utorok 29. novembra 2022

Ledová společnost XXXI.: Lešení hrůzy

 

Les Echafaudages d'Epouvante (FR 1987)
Les Echafaudages d'Epouvante (FR 1987)

Skupina Obnoviteľov slnka, ktorú viedol Ma Ker, sa musela usadiť na chatrnom lešení a šplhať sa do závratných výšok strmých skalných stien tibetských veľhôr. Nebolo pre nich ľahké vychádzať s okolitým obyvateľstvom, najmä preto, že museli rešpektovať autoritu miestnych lámov a ich osobitý spôsob života. Tisíce kilometrov odtiaľ sa Yeuze a putujúci Gus snažia nájsť bájnu Concrete Station a stopu po zmiznutom Lienovi Ragovi.

Ledová společnost XXXI.: Lešení hrůzy (CZ 1997)
Ledová společnost XXXI.: Lešení hrůzy (CZ 1997)

Georges Jean Arnaud: Lešení hrůzy

Les Echafaudages d'Epouvante (1987)

Jdriena prijme Veľký Lama a povie mu, že Liensun musí opustiť Slnečnú spoločnosť. Jdrien sa od neho tiež dozvie, že doba ľadová trvá už viac ako tisíc rokov a čoskoro sa skončí. Na popravisku oznámi Lamov príkaz Liensunovi. Rozprávajú sa aj o problémoch ľadového sveta, a hoci sú ich názory veľmi rozdielne, dialóg sa končí celkom dobre. Sú svedkami havárie vzducholode. Je veľa mŕtvych. Pri oprave lešenia nájdu bratia jaskyňu s maľbami a nakoniec opustia spoločnosť spolu s Ann Subaovou, ktorej manžel zomrie pri pokuse zavraždiť Liensuna.

Les Echafaudages d'Epouvante (1. FR reedícia)

Yeuze a Gus na ceste k Concrete Station nájdu vagóny s mŕtvolami vlkolakov. V podivnej valcovitej stavbe sa Gus stretne s malou skupinou ryšavcov, ktorí nemôžu žiť vonku a ktorí tvrdia, že sa narodili v záhadnej valcovitej stavbe. Nakoniec sa Gusovi a Yeuze podarí dostať dovnútra, kde si vypočujú nahrávku, na ktorej Lien Rag vysvetľuje, že Concrete Station je začiatok Šikmej trate.

Kid prijíma brata Ludwiga, od ktorého sa dozvedá, že sa objavujú nejaké skupiny ryšavých a nikto nevie, odkiaľ prišli. Ich počet stále rastie a brat Ludwig navrhuje ich sterilizáciu. Kid tento návrh zásadne odmieta. Jelly je stále na úteku pred Sibírčanmi, prechádza sieťou Obratník Raka a ohrozuje Spoločnosť morského ľadovca. Kid ide do New York Station, aby sa zúčastnil na zasadnutí oligarchickej rady. Lady Diana všetkým povie, že len Výhybkári sú schopní udržať svet na správnej ceste, a chce, aby zostali na svojich pozíciách. Všetci sú oboznámení so Sibírskou dogmou o dobe ľadovej (že trvá už viac ako dve tisícročia), ktorú Floa Sadonová, Kid a Sofi odmietajú.

Úryvky

V závratných výškach vysokohorského kláštora Kendohar to bol sviatok. Zvonkohra, xylofón a jačie rohy neprestávali znieť a sprevádzali Jdrienov výstup na ručne poháňanej plošine. Bolo to veľmi pôsobivé: strmá, takmer kolmá skalná stena a pod ňou nedozerná prázdnota. Jdrien by si nikdy nepomyslel, že ľudia môžu žiť v takej výške, a mimovoľne si spomenul na Ma Kera a skupinu Obnoviteľov, ktorí sa museli usadiť na chatrnom lešení a šplhať sa aj niekoľko kilometrov po strmých skalných stenách v odľahlom horskom údolí, ktoré bolo také úzke, že denné svetlo tam dopadalo len polovicu dňa.

Sotva vystúpil z výťahu, drevená plošina kláštorného nádvoria sa pod ním mierne zakolísala. Nebolo to príjemné a na chvíľu pocítil strach, ale zvuky hudby a uvítací potlesk ho rýchlo rozptýlili. Ľahko oblečení mnísi, starí aj celkom mladí, vytvorili formáciu a úprimne sa poklonili prechádzajúcemu Jdrienovi.

Na prahu hlavného chrámu ho vyšiel pozdraviť sám Veľký láma. Vôňa zapálených sviečok, vyrobených z baranieho tuku, takmer ohromila Mesiáša ryšavých. Mierne sa zapotácal a padol rovno do náručia vychudnutého starca, ktorý ho pobozkal na pozdrav. Jeho pery pripomínali vysušený pergamen, všetci hovorili, že má viac ako sto rokov.

Veľký láma vtiahol Jdriena dovnútra a posadil ho na drevenú stoličku po svojej pravici. Všade naokolo boli zlaté alebo pozlátené sochy zahalené v opare kadidla a dymu z horiacich sviečok. Zlaté teľa pokojne prechádzalo okolo a nezdalo sa, že by ho celý ten mumraj čo i len trochu vyľakal. Štuchalo do ľudí a predmetov a občas pokadilo podlahu trusom. 

* * *

Vy burani! Čo je to za hlúposť! Gus sa vo svojom nadšení mýlil, mohla to byť len svorka vlkolakov. Určite plánujú spáchať hromadnú samovraždu na koľajniciach, lebo vedia, že železničný čln sa nakoniec zastaví v tej kope krvavej kaše a znetvorených kostí. To urobili v Gravel Station, Yeuzin vlak sa vtedy nemohol dostať z tej príšernej diery späť, kolesá sa šmýkali v ľadovej, odpornej, nechutnej kaši, ktorú pod kolesami zanechali mŕtve vlkodlačie telá.

"Yeuze, lokomotíva smeruje k Concrete Station, Yeuze!"

Opäť tam boli tí vlkolaci, určite sa hrali s riadením, stláčali tlačidlá na prístrojovej doske, až sa nakoniec lokomotíva dala do pohybu. A teraz po nej pôjdu a budú ju znásilňovať, až kým z nej nebude len rozdrvená beztvará mŕtvola.

Keď Gus odišiel, vyzbrojila sa laserovou pištoľou, ktorá sa dala ľahko nabiť. Po nabití by fungovala niekoľko minút bez priameho zdroja energie, pokiaľ by bola spúšť stále stlačená. Pištoľ teraz ležala na nočnom stolíku vedľa jej hlavy. Vedela, že jediný lúč zlikviduje celú hordu tých odporných hyen, keď sa pokúsia zaplaviť jej izbu.

S námahou pohla rukou a nahmatala si ju za hlavou. Gus stále hovoril, ale ona mu vôbec nerozumela. Aj tak tu nebol, aby ju chránil, a jej mohlo byť jedno, čo sa s ním tam v diaľke stalo, aj tak bol najmenej dva dni mŕtvy...

Hmatajúca ruka konečne nahmatala laserovú pištoľ upevnenú v puzdre. Určite je nabitá. Yeuze sa nepodarilo vytiahnuť pištoľ z puzdra a nahlas sa rozčúlila. A Gus namiesto toho, aby bol rád, že je už mŕtvy a v bezpečí pred vlkolakmi, stále niečo mrmlal. Sama mala čo robiť. Začala netrpezlivo nadávať, ale zbraň sa zrazu uvoľnila. Schmatla ju a stlačila spúšť. Lúč prešiel dverami a prerazil v nich dieru, ktorá sa stále zväčšovala, ako znova a znova stláčala spúšť.

Zaujímavosti

Týmto 31. zväzkom vydavateľ Ivo Železný ukončil vydávanie Ľadovej spoločnosti. Ďalšie zväzky sú prekladané amatérsky (32. - 43. zväzok bendáskom).

Celá sága je rozdelená do troch sérií:

  1. Ľadová spoločnosť - 62 zväzkov
  2. Kronika Ľadovej spoločnosti - 11 zväzkov
  3. Ľadová spoločnosť: Nová epocha - 24 zväzkov

ARNAUD, G. J.: Lešení hrůzy. 1. vyd. Praha : Železný, 1997. 120 s. ISBN 80-240-0263-9

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára