Ledová společnost VI.: Zajatci ledu

 

Les Otages des Glaces (FR 1982)

Šiesty zväzok epickej postapokalyptickej ságy Ľadová spoločnosť (v českom preklade Ledová společnost), román Zajatci ledu (v origináli Les Otages des glaces z roku 1982, české vydanie 1993), nás posúva hlbšie do nekonečnej zimy a politických intríg. Ak predchádzajúci diel (Dítě) bol komorným príbehom o záchrane syna, Zajatci ledu opäť rozširujú hraciu plochu. Tu sa však začínajú naplno prejavovať neduhy autora G.-J. Arnauda, ktorý si zjavne uvedomil, že jeho séria bude mať desiatky pokračovaní, čo sa nevyhnutne podpisuje na tempe a štruktúre rozprávania. Román má síce o niečo väčší spád ako predošlý diel, no stále len prešľapuje vo vodách lepšieho priemeru.

Ledová společnost VI.: Zajatci ledu (CZ 1993)

Georges Jean Arnaud: Zajatci ledu | ✮ ✮ ✮  | 21.06.2008

Les Otages des Glaces (1982)

Príbeh priamo nadväzuje na udalosti piatej knihy a sleduje dve paralelné dejové línie. Názov Zajatci ledu (alebo presnejšie Rukojemníci ľadu) je mimoriadne výstižný, pretože takmer každá hlavná postava sa v určitom bode stáva niečím zajatcom, či už fyzicky, alebo mocensky.

V prvej línii sledujeme glaciológa Liena Raga. Toho pred istou smrťou skutočne zachránil pirát Kurts na palube svojej obrovskej lokomotívy. Táto záchrana však nebola náhodná – išlo o objednávku od Skolla, ktorý sa medzičasom vypracoval na významnú postavu a lídra v Západnej zóne novovznikajúceho štátu Ľudí z Chladu (Zrzavcov). Skoll poveruje Liena dôležitou špionážnou misiou. Lien uteká pred prenasledovaním Bezpečnosti Transeurópskej spoločnosti a preniká na územie Panamerickej spoločnosti, aby tam odovzdal informácie o zámeroch Zrzavých v Západnej zóne.

V Panamerickej spoločnosti sa Lien dostáva do ambiciózneho projektu výstavby východo-západného podľadovcového metra. Pri uplatňovaní svojich glaciologických skúseností objavuje obrovský tanker plný oleja, ktorý sa prepadá ľadovcom a bezprostredne ohrozuje stavbu. Tento objav privádza na miesto samotnú prezidentku Panamerickej spoločnosti, mocnú Lady Dianu. Diana sa stáva Lienovou novou ochrankyňou a vďaka nej sa z neho v tejto oblasti opäť stáva "veľké zviera".

Druhá dejová línia sleduje tragický osud Yeuse a Lienovho hybridného syna Jdriena. Kabaret Miki, v ktorom sa obaja ukrývajú, je kvôli neustálemu posunu frontu počas sibírskej ofenzívy zajatý Sibírskou spoločnosťou. Yeuse sa v záujme prežitia stáva milenkou sibírskeho plukovníka Sofiho. Situácia sa však vyhrotí, keď seržant Oude, ktorý má Kabaret na starosti, zistí, že malý Jdrien je zrzavým miešancom. Oude si pozve Yeuse k sebe s úmyslom ju vydierať. Yeuse, chrániac dieťa, seržanta zabije a vyhodí z vlaku. Jej čin je však odhalený; Yeuse je odsúdená a uväznená. Ešte predtým, než definitívne padne do sibírskeho zajatia, stihne zveriť Jdriena do ochrany "Trpaslíka", jedného z bizarných členov Kabaretu Miki. Na konci knihy sa Lien konečne dozvedá o krutom osude Yeuse a Lady Diana mu prisľúbi mocnú pomoc pri jej záchrane.

Keď sa ľadoborec začne točiť v kruhu: Kritický pohľad

Arnaudov svet je stále fascinujúci. Jeho schopnosť opísať zimu a dusnú, hrdzavú atmosféru nekonečných vlakov je bezkonkurenčná. Problémom však už nie je samotný svet, ale to, ako sa v ňom postavy (ne)hýbu.

• Syndróm "Pinballovej guličky": Najvýraznejšou slabinou je strata proaktívnej roly hlavného hrdinu. Lien Rag je tu opäť degradovaný na reaktívnu postavu. Je ako pinballová gulička, ktorá sa odráža od jedného únoscu k druhému, od jednej vplyvnej ženy k ďalšej. Hrdinovia sú neustále zajímaní a následne zázračne unikajú. Tento repetitívny cyklus začína byť frustrujúci a znižuje celkové napätie.
• Inflácia postáv a absurdné prvky: Arnaud v snahe udržať príbeh komplexný pridáva do hry ďalšie mocenské štruktúry a sekty. Politická mapa je už taká prekombinovaná, že čitateľ občas stráca prehľad o tom, kto koho zradil. Naviac, autor začína pre efekt vnášať mierne absurdné, brakové prvky – napríklad mäsožravé kone kŕmiace sa ľudskými mŕtvolami –, ktoré trochu narúšajú doterajší chladný realizmus sci-fi sveta.
• Zriedenie silných tém: Prvé diely brilantne pracovali s témami rasizmu a eugeniky. Tieto myšlienky sú prítomné aj tu, no ustupujú do úzadia na úkor nekonečných politických dialógov a špionážnych machinácií v kupé. Filozofická hĺbka prežitia na ľade sa trochu stráca.

Čo knihu zachraňuje?

Napriek výhradám má román svoje svetlé momenty. Vykreslenie cynizmu a úplnej absencie morálky u vládnucich elít (ako napríklad pri Panamerickej spoločnosti) je mrazivo presné. Vlakové Spoločnosti tu menia taktiku: namiesto hrubej sily na "lov" mutantov nastupuje pragmatické vydieranie. Chémia medzi postavami, aj keď sú fyzicky rozdelené (Lien a Yeuse), stále udržuje emocionálne jadro príbehu nažive.

Záverečné zhodnotenie

Zajatci ledu sú typickým príkladom sériovej literatúry, ktorá musí za každú cenu pokračovať. Je to solídny thriller, ktorý však v porovnaní so silným a úderným úvodom ságy (ako bol Ledový národ) stráca na inovatívnosti. Dej sa začína mierne cykliť v sieti prekomplikovaných intríg. Pre verných fanúšikov Ľadovej spoločnosti ide o nevyhnutné čítanie, ktoré posúva dôležité figúrky na šachovnici do nových pozícií a pripravuje pôdu pre záchrannú misiu Yeuse. Ak však čitateľ očakáva pocit zdrvujúceho objavovania z prvých dielov, môže sa cítiť, podobne ako hlavný hrdina, mierne uväznený v zlatej klietke rutiny.

ARNAUD, G. J.: Zajatci ledu. 1. vyd. Praha : Najáda, 1993. 184 s. ISBN 80-85632-08-X