 |
| Fantázia 2015 |
So záujmom som zobral do rúk túto antológiu fantastiky slovenských autorov a autoriek, ktorú zostavili Ivan Aľakša a Lucia Lackovičová. Bol som zvedavý, kam sa posunula za tie roky a čo je v nej nové.
Ivan Aľakša a Lucia Lackovičová: Fantázia 2015 | ✮✮✮
Predpokladal som, že sa jedná o reprezentatívnu zbierku poviedok. Moje očakávania však naplnila len do určitej miery. Až na pár veľmi dobrých a dobrých poviedok, antológia obsahuje texty vhodné viac na súkromné blogy určené pre priateľov a známych autorov poviedok v nej nachádzajúcich sa. Poviedky a spôsob ich výberu tak zrkadlí kultúrny a spoločenský život na Slovensku, ktorý je riadne v riti…
Chápem, aby bola antológia vydaná, potrebuje v súčasných podmienkach sponzorov. Chápem, každý sponzor v takýchto podmienkach má právo udeliť svoju cenu. Čo sa týka tejto knižky, tých sponzorov je niekoľko a nebudem ich tu menovať. Čo už nechápem, je ten ne/pomer výberu publikovaných poviedok čitateľmi, porotou a jednotlivými sponzormi. Každý vyberal po 5 kusov. Chápeš? Či už sa jedná o niekoľko stovák čitateľov, ktorí sú čitateľmi jedného denníka, niekoľkočlennú porotu alebo jedného človeka, ktorý zastupuje toho ktorého sponzora. Suma sumárum čitatelia nemenovaného denníka spoločne s porotou tu boli zastúpení max. počtom 10 kusov poviedok, pričom niektoré kusy sa prekrývali. Všetko ostatné spadalo do výberu sponzorov. Takto som to aspoň pochopil. Takto si reprezentatívny výber slovenskej fantastiky nepredstavujem!
Čo sa týka samotných poviedok, okrem mlátenia prázdnej slamy, nachádza sa v knižke aj zopár perál. Tie perly sú samozrejme výsostne subjektívne. Najviac ma zaujala homo/bio/punková (opak kyberpunku :) poviedka Plechový Uroboros od Míny Pávovej spoločne s poviedkou od Moniky Belicovej Predovšetkým neškodiť duši o víle so suicídnymi sklonmi. Nad priemerom sa ocitol mačací Diktátor od Andreja Földiho a morský súboj na neznámej planéte od Mareka Slabeja pod názvom Tí čo sa vrátili hore. Na prstoch jednej ruky by sa dali zrátať ešte poviedky ktoré sú dobré a ktoré stoja za prečítanie.
Suma sumárum, považujem túto antológiu za dosť nevyváženú (menej je niekedy viac), ale zachraňuje ju niekoľko kvalitných textov. Ak si nájdem čas a motiváciu, možno sa pustím aj do posledných ročníkov a prečítam ich opäť s masochistickým zaujatím od začiatku do konca v očakávaní posunu aj slovenskej fantastiky…
Tu sú jednotlivé poviedky:
Janko Iša: Kladivák | ✮✮✮ | 21.11.2017
Priemerný Slovák v minulosti nemal rád luteránov, potom hlavne Maďarov, tak trochu aj Čechov a v súčasnosti našich snedých spoluobčanov. Je tu však ešte niečo, čo priemerný Slovák nemá rád. Niečo, čo to všetko prebíja. Najviac zo všetkého priemerný Slovák nemá rád Bratislavu a pôvodných obyvateľov Bratislavy, hanlivo ich menujúc ako Paštikári :) Keď sa však priemerný Slovák do Bratislavy prisťahuje povedzme za prácou alebo len tak, už sa z neho stáva Blavák žijúci v Blave. O Bratislave však nič nevie... Nevie, že Bratislava sa volala kedysi Pressburg a Engerau v autorovej poviedke nie je nejaký fiktívny názov, ale historické označenie Petržalky...
Preto kvitujem, že autor vo svojej poviedke o Kladivákovi občerstvil už staré nepoužívané názvy Bratislavských štvrtí a ak by v tom chcel v budúcnosti pokračovať, mohol by spomenúť podhradie, Vydricu, IMKU, Trnávku a veľa ďalších štvrtí, v ktorých to v minulosti žilo, vrelo a búchalo. Toto okyptené a zohavené mesto si to totiž naozaj zaslúži.
K samotnej poviedke: je to v podstate punkový vypaľovák, akcia strieda akciu, hrdina schytáva a rozdáva rany, niektoré hlášky sú dosť úsmevné, mŕtvoly sa tu vŕšia do pomerne vysokých počtov. Ak by sa nejednalo o alternatívny Pressburg, je to Bratislava 90. rokov, takže o fantastiku sa jedná len z časti. Nie je to žiadne veľdielo, ale myslím, že v tomto prípade tu ani tak o to nešlo. Ak trochu prižmúrim oko, hodnotím poviedku ako dobrú...
Milan Tichý: Na palube vesmírnej lode Batavia | ✮✮✮ | 22.11.2017
Mix military, spaceopery a akcie vo vesmíre, kde Pozemská Federácia bojuje s pirátmi. Poviedka mala byť očividne pôvodne časťou nejakého väčšieho celku, niektoré súvislosti v nej to totiž naznačujú, no autor ich bližšie nevysvetľuje. Napríklad oslovenia medzi dôstojníkmi raz ako pane, potom ako súdruh, súdružka... Naznačuje snáď autor, že na Zemi sa moci ujali komunisti? Alebo niečo na spôsob Weberovej Republiky Haven? Konšpirácia, ktorá sa poviedkou tiahla tiež skončila niekde v čiernej diere, teda nie úplne pochopená...
Niektoré dialógy trochu drhli, akcia a technická časť bola popísaná dobre. Text ako celok bol síce mierne nekonzistentný vzhľadom na vyššie spomenuté neznáme premenné, čítavosť textu však bola dobrá. Autor neprišiel s ničím novým, múti vodu v tých istých vodách ako XY autorov podobného razenia. Čítať sa to ale naozaj dalo...
Ivana Molnárová Dubcová: Agentúra pod Devínom | ✮✮✮ | 22.11.2017
Mestská fantasy a paranormálne javy nie sú síce moje kafé ale príbeh odohrávajúci sa v Bratislave o tajnej agentúre nachádzajúcej sa v podzemí Devína, ktorá likviduje démonov bol veľmi dobre vystavaný. Dialógy určené viac pre tie mladšie ročníky boli spracované na úrovni. S prihliadnutím na akú vekovú kategóriu bol text cielený hodnotím poviedku ako dobrú...
Jozef Harendarčík: Jeseň padá na hroby | ✮ | 24.11.2017
Ekologický čajíček deklarovaný ako horor. Na horor príliš kvetnatý text ktorý nemrazí. Krvilačné zajačiky nie sú žiadni Gremlins ani agresívne potkany, takže ich agresivita je skôr smiešna ako strašná. No dobre, príroda sa búri. A ja hodnotím aspoň takto autorovu snahu po originalite, ktorá mu však príliš nevyšla...
Pavel Švantner: Ohňom nič nekončí | ✮ | 25.11.2017
Akože mix scifi a westernu a to v dosť chabej podobe :( Silené neprirodzené dialógy, poukázanie na medzidruhový rasizmus s koncom trochu čudným... Takto radšej asi nie pán autor.
Ladislav Dubravský: Búrka | ✮✮ | 25.11.2017
Hororový príbeh zo školského prostredia určený pre školákov. Na texte je vidieť, že autor je ešte mladý a nevypísaný ale napriek tomu dokázal zhustnúť atmosféru v nie veľmi zaujímavých kulisách a udržal si moju pozornosť.
Ján Gálik: Marka a muž s mŕtvymi očami | ✮✮ | 25.11.2017
Poviedka o požieračovi detských duší ma príliš nenadchla. Nemám nič proti prenášaniu starších námetov klasickej literatúry (Erbenova Polednice?) do modernej doby ale spracovanie by malo byť trochu lepšie...
Andrej Földi: Diktátor | ✮✮✮✮ | 25.11.2017
Nebyť tejto poviedky asi by som už túto Fantáziu odložil ako ďalej nekonzumovateľnú stratu času. Tento slovenský Kick Ass, mačací diktátor spôsobil, že táto ročenka zostala stále v hre. Odporúčanie: poslúchaj svojho kocúra, inak neprežiješ...
Mína Pávová: Plechový Uroboros | ✮✮✮✮✮ | 25.11.2017
Poviedka je taký kyberpunk naruby, ktorý zabŕda do hard sci-fi. Svet je iný, ľudia vyhynuli. Ďalšia fáza kolobehu sveta s nimi už nepočíta. Prežili však ich výtvory kyborgovia a roboti implantujúci si miesto súčiastok rôzny biologický materiál. Vzájomný antagonizmus, ktorým sa zdánlivo vyznačovalo len ľudstvo je však platný aj pre nich. Zatiaľ čo roboti sú nižšou formou vyznačujúcou sa kolektívnym jednaním, androidi sú vyspelejší a viac samostatnejší. V tomto príbehu sú to dve rasy bojujúce proti sebe, kde tí vyspelejší ťahajú za ten kratší koniec, lebo víťazí ten brutálnejší...
Možno trochu nadhodnocujem ale poviedka si to zaslúži...
Ján Stopjak: V ruinách | ✮✮✮ | 25.11.2017
Kvalitne napísaná fantaskná poviedka s hororovými črtami o sídlisku, kde miznú malé deti. Text má viac vrstiev. Okrem toho tušeného zla je to rozmer spoločenský a sociologický so všeobecným rozkladom, rozpadom a beznádejou...
