váhajú a boja sa osídľovania nestabilného morského ľadovca, a do toho Kidov doterajší spojenec-konkurent Mikado preventívne predáva svoje akcie.

Vzťahy medzi Kidom a silnou Gildou harpunárov sa zhoršujú. Situácia exploduje práve vo chvíli, keď do mesta po ľade (mimo koľajníc) dorazí Wark na svojich saniach. Tento úkaz – doprava bez železnice – vyvolá v populácii údes, šok a okamžitú revoltu. Gilda harpunárov využije chaos, zajme Kida a zrealizuje prevrat. Kid sa však vďaka svojej prezieravosti poistil. Uzdravil vzťahy s konkurenčnou Gildou lovcov tuleňov, ktorí ho v kritickej chvíli vyslobodia, čím sa situácia v meste dostáva do zúfalého, patového stavu a Kid je donútený Warka preventívne uväzniť.

Do tohto chaosu sa snaží dostať aj geniálny vedec Harl Mern, ktorý bol vyhnaný z Transeurópskej spoločnosti. Cestuje smerom k Spoločnosti morského ľadovca, no kvôli nedostatku peňazí a víz na vstup zostáva zablokovaný na hraniciach v Amertume Station. Po niekoľkých týždňoch čakania nadviaže kontakt s neznámym človekom a záhadne zmizne – vysvitne, že bol unesený a odovzdaný fanatickým Neokatolíkom.

Veľrybí "Jonášovia" a záchrana z útrob

Dej vrcholí späť pri Liena Ragovi, ktorý u Stanice fantómov objavuje prvé mŕtve telo veľryby, a v ňom dôkazy o mŕtvych ľuďoch. Veci naberú drastický spád, keď k stanici nečakane "prifrčí" po železnici hliadka po zuby ozbrojenej Lady Diany z Panamerickej spoločnosti. Jej jediným cieľom je získať späť telepatického chlapca Jdriena.

Lien, Yeuse a Jdrien sa ukryjú (pričom brat Peter sa radšej vzdá, hoci ich úkryt hrdinsky neprezradí). Kým ich Panameričania zvierajú v obkľúčení, na scénu vstupuje nový, fantastický prvok sveta: Veľrybí ľudia, tzv. "Jonášovia". Sú to jedinci prispôsobení životu priamo v dutinách obrovských živých veľrýb, plávajúcich pod ľadom. Zaujímavým a mierne komickým world-buildingovým detailom z ich symbiotického života je drogové opojenie na báze hélia, ktoré veľrybí ľudia získavajú priamo z dýchacieho ústrojenstva svojho hostiteľa (koniec koncov, ako píše jeden recenzent: "čo majú v tom oceáne robiť, len čumieť do vody?").

Jonášovia im nakoniec pomôžu. Presvedčia Liena, Yeuse a Jdriena, aby vstúpili do voľných dutín v ďalších veľrybách. Tí (po dlhom rozhodovaní a vďaka Jdrienovmu telepatickému nátlaku na Panameričanov) nastupujú do gigantického cicavca. Veľryba s nimi vyráža pod ľad a uniká presile, aby ich bezpečne prepravila k miestu, odkiaľ sa už vlakom konečne dostanú do Amertume Station.

Záverečné zhodnotenie

Velrybí lidé je klasickou arnaudovskou epizódou plnou prežitia, politických intríg a trochu zvrátenej sociálnej dynamiky. Autor tu ďalej prehlbuje náboženský fanatizmus, odhaľuje strach zo straty koľajníc a ponúka kreatívnu "veľrybiu ponorku" ako formu dopravy. Bohužiaľ, deju trochu chýba silnejší centrálny konflikt a stretnutie Liena a Jdriena neprinieslo očakávanú katarziu, ba skôr mierne rozčarovanie zo "špehovania" intímností. Je to remeselne dobre zvládnutý, no vyslovene prechodný a priemerný diel, ktorý sériu udržiava v chode, ale ničím zásadným nevybočuje z tieňa predošlých kníh.

ARNAUD, G. J.: Velrybí lidé. 1. vyd. Praha : Najáda, 1995. 232 s. ISBN 80-85632-29-2