Chanur I: Chanuřina Pýcha

 

The Pride of Chanur (Ang. 1981)

Nikto zo stanice Meetpoint nikdy nevidel takú bytosť, akou bol Cudzinec. Napoly nahý, napoly oblečený, divoko ozubený a so strašnými pazúrmi.

Chanuřina Pýcha (CZ 1994)

Tully bol jediným prežívajúcim členom svojej spoločnosti - komunikatívnej rasy, ktorá sem cestovala do vesmírneho neznáma - a nedobrovoľným väzňom svojich objavov. Po úteku pred sadistickým zradcom kifom sa ocitol na hanijskej lodi Chanurina Pýcha.

Netušil, keď sa vrhol na milosť a nemilosť Pýchy a jej posádky, ktorú svojím príchodom priviedol do nebezpečenstva spolu s celou hanijskou rasou, čím ohrozil mier celej Jednoty.

Informácie, ktoré tento utečenec vlastnil, totiž mohli zničiť alebo naopak presláviť kohokoľvek z ktorejkoľvek rasy na stanici Meetpoint.

Carolyn Janice Cherryh: Chanuřina Pýcha | ✮✮✮✮ | 13.12.2017

The Pride of Chanur (1981)

Chanurina pýcha je názov vesmírnej lode a Chanur je meno hlavnej hrdinky náležiacej k rase podobnej levom. Autorka opäť používa svoj zvyčajný koncept, v ktorom hlavnú úlohu netvoria ľudia, ale bytosti iného typu, vzhľadu a z iného vesmíru. Jeden pozemšťan sa tu vyskytuje, ale Tullyho ľudské orgány nie sú patrične prispôsobené pre túto časť vesmíru. Preto mu väčšinu knižky nie je dosť dobre rozumieť. Cherryhová sa tu teda na ľudstvo pozerá z vonka, očami mimozemskej rasy.

Ad rasy, tých je tu ako v Star Treku, od tých čo dýchajú metan, cez vzhľadom smrtiakom podobným kifov až po rôzne rasové kuriozitky. Netuším, či je to prekladom alebo autorkiným úmyslom, technológia a rôzne reálie sú pomerne unifikované, niektoré výrazy tiež. Nadávka „sviňa“ z úst takého kifa alebo hanijčanky vyznieva trochu zvláštne, keď svine vôbec nepoznajú. Vybavenia a typy vesmírnych lodí sú takmer na nerozoznanie podobné tým ľudským v iných scifi románoch a pod.. Ťažiskom románu sa tu znovu stáva lingvistika, sociálne a sociologické vzťahy jednotlivých rás.

Samozrejme, nechýbajú tu ani bojové strety a akčné scény ale len v medziach, ako je u tejto autorky zvykom. Mám dojem, že tentokrát je knižka určená skôr mladším čitateľom a u autorky sa začína prejavovať určitý umiernený feminizmus. Chanur je totiž členkou rasy, kde prvé husle hrajú predovšetkým samice. Niežeby to bolo u ľudí inak, ale v tomto prípade je to aj po fyzickej stránke. Knihu hodnotím ako veľmi dobrú, ale za kvalitou sérií Stárnoucí Slunce alebo Atevi o chlp zaostáva…

CHERRYH, C. J.: Chanuřina Pýcha. 1. vyd. Brno : Návrat, 1994. 294 s. ISBN 80-7174-504-9