Ledová společnost XXIX.: Mauzoleum pro lokomotivu

Mausolée pour une Locomotive (FR 1986)

Dvadsiaty deviaty zväzok francúzskej postapokalyptickej ságy Ľadová spoločnosť (v českom preklade Ledová společnost), román Mauzoleum pro lokomotivu (v origináli Mausolée pour une Locomotive z roku 1986, české vydanie 1997), predstavuje ďalšiu ponurú kapitolu v Arnaudovom univerze, kde sa hranice medzi technológiou, biológiou a čistým hororom definitívne stierajú. Tento zväzok je v podstate komorným, no mimoriadne intenzívnym thrillerom, ktorý sa odohráva na pozadí chladnúcej politickej vojny medzi gigantmi, pričom vrcholí v pasci, kde „mauzóleum“ nie je len metaforou pre staré vlaky, ale pre samotnú prežívajúcu civilizáciu.

Ledová společnost XXIX.: Mauzoleum pro lokomotivu (CZ 1997)

Georges Jean Arnaud: Mauzoleum pro lokomotivu

Mausolée pour une Locomotive (1986)

Dej sleduje dve kľúčové línie, ktoré sa osudovo pretínajú v prekliatej stanici Gravel Station.

Na jednej strane máme železničného tuláka Gusa (Lienty Ragus), mrzáka bez nôh, ktorého posadnutosť po Concrete Station (stanici, kde sa ťažil piesok na výrobu „zakázaného“ betónu) nadobúda takmer mystický rozmer. Gus počas svojho pátrania narazí na Bibi, riaditeľku potulného cirkusu. Bibi nie je len obyčajnou manažérkou – je posadnutá hľadaním bizarných vlkodlakov, ktorých chce začleniť do svojho morbidného programu. Podľa jej informácií sa tieto tvory nachádzajú práve v Gravel Station. Dvojica sa vydáva na nebezpečnú výpravu, netušiac, že ich cieľom je v skutočnosti pasca.

V samotnej stanici Gravel Station medzitým bojuje o život Yeuze so svojím tímom. Prežili tu len ona a jej spoločník Engol; všetci ostatní členovia výpravy, vrátane Enriqueho, zahynuli strašnou smrťou a stali sa potravou pre miestnu populáciu zmutovaných „vlkolakov“. Tieto tvory nie sú len obyčajnými predátormi – vznikli nepochopiteľným, obludným krížením rôznych živočíšnych druhov, čo z tejto lokality robí jednu z najnebezpečnejších zón v celej sérii. Keď sú Yeuze a Engol na pokraji síl a stratili akúkoľvek nádej, v hodine dvanástej prichádzajú na scénu Gus s Bibi a vďaka nečakanej súhre okolností ich zachraňujú.

Politická šachovnica: Stret dvoch mocností

Zatiaľ čo sa postavy krvavo prebíjajú v „mauzóleu“ staníc, vo vyšších politických kruhoch sa hrá sofistikovanejšia, no nemenej krutá hra. Po skončení vojny medzi Kidovou Spoločnosťou morského ľadovca a Panamerickou spoločnosťou sa vzťahy stabilizovali, no len navonok.

Osobné stretnutie prezidenta Kida a Lady Diany v provincii Antarktída je toho dôkazom. Diana, zdecimovaná nadváhou a chorobou, sa pohybuje už takmer výlučne na elektrickom vozíku, no jej mocenský apetít zostáva nenásytný. Obaja lídri sa stretávajú v paralelne zaparkovaných špeciálnych vlakoch, pričom každý z nich využíva mechanické prostriedky na zamaskovanie svojich slabostí – Kid používa invalidný vozík nie zo zdravotných dôvodov, ale aby opticky dorovnal svoju nízku postavu voči ostatným. Ich dialógy sú čistou esenciou arnaudovského cynizmu: „Jedného dňa budeš musieť prísť do New York Station... to by mi ušetrilo túto dlhú a únavnú cestu,“ hovorí Diana, zatiaľ čo Kid pragmaticky podotýka, že jej ide len o kontrolu vlastných území. Ich dohovory o stavbe legendárneho Tubusu, ktorý by mal spojiť oba póly planéty, sú len prázdnymi frázami v tieni blížiacich sa nových konfliktov.

Psychologická erózia a morálny rozklad

Arnaud v tomto diele brilantne vykresľuje postupný rozklad morálky u preživších. Vzťah medzi Yeuze a Engolom je zbavený akýchkoľvek romantických nánosov. V situácii, keď ich fyzicky ohrozujú vlkolaci a psychicky duševná nerovnováha z izolácie, sa sex stáva len nástrojom na ventiláciu frustrácie.

Scéna, v ktorej Yeuze chladnokrvne vysvetľuje Engolovi, prečo spala s Enricom („Nebol dôvod, aby nedostal to, čo ty“), je mrazivým odrazom reality Ľadovej spoločnosti. Nie je tu miesto pre nehu či vernosť, len pre „spoluprácu“ v kaši, do ktorej ich dostal krutý osud a nedostatok zdrojov.

Jdrienova cesta k Veľkému Lamovi

Súbežne sledujeme Jdriena, ktorý v Kendohare podstupuje duchovnú skúšku. Stretáva sa so starým Veľkým Lamom, ktorý mu kladie ultimátum: ubytuje Obnoviteľov slnka na pridelenom lešení len vtedy, ak s nimi Jdrien zostane ako záruka mieru. Jdrien, čoraz viac si vedomý svojho mesiášskeho postavenia, s podmienkou súhlasí.

Záverečné zhodnotenie

Mauzoleum pro lokomotivu je dielom, ktoré dokazuje, že Arnaudova schopnosť budovať atmosféru stiesnenosti a beznádeje je v rámci žánru unikátna. Stanica Gravel Station ako metafora pre konečnú zastávku ľudstva, kde sa namiesto „pokroku“ produkuje len smrť a potrava pre monštrá, patrí k najsilnejším obrazom ságy. Hoci román trpí občasným „prešľapovaním na mieste“ pri vykresľovaní politických intríg, jeho sila spočíva v detailoch: v úvahách o betóne ako zakázanej stabilite, v cynických dialógoch medzi Kidom a Dianou a v surovom, takmer živočíšnom správaní postáv na pokraji šialenstva. Je to temné, morbídne a znepokojujúce čítanie, ktoré opäť potvrdzuje, že Ľadová spoločnosť je sériou, v ktorej na konci cesty čaká len železo, mráz a ticho.

ARNAUD, G. J.: Mauzoleum pro lokomotivu. 1. vyd. Praha : Železný, 1997. 120 s. ISBN 80-7210-684-8