Ján Švihra: Zbierka | ✮ | 25.11.2017
Fantasy poviedka z prostredia slovenskej dediny mala byť akože humorná. No povážte: lietajúca krava, lietajúce ovce, lietajúca latrína, zopár duchov, z nich jeden nadmieru zaprdený a jedna čarodejnica. Nuda a smiech akurát tak cez slzy. Hviezdu dávam aspoň za ten sloh a za to, že ten text ako tak držal po kope…
Patrícia Grachová: Díler | ✮ | 26.11.2017
Ak ťa bude niekto presviedčať, že to pero na stole nie je pero ale ceruzka, asi budeš pochybovať o jeho úsudku a pravdepodobne budeš predpokladať, že si niečo šľahol alebo ak je to nejaký umelec, že vaše mozgy nie sú navzájom kompatibilné. ...samozrejme ty vieš, že to nie je žiadna ceruzka ale motorová píla...
Poviedka je uvádzaná v štýle magického realizmu. Už nadpis niečo napovedá. Samotná autorka anotácie k poviedke v nej nemala asi úplne jasno. Za seba musím konštatovať, že som si nič nešľahol, zvolenú formu nemám rád a moje mozgové vlny sa pohybujú na úplne iných frekvenciách ako tie autorkine. Nič v zlom, želám autorke veľa zdaru a nech jej príklepová vŕtačka slúži, lebo plechové barely zostanú barelmi aj potom, čo z nich spravia lietadlá...
Marek Slabej: Tí čo sa vrátili hore | ✮✮✮✮ | 26.11.2017
Autor v tejto poviedke vzdáva hold Hemingwayovej knižke Starec a more a robí to veľmi dobre. Lovec vorvaňov na ľuďmi opustenej planéte loví do mora spadnutú neznámu vesmírnu loď z časti biologickú, pravdepodobne s vlastnou inteligenciou. Časom sa z toho stáva posadnutosť. Niekedy už nie je jasné, kto je lovec a kto lovený. Na sklonku svojho života človek a neznáma entita zvedú ešte jeden záverečný súboj...
Jazyk a zvolená forma boli veľmi dobré, akciu a napätie autor gradoval až do úplného záveru...
Monika Herda Belicová: Predovšetkým neškodiť duši | ✮✮✮✮✮ | 26.11.2017
O víle ktorá chce ale nemôže zomrieť. Ak máš suicidálne sklony, nečítaj to. Ženský text, ktorý ťa odrovná pôvabnejšie ako päťkilové kladivo alebo najnovšie AK-áčka. Začína to ako fantasy, pokračuje to úvahou o otázke života a smrti a končí to čiernou morou...
Mark E. Pocha: Diablova diera | ✮✮✮ | 26.11.2017
Ďalšia agentúra, ktorá vyšetruje nevysvetliteľné prípady. V poviedke vystupuje dvojica ako z románu o policajtoch: jeden je mozog, druhý svaly. Akčne ladená duchárčina odohrávajúca sa v opustenom panskom sídle ničím neurazí a pri čakaní na vlak alebo autobus skráti dlhú chvíľu. Text a forma podania sú odľahčené a dobré...
Lucia Zimanová: Chabé transcendentno nad Parížom | brak | 29.11.2017
Erica a Giulia sú dve čarodejnice ktoré svojvoľne a zo samopaše menia históriu pokiaľ nenarazia na ďalšiu fantastickú bytosť, ktorá ich odkáže do patričných medzí. Poviedka sa hodí viac na blog ako do výberovej antológie...
Naďa Langová: Podivná kniha spod stola | brak | 29.11.2017
Poviedka o knihe, ktorá zhmotňuje tvoje čierne mory. Platí to doslova, jej dočítanie bola sebatrýzeň a doslova čiernou morou...
Mária Sokolová: Ako detektív Mozoček záhadu Infúzie vyriešil | brak | 29.11.2017
Fantazmagorická poviedka o kradnutí rozumu. Autorka sama priznáva, že o fantastiku sa nezaujímala a túto poviedku začala písať z nudy na jednej zo školských hodín. Ďalšieho komentára sa zdržím...
Adam Máčaj: Ľudskosť v monštre | ✮ | 29.11.2017
Upír, koncentrák v Osvienčime a napokon aj komunisti. Toľko klišé v jednej poviedke... Autorovi neupieram literárny talent ani zvolenú tému, ale potom nech sa nečuduje...
Michal Brat: Oceľové oči | ✮✮ | 29.11.2017
Trochu to drhlo ale na rozdieľ od tých posledných poviedok v tejto antológii, sa to dalo aspoň čítať. Konečne sci-fi podmáznutá hororovým prvkom. Komunita ľudí s umelými očami, správa z vesmíru a pointa, to sú ingrediencie, ktoré spôsobili, že som si s konečnou platnosťou trochu napravil chuť...
LACKOVIČOVÁ, L. a AĽAKŠA I.: Fantázia 2015. 1. vyd. Šaľa : Fantázia, 2015. 364 s. ISBN 978-80-8982-300-0
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára