 |
| Le Peuple des Glaces (FR 1981) |
V poradí tretí zväzok epickej postapokalyptickej ságy Ľadová spoločnosť (v češtine vychádzajúcej ako Ledová společnost), román Ledový národ (v origináli Le Peuple des glaces z roku 1981, známy z českého vydania z roku 1992), predstavuje kľúčový bod obratu v celom univerze francúzskeho spisovateľa Georgesa-Jeana Arnauda. Ak prvé dva diely (F-Station a Svatyně ledu) slúžili predovšetkým na predstavenie dusnej diktatúry železničných Spoločností a prvotných náznakov rebelstva, Ledový národ nás vrhá priamo do srdca najväčšieho tajomstva a zároveň najväčšej hrozby tohto zamrznutého sveta. Tento diel je bez pochyby jedným z najlepších v sérii a plným právom si zaslúži maximálne päťhviezdičkové hodnotenie.
 |
| Ledový národ (CZ 1992) |
Georges Jean Arnaud: Ledový národ | ✮ ✮ ✮ ✮ ✮ | 15.06.2008
Le Peuple des Glaces (1981)
Dej tretej knihy sa nesie v znamení vyostrujúceho sa vojnového konfliktu. Zatiaľ čo Transeurópska spoločnosť je už vo vojne so Sibírskou spoločnosťou, otvára ďalší front a napadne Panamerickú spoločnosť na západe. Hlavný hrdina, glaciológ Lien Rag, je dočasne vzatý na milosť systémom pod podmienkou, že vo vojnovom stave poskytne svoje cenné vedecké služby.
Situácia na fronte sa však radikálne mení počas prieskumu západného ľadovca. Dobyvateľské jednotky Transeurópanov narazia na tvrdý odpor pri Glass Station. Prekvapením je, že obranu netvoria Panameričania, ale po zuby ozbrojená skupina "Ryšavcov" (alebo Zarastených) používajúcich laserové zbrane. Tento fakt vyvoláva šok, keďže Spoločnosti doteraz zmutovaných, srsťou pokrytých ľudí považovali mentálne za úroveň paleolitického človeka, neschopného organizovaného odporu, nieto ešte obsluhy pokročilých technológií.
Lien Rag je vyslaný priamo do tejto zóny, aby študoval nielen nebezpečné vlastnosti tamojšieho ľadu (do ktorého sa často prepadajú ťažké vlaky), ale predovšetkým, aby spoločne s opäť povolanými priateľmi Skollom a Harlom Mernom preskúmal hrozbu, ktorú títo vyspelí Ryšavci predstavujú. Po tom, čo Lien unikne z prvého útoku na svoj vlak, sa dostáva priamo do Glass Station.
Evolúcia proti stagnácii: Fenomén "Zarastených"
Práve tu sa odhaľuje fascinujúci vývoj v Arnaudovom svete. Populácia zmutovaných ľudí sa rozrastá o celé kmene, ktoré putujú z rôznych kútov Spoločnosti. Títo ľudia, ktorí sa dokázali prispôsobiť neľútostným arktickým podmienkam bez pomoci umelého tepla, si tu vytvárajú vlastné teritórium – Západnú zónu. Ich cieľom je žiť slobodne, bez závislosti a vykorisťovania takzvanými "Ľuďmi z tepla". Je zaujímavé sledovať, ako sa ich spoločnosť začína formovať do akejsi marxistickej formy feudalizmu.
Zaujímavý je aj pohľad do zákulisia – za nitky tu totiž často ťahajú Neokatolíci. Táto fanatická sekta vedie nebezpečnú dvojitú hru: na jednej strane aktívne podporuje rasové pogromy na Ryšavcov vo vlakoch a na druhej strane paradoxne organizuje aj revolučné brigády tejto rasy na ľade. Arnaud tu brilantne rozvíja myšlienku biologickej evolúcie tvárou v tvár globálnej katastrofe, ktorú však elity odmietajú prijať, čo vedie k mrazivým, inštitucionalizovaným genocídam a poľovačkám na mutantov.
Lien Rag – od vedca k odpadlíkovi
Lien Rag prechádza v tretej knihe svojou definitívnou ideologickou a osobnou transformáciou. Zvedavý vedec sa mení na presvedčeného zbeha. Pochopí, že mutanti nie sú zvieratá, ale nový vývojový stupeň ľudstva s väčším právom na planétu než dekadentné Spoločnosti.
Jeho vývoj je podčiarknutý aj zmenami v osobnom živote. Po stroskotanom vzťahu s Flo Sadonovou (v predchádzajúcej knihe) sa ochladzuje aj jeho vzťah k spoločníčke Yeuse. Počas výskumu sa Lien zoznamuje s kmeňom Ryšavcov a jeho erotické vášne vyvolá mladá a krásna, srsťou pokrytá "zrzaňa" Jdrou. (Rovnako ako v predchádzajúcich dieloch, ani tu nechýbajú pre autora typické erotické pasáže). Kým Harl Mern a Skoll zostávajú plniť iné úlohy (Skoll, ako miešanec človeka z Tepla a Zimy, dokonca zostáva medzi Ryšavcami), Lien si berie dovolenku, aby našiel kmeň s Jdrou. Odvádza ju do bezpečia subglaciálneho lesa, ktorý vlastní Hansen, kde komunita môže nájsť prácu a úkryt. V tomto momente sa Lien definitívne rozhodne zbehnúť zo systému a zostáva žiť s Jdrou u Hansena.
Atmosféra a spoločenský presah
Arnaud vo svojom diele nepoľavuje v ostrej sociologickej kritike fašizmu a eugeniky, pričom skúma mechanizmy dehumanizácie a arogancie civilizácie, ktorá radšej zničí planétu, než by sa jej prispôsobila.
Kým v predchádzajúcich dieloch sme cítili najmä stiesnenosť úzkych kupé a smradľavých vagónov druhej triedy, v Ledovom národe sa dej oveľa častejšie presúva do otvorených, oslepujúcich bielych pustatín. Tento kontrast dodáva knihe úplne novú, epickejšiu dynamiku. Arnaudov štýl rozprávania zostáva reportážne surový a nekompromisný.
Záverečné zhodnotenie
Ledový národ je fantastickým dielom európskeho postapokalyptického sci-fi, ktoré posúva hranice celej série na úplne novú úroveň. G.-J. Arnaud vytvoril knihu, ktorá je rovnako chladná a drsná ako ľad, na ktorom sa odohráva, no zároveň horí spravodlivým hnevom proti útlaku. Nejde len o napínavý vojnový a dobrodružný príbeh, ale o hlbokú filozofickú úvahu o podstate ľudskosti. Pre fanúšikov ságy je tento diel absolútne zlomový a predstavuje doterajší vrchol celej série.
ARNAUD, G. J.: Ledový národ. 1. vyd. Praha : Najáda, 1992. 192 s. ISBN 80-901113-4-3
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